Digitálny čínsky jüan nebude ako bitcoin. Čína menu digitalizuje, aby znížila silu dolára.Digitálny jüan
StoryEditor

Digitálny čínsky jüan nebude ako bitcoin. Čína menu digitalizuje, aby znížila silu dolára.

21.12.2020, 23:00
Digitálna verzia čínskej meny jüan má s Bitcoinom spoločného iba veľmi málo. S Bitcoinom nezdieľa dokonca ani technológiu blockchain, ktorá je základným pilierom všetkých kryptomien. Digitálny jüan, známy aj ako „Digital Currency Electronic Payment“ alebo „DCEP“, sa pripravoval niekoľko rokov a začiatkom tohto roka začali jeho pilotné testy v niekoľkých čínskych mestách.

Čínsky prezident Xi vyhlásil digitalizáciu jüanu za kľúčový prvok technologickej a priemyselnej transformácie Číny. Digitálna čínska mena má byť stabilná rovnako ako fyzický jüan. Má umožniť bezhotovostné a okamžité platby pre každého, či ide o fyzické osoby alebo firmy. Používatelia by pri jej používaní nemali potrebovať banku.

Na rozdiel od Bitcoinu (a ďalších kryptomien), ktoré si zakladajú na decentralizácii, je digitálny jüan silne centralizovaný. Spadá totiž priamo pod kompetenciu centrálnej banky Číny, ktorá má na starosti dohľad nad monetárnym systémom Číny. Separácia finančného systému a vlády, ktorá je podstatou Bitcoinu, preto v prípade čínskej digitálnej meny nepripadá v úvahu. 

Testy už prebiehajú, objavili sa aj prvé problémy

Testovanie digitálneho jüanu prebieha vo viacerých čínskych mestách od začiatku roku 2020. Do testovania sú zapojené tisícky ľudí, ktorí platia a prijímajú digitálnu menu prostredníctvom aplikácie, ktorá slúži ako digitálna peňaženka. V októbri tohto roku uskutočnila vláda čínskeho mesta Shenzhen, ktoré je známe ako „Silicon Valley“ Číny doposiaľ najväčšie testovanie digitálnej čínskej meny. Mesto rozdalo vybraným obyvateľov v rámci testu približne 10 miliónov jüanov (1,5 milióna USD) digitálnej meny. Výber výhercov sa uskutočnil prostredníctvom náhodného výberu lotériou. Každý z 50 tisíc výhercov si po získaní výhry stiahol digitálnu peňaženku a výhru mohol prostredníctvom nej minúť vo viac ako 3000 e-shopoch. Nakúpiť digitálnym jüanom mohli napríklad aj v reťazci Walmart.

V digitálnej mene už v Číne stihlo prebehnúť viac ako 4 miliónov transakcií v hodnote viac ako 290 miliónov USD. Ako pri každej forme platobných prostriedkov sa objavili už počas testovania pokusy o falšovanie digitálnych peňaženiek. S falšovateľmi sa regulačné orgány rýchlo vysporiadali. V budúcnosti však možno očakávať ďalšie pokusy o zneužitie meny. Do digitalizácie jüanu sú už zapojené štyri najväčšie čínske banky. Digitálny čínsky jüan nebude ako bitcoin. Čína menu digitalizuje, aby znížila silu dolára. Digitálny čínsky jüan nebude ako bitcoin. Čína menu digitalizuje, aby znížila silu dolára. Digitálny jüan Termín celoplošného uvedenia digitálnej čínskej meny je zatiaľ neznámy

Na začiatku novembra 2020 bolo v Číne aktívnych viac ako 122 tisíc elektronických peňaženiek na platenie digitálnym jüanom. Digitálna mena zatiaľ nemá za cieľ nahradiť fyzické obeživo. Podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov cieli projekt na koexistenciu tradičnej a digitálnej meny. Termín oficiálneho uvedenia digitálneho jüanu na celonárodnej úrovni nie je doposiaľ známy. Posledným testom digitálnej meny by mala byť zimná olympiáda, ktorá sa uskutoční v Pekingu v roku 2022. Ak dopadne dobre, je možné očakávať spustenie projektu do niekoľkých týždňov až mesiacov po skončení olympiády.

Stanú sa Alipay a WeChat Pay nežiaducou konkurenciou vládnej digitálnej meny?

Vládne orgány zodpovedné za digitalizáciu čínskej meny uvádzajú ako cieľ vytvorenie bezhotovostnej budúcnosti. Prehlasujú, že nový systém nemá za cieľ nahradiť Alipay, ktorý je dielom skupiny Alibaba, ani WeChat Pay, ktorý vytvorila spoločnosť Tencent. Tvrdia tiež, že nový systém nenahradí ani komerčné banky. Vláda prehlasuje, že digitálny jüan bude iba menou a Alipay a WeChat Pay budú jej infraštruktúrou. Mali by teda naďalej spoločne s komerčnými bankami slúžiť ako akési „peňaženky“ digitálnej meny. Či sú tieto prehlásenia pravdivé ukáže iba čas, varovným signálom však bolo zastavenie IPO (verejného upísania akcií) spoločnosti Ant Group, prevádzkujúcej už spomínaný nástroj na vykonávanie instantných platieb v Číne, Alipay.

Aplikácia Alipay, ktorá má v súčasnosti viac ako miliardu používateľov sa IPO snažila získať dodatočné finančné zdroje. Záujem investorov bol enormný. Očakávalo sa, že sa firme podarí upísaním akcií získať finančné prostriedky vo výške medzi 34 až 37 miliárd USD. Upísanie akcií by vstrelilo hodnotu firmu nad 200 miliárd USD. Zastavenie upísania akcií zo strany čínskej vlády naznačuje, že nie je vo vládnom záujme aby sa spoločnosť stala v jej súčasnej podobe ešte silnejšou. Môže byť tiež varovaním, že súkromné firmy by sa nemali miešať do vládnych záležitostí, kam používanie digitálnej meny a bezhotovostné platby určite platia. Nepotrebnými by sa však eventuálne v Číne mohli stať aj online platobné nástroje ako PayPal, ktoré však majú v porovnaní s Alipay a WeChat Pay v Číne iba minimálny trhový podiel. Digitálny čínsky jüan nebude ako bitcoin. Čína menu digitalizuje, aby znížila silu dolára. Digitálny čínsky jüan nebude ako bitcoin. Čína menu digitalizuje, aby znížila silu dolára. Digitálny jüan Čínsky jüan ako globálna mena?

Digitálny jüan bude mať z krátkodobého hľadiska dopad hlavne na domácu spotrebu a prístup k informáciám o domácom trhu. Umožní napríklad lepšie sledovanie pôžičiek čo môže zastaviť poskytovanie nezodpovedných úverov v rámci tieňového bankovníctva v Číne, ktoré sa v poslednej dobe vyšplhalo na bezprecedentnú úroveň (okolo 30 % finančného systému) a mnohí analytici ho považujú za hrozbu pre stabilitu finančného systému Číny.

Kritici digitalizácie poukazujú na hrozbu väčšej kontroly obyvateľstva v Číne spojenej s priamym monitorovaním všetkých transakcií vykonaných v rámci systému zo strany vlády.

Digitalizáciu jüanu je však potrebné vnímať aj z globálnejšieho pohľadu a strategických plánov čínskej vlády. Čína je dlhodobo nespokojná so súčasným monetárnym usporiadaním sveta, založeným na inštitúciách, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne, čiže so systémom v ktorom dominuje USD. Internacionalizácia jüanu je potrebná na to, aby dokázala čínska mena globálne konkurovať doláru. Čína sa dlhodobo snaží o nahradenie dolára pri platbách za tovary v rámci svojho zahraničného obchodu. Má napríklad aktívnu dohodu s Ruskom či krajinami juhovýchodnej Ázie patriacimi do integračného zoskupenia ASEAN. Čínska vláda sa nestotožňuje s dominanciou USD, pretože verí, že už dávno nereflektuje mocenské usporiadanie sveta.

Už v súčasnosti má Čína systémy online platieb, ktoré sú najpokročilejšími na svete. V roku 2019 boli napríklad uskutočnené 4 z 5 platieb v krajine elektronicky prostredníctvom WeChat Pay a Alipay. Po zavedení digitálnej meny je teda možné očakávať jej rýchlu adopciu čínskym obyvateľstvom. Špičková technológia a národná akceptácia digitálnej meny v Číne však nebudú garantovať jej globálnu akceptáciu. Jej úspech bude záležať na tom ako, alebo či vlastne túto menu budú akceptovať aj ďalšie krajiny. Možno očakávať, že globálna akceptácia meny bude problematická najmä z dôvodu jej centralizácie, ktorá je presným opakom digitálnych mien fungujúcich na technológii blockchain.

menuLevel = 1, menuRoute = pr-clanky, menuAlias = pr-clanky, menuRouteLevel0 = pr-clanky, homepage = false
16. december 2024 13:53