S očkovaním proti koronavírusu sa začalo v členských štátoch Európskej únie (ďalej len EÚ) 26. decembra 2020. Odvtedy sa vyvíjajú a schvaľujú ďalšie vakcíny a mnohí netrpezlivo sledujú proces ich distribúcie. V súvislosti s očkovaním sa však vynára mnoho otázok: Mám sa dať zaočkovať? Ak áno, ktorou vakcínou? Kedy sa dostanem na rad ja a moji blízki?
Vlády jednotlivých štátov hľadajú vlastné postupy a riešenia pandemickej situácie. Žiaľ, zatiaľ to vyzerá tak, že žiadna krajina nenašla zaručený recept na zahnanie pandémie, jedno je však isté – len spoločnými a koordinovanými krokmi môžeme nabrať silu na boj s vírusom. Dôkazom je aj významný okamih jednoty v uplynulom roku, keď sme sa v EÚ všetci zhodli na tom, že budeme vakcíny vyjednávať a obstarávať spoločne.
Vakcíny musia byť spravodlivo rozdelené
Do týchto dní Európska komisia schválila zatiaľ štyri vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktoré boli posúdené Európskou liekovou agentúrou ako bezpečné a účinné. Ďalším dôležitým krokom je zabezpečiť, aby sa dostatočný počet dávok vakcín dostal k adresátom, a na to dozerá práve EÚ.
Vakcíny sú do členských krajín rozdelené podľa populačného kľúča a za rovnakých podmienok, čo znamená, že žiaden štát nie je uprednostňovaný. Postupnosť, akou budú očkované jednotlivé skupiny obyvateľstva, si už určujú jednotlivé krajiny samy – na Slovensku sú momentálne očkovaní starší občania a zdravotnícky personál, od 13. februára sa začalo aj s očkovaním učiteľov. Rovnako rozhodnutie o tom, či budú vakcíny bezplatné, je na jednotlivých členských štátoch, ako však deklarovala väčšina z nich (vrátane Slovenka), mienia poskytovať vakcíny svojim občanom bez poplatku a na dobrovoľnej báze.
Očkovanie pomáha imunitnému systému pri prekonávaní bežného ochorenia, zároveň však v prevažnej väčšine prípadov zabráni tomu, aby ľudia na danú chorobu ochoreli. V niektorých prípadoch môže síce človek ochorieť aj po očkovaní, ale príznaky má miernejšie a rýchlejšie sa uzdraví. Vakcíny nás už v súčasnosti chránia pred ochoreniami ako hepatitída B, chrípka, osýpky či tetanus.
Ako pôsobí očkovanie?
Väčšina vakcín proti ochoreniu COVID-19 sa zameriava na vyvolanie reakcií na celok alebo časť proteínu, ktorý je špecifický pre vírus spôsobujúci toto ochorenie. Vakcína spôsobí imunitnú odpoveď a ak sa človek neskôr infikuje vírusom, jeho imunitný systém vírus vďaka vakcíne rozpozná a je pripravený ho napadnúť.
Schvaľovaniu vakcín v EÚ predchádza niekoľko krokov: najskôr sa testujú v laboratóriu, neskôr na dobrovoľníkoch v procese klinického skúšania a až potom môžu spoločnosti požiadať Európsku liekovú agentúru o odporúčanie. Tá vakcínu nezávisle a vedecky posúdi. Až keď agentúra potvrdí, že vakcína je bezpečná a účinná, Európska komisia jej udelí povolenie na uvedenie na trh.
Svitá nám na lepšie časy
Aj po tomto procese je úloha EÚ naďalej významná. Európska komisia požiadala štátne orgány v členských štátoch, aby sa čo najskôr pripravili na organizáciu rýchleho a dostupného zavádzania vakcín v súlade s národnými vakcinačnými plánmi a vydala usmernenia o rozsiahlom zavádzaní očkovania. Do marca 2021 by malo byť v každom členskom štáte zaočkovaných aspoň 80 % osôb vo veku nad 80 rokov a 80 % zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v oblasti sociálnej starostlivosti. Do konca leta 2021 by členské štáty mali zaočkovať 70 % celkovej dospelej populácie. Komisia ďalej pozorne sleduje vývoj národných vakcinačných plánov a poskytuje podporu najmä organizovaním spoločného obstarávania dodávok očkovacích pomôcok, ako sú injekčné striekačky a ihly.
Európa bojuje aj proti rakovine
V roku 2020 bolo v Európskej únii onkologické ochorenie diagnostikované u 2,7 milióna ľudí a o život pripravilo 1,3 milióna ľudí. Bez zásahu však môže počet ochorení stúpnuť ešte o štvrtinu, čím sa rakovina stane hlavnou príčinou smrti v EÚ.
Onkologickú starostlivosť v súčasnosti nepriaznivo ovplyvňuje aj pandémia ochorenia COVID-19. Tá spôsobuje narúšanie liečby, odďaľovanie diagnózy a očkovania, pričom zároveň má vážny dosah aj na prístup k liekom.
Európska komisia preto predstavila európsky plán na boj proti rakovine, v ktorom sa stanovuje nový prístup Európskej únie k onkologickej prevencii, liečbe a starostlivosti. Na tieto opatrenia Únia vyčlení štyri miliardy eur.
Plán stojí na štyroch pilieroch
Európsky plán na boj proti rakovine má štyri kľúčové oblasti pôsobnosti:
- PREVENCIA zameraná na kľúčové rizikové faktory, ako je tabak, konzumácia alkoholu, znečistenie životného prostredia a nebezpečné látky.
- VČASNÉ ODHAĽOVANIE RAKOVINY zlepšením prístupu a kvality diagnostiky, kde je cieľom, aby do roku 2025 malo 90 % obyvateľov Únie možnosť skríningu rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka.
- Únia chce riešiť nerovný prístup ku kvalitnej starostlivosti a k liekom. Do konca roku 2021 sa spustí nová iniciatíva s názvom Diagnostika a liečba rakoviny pre všetkých, ktorá pomôže zlepšiť prístup k inovatívnej diagnóze a liečbe.
- zlepšenie kvality života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili toto ochorenie, vrátane rehabilitácie či opätovného začlenenia do spoločnosti a práce. Tomu sa bude venovať iniciatíva s názvom Lepší život onkologických pacientov, ktorá sa zameriava na následnú starostlivosť.
Zvláštna pozornosť sa bude venovať deťom spustením iniciatívy Pomoc deťom s rakovinou. V roku 2021 sa zriadi register nerovností v oblasti rakoviny s cieľom určenia trendov, rozdielov a nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi.
Kedy vakcína zaženie pandémiu?
Pandémiu dostaneme pod kontrolu až vytvorením kolektívnej imunity. Vyžaduje sa, aby bolo chránených (očkovaných) približne 70 % obyvateľstva.
(PR)