V súčasnosti je teda úloha bankových pracovníkov v spoločnosti úplne jednoznačná. Ako však vyzeral život bankárov pred novembrom ’89? Aké povinnosti a úlohy mali bankoví úradníci? S akými prekážkami či výhodami sa stretávali? A čo všetko sa po Nežnej revolúcii zmenilo?
V roku 1989 pracovalo v peňažných inštitúciách na Slovensku 7 488 zamestnancov. Z tohto počtu bolo až 6 121 žien. Celý bankový systém bol počas predošlých desaťročí poštátnený. Banky boli znárodnené a centralizácia vyvrcholila vznikom Štátnej banky československej v roku 1950. Odvtedy až do novembra 1989 teda existovali len štátne banky. Zaujímavosťou je, že v Štátnej banke československej pracoval od roku 1955 v rôznych riadiacich funkciách aj bývalý slovenský prezident Michal Kováč. V banke pôsobil až do roku 1970, keď bol z politických dôvodov zbavený všetkých funkcií.
Nezmyselné povinnosti ako súčasť práce
V danom období na trhu bankovníctva pôsobila už etablovaná Československá obchodná banka (ČSOB). Vo vtedajšom Československu zabezpečovala financovanie zahraničného obchodu a dohľad nad pôžičkami v zahraničných menách z medzinárodných trhov. Na Slovensku mala ČSOB pred novembrom ’89 dve pobočky – v Bratislave a v Žiline.
„Práca bola úplne odlišná od tej dnešnej. Začínali sme na písacích strojoch, o počítačoch sme, samozrejme, ani nechyrovali. Všetko sa vypisovalo ručne cez kopírovací papier,“ spomína si zamestnankyňa žilinskej pobočky ČSOB Mária Mihalová, ktorá v banke začala pracovať ešte v roku 1981 a pracuje v nej dodnes.
Okrem klasických pracovných povinností sa bankoví úradníci počas komunistického režimu museli vysporiadať aj s požiadavkami, ktoré sa dnes zdajú ako nepredstaviteľné. Všetci museli byť členmi Revolučného odborového hnutia, pravidelne chodievali na povinné brigády a oslavy štátnych sviatkov.
Dochádzka bola na týchto akciách prísne kontrolovaná a neospravedlnená neúčasť trestaná. Zároveň sa o každom zamestnancovi banky viedol takzvaný „kádrový spis“. V ňom bol uvedený triedny pôvod, ale aj názory a ideologické postoje daného úradníka.
Zamestnanci Štátnej banky československej počas osláv 1. mája
Bankári súťažili medzi sebou aj v športe
Fungovali však aj také povinnosti, na ktoré si bývalí zamestnanci spomínajú oveľa radšej. Banky svojim zamestnancom poskytovali služobné byty, ale tiež možnosti dovoleniek v rekreačných zariadeniach na území Československa. Organizovali sa aj súťaže medzi pracovnými kolektívmi.
„Takmer všetci sme sa poznali osobne. Spoločne s českými kolegami sme sa stretávali na športových hrách, ktoré sa organizovali v lete aj zime a mali vysokú športovú úroveň. Absolvovali sme tiež rôzne školenia v Prahe. Tvorili sme výborný pracovný tím, boli sme priatelia. A nikdy sme si ničím nedali pokaziť náladu,“ opisuje Mária Mihalová.
Najväčšou bankou v tých časoch bola Štátna banka československá. Okrem tejto inštitúcie fungovali na území Československa v roku 1989 už len štyri ďalšie bankové subjekty –spomínaná Československá obchodná banka, Slovenská štátna sporiteľňa, Živnostenská banka a Investičná banka.
ČSOB sa v období pred Nežnou revolúciou zameriavala na produkty súvisiace s platobným stykom so zahraničím. Financovala podniky zahraničného obchodu, viedla klíringové účty, ale tiež poskytovala úvery v obchodnom styku s cudzinou. „Na našom oddelení platobného styku sme spracovávali dokumentárne a nedokumentárne platby so zahraničím. Všetko sa robilo takpovediac na kolene. Zostatky na účtoch nám prichádzali len ráno na papieri a v priebehu dňa sa ručne odpisovali. Platobné príkazy sa zasielali poštou či diaľnopisom, SWIFT-om,“ vysvetľuje svoju pracovnú náplň pani Mihalová.
Miestnosť vtedajšej zmenárne ČSOB
Poslednú reformu zastavila revolúcia
Priemerný plat v odvetví bankovníctva bol v predrevolučných časoch 3077 korún československých. Pracovníkom v sektore neprináležali žiadne zamestnanecké výhody a benefity, ktoré sú už dnes štandardom. „Dokonca ani my ako zamestnanci banky sme nemali vlastné bankové kontá, výplatu sme celé roky dostávali len v hotovosti. Až neskôr sme si zriadili prvé osobné účty,“ dopĺňa pracovníčka ČSOB.
Predstavitelia vtedajšej štátnej moci pripravili pred rokom 1986 ôsmu päťročnicu. Plány s týmto názvom predstavovali rozvoj národného hospodárstva na najbližších päť rokov a používali sa ako základný nástroj riadenia v danej oblasti. Posledný plán vytvorený komunistickou štátnou mocou sa však nedarilo napĺňať podľa predstáv.
Aj preto sa v roku 1988 začala v Československu pripravovať veľká reforma bankovníctva, ktorá mala rozdeliť Štátnu banku československú na štyri peňažné ústavy. Dátum realizácie reformy bol stanovený na 1. január 1990. Po páde komunistického režimu v novembri 1989 však už, samozrejme, nemala význam.
Celý bankový systém bolo potrebné prerobiť a prispôsobiť novým skutočnostiam, novému režimu, demokracii. V roku 1992 bol schválený nový zákon o bankách, ktorý povoľoval čiastočnú privatizáciu a vstup zahraničných bánk. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 začal platiť zákon o Národnej banke Slovenska. Celú transformáciu a reformu systému dokázali na území Slovenska prežiť len dve banky a jednou z nich je práve ČSOB.
Budova ČSOB v Bratislave na Belopotockého ulici (rok 1972)
Ako vyzerá život bankových úradníkov a bánk dnes?
Na slovenskom trhu pôsobí v súčasnosti 29 bankových subjektov – Národná banka Slovenska a 28 komerčných bánk vrátane pobočiek zahraničných bánk. V roku 2020 v nich pracovalo viac ako 20 000 ľudí, čo z niektorých veľkých bánk robí aj najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Život bánk a ich pracovníkov sa od novembra ’89 výrazne a dynamicky menil. Nové techniky, modernizácia systémov, zlepšovanie prístupu či elektronické bankovníctvo priniesli až do súčasnosti nástroje, ktoré sme si pred Nežnou revolúciou len ťažko vedeli predstaviť. Pracovníci v bankách by sa už dnes napríklad nedokázali zaobísť bez odborných školení či konferencií, prostredníctvom ktorých potrebujú byť pravidelne informovaní o aktuálnych trendoch vo svete tak, aby mohli svojim klientom poskytovať tie najlepšie služby a produkty.
Vývoj sa však nedá zastaviť ani vo finančníctve a v bankovníctve. Na rozdiel od minulosti sa v súčasnosti banky musia neustále prispôsobovať rýchlo sa meniacim trendom či reguláciám príslušných inštitúcií. Práve táto schopnosť rýchlej reakcie spôsobuje vlnu digitalizácie vo finančníctve a bankovníctve, čo sa opäť dotkne ďalšej modernizácie poskytovaných služieb či zmeny prístupu bankových pracovníkov ku klientom. Aj toto všetko umožnili novembrové udalosti spred 31 rokov. Vďaka, November 1989.
Pohľad do súčasnosti – modernej digitalizovanej pobočky banky
(PR)