Quo vadis Slovensko ?

Súčasnú situáciu možno relatívne dobre zhrnúť do jedného slova – neistota. Fenomén neistoty nie je sám o sebe žiadnym novým javom. V určitých situáciách môže byť dokonca pozitívom. Neistota ale nemá miesto v právnych predpisoch a ani pri ich aplikácii. Ide o jednu zo základných myšlienok právneho štátu a spravodlivosti.

Quo vadis Slovensko ?
Zdroj: Lexante

Aby štát od ľudí mohol vyžadovať dodržiavanie právnych noriem, ľudia o nich musia vedieť, musia im rozumieť a musia mať dôveru, že zo strany štátu nebudú zneužité. Zákonnosť a ústavnosť sú preto absolútne nevyhnutné. Žiaľ, niekedy sa človek musí zamyslieť, či sú tieto podmienky naozaj naplnené.

Možno sa zamyslieť napríklad nad postupmi orgánov činných v trestnom konaní. V poslednej dobe spoločnosťou rezonuje množstvo medializovaných trestných stíhaní. Veľa novinových titulkov láka čitateľa pojmom väzba. Čo je ale podstatou väzby v trestnom konaní ?

Väzobné stíhanie osôb v zmysle § 71 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do osobnej slobody človeka. Zákonnosť väzby úzko súvisí nielen s dodržiavaním zákonných ustanovení Trestného poriadku, ale prednostne aj s dodržiavaním ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (Ústava SR) a v neposlednom rade tiež s rešpektovaním Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podmienku zákonnosti väzby uvádza článok 17 ods. 2 Ústavy SR uvádza, že „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ...“, a ods. 5: „Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.“.

Význam väzby, ako jedného z prostriedkov zabezpečujúcich dosiahnutie účelu trestného konania, je nepochybný. Štátna moc by k nemu mala pristúpiť iba ako k poslednej možnosti, ktorá slúži na zabezpečenie daného účelu; ako k prostriedku ultima ratio, keď to už inak nejde. Ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (Ústavný súd SR) vo svojom náleze I. ÚS 47/2013, väzba je výnimočný prostriedok, ktorý môže byť použitý iba na nevyhnutný čas a vtedy, keď je nevyhnutný pre držanie obvineného. Treba si uvedomiť, že väzba nie je trestom a väzobné stíhanie nemožno vnímať ako akési preukázanie viny, ktoré však častokrát v spoločnosti vidieť.

Quo vadis Slovensko ?
Zdroj: Lexante

JUDr. Jozef Aľušik, konateľ a advokát

V súčasnosti sa veľa diskutuje o využívaní inštitútu kolúznej väzby, keď sme svedkami účelového spájania viacerých trestných konaní dokopy, čo bu­dí do­jem obťažnosti a rozsiahlos­ti ve­ci, zvy­šu­je zá­važ­nosť ve­ci, čím sa často zdôvodňuje drža­nie ob­vi­ne­ných vo väz­be.

Kolúzna väzba prichádza do úvahy len pokiaľ existujú dôvodné pochybnosti, že obvinený bude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, pričom takýmto konaním môže byť napríklad falšovanie listinných dôkazov, ich pozmeňovanie, hrozba násilím, a podobne.

U ob­vi­ne­ných v ko­lúz­nej väz­be je takmer vždy zne­mož­ne­ná ich ko­mu­ni­ká­cia s prí­buz­ný­mi – ne­po­vo­le­ním te­le­fo­no­va­nia z ústavu na výkon väzby ro­di­ne, ne­po­vo­le­ním náv­štev prí­buz­ných v takomto ústave – čas­to pritom na základe roz­hod­nu­tí bez aké­ho­koľ­vek reál­ne­ho zdô­vod­ne­nia a s odkazom na ustanovenie zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby. Na problematiku nedostatkov v právnej úprave kolúznej väzby a jej nadmerné využívanie už poukazovala aj Slovenská advokátska komora.

Štát bez práva nie je moderným štátom. Akokoľvek veľmi je ochrana práv občana ako jednotlivca dôležitá, nemožno ich z hľadiska moci porovnávať so štátnou mocou. Ďalšou ukážkou právneho zmätku je aktuálny stav protiepidemiologických opatrení.V Slovenskej republike je aktuálne vyhlásený núdzový stav. Naposledy bol opäť predlžený uznesením Vlády Slovenskej republiky zo dňa 17. marca. Núdzový stav štátnej moci vytvára priestor na obmedzovanie každodenného života, ba dokonca ľudských práv. V takýchto časoch je o to dôležitejšie dbať na dodržiavaní zákonnosti a ústavnosti. Žiaľ, podľa aktuálneho vývoja je to otázne.

Ako príklad možno použiť samotné uznesenie o predĺžení núdzového stavu. Na návrh skupiny poslancov sa jeho súladom s Ústavou SR zaoberal aj Ústavný súd SR. Okrem otázok ohľadom jeho povahy a rozsahu možno uviesť aj jeho praktický nedostatok.

Toto uznesenie okrem iného zakazuje vycestovať do zahraničia na účel rekreácie. Ale čo je rekreácia ? Pre rôznych ľudí znamená rôzne činnosti, resp. nečinnosti. Toto uznesenie však pojem „rekreácia“ nedefinuje. Je potom na mieste sa pýtať ako môže občan dodržiavať predpisy, keď s ich výkladom môžu mať problém aj orgány, ktoré ich dodržiavanie majú vymáhať.

Quo vadis Slovensko ?
Zdroj: Lexante

JUDr. Matúš Červený, advokátsky koncipient

Pochybnosti sú spojené aj s právnou povahou ostatných obmedzení vo forme vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva. Ide pritom o predpisy, ktoré upravujú veľmi dôležité otázky ako napríklad  povinnosť nosiť prekryté dýchacie cesty (povinnosť nosiť rúško) alebo obmedzujú činnosť reštauračných zariadení, kvôli čomu boli mnohé nútené zatvoriť a skončiť s prevádzkou. Generálny prokurátor už avizoval podanie návrhu na Ústavný súd SR, aby sa s týmito otázkami vysporiadal.

Pri zákonnosti a ústavnosti nemožno robiť kompromisy. V právnom štáte musia byť pravidlá rovnaké a jasné, najmä ak nimi majú byť obmedzené elementárne práva občanov. Dúfajme teda, že sa nám spolu s vírusom COVID-19 podarí odstrániť aj nedostatky právnej úpravy a ich praktických dopadov.

Pri zákonnosti a ústavnosti nemožno robiť kompromisy. V právnom štáte musia byť pravidlá rovnaké a jasné, najmä ak nimi majú byť obmedzené elementárne práva občanov.

LEXANTE je dynamická a rýchlorastúca advokátska kancelária zameraná na poradenstvo s globálnym dosahom. Tím LEXANTE tvoria profesionáli s praxou pozostávajúcou z viac ako 40 rokov skúseností na domácom a medzinárodnom trhu, s domácimi aj globálnymi klientmi. Kancelária sídli v Bratislave, pričom sa vo svojej praxi na ňu obracajú aj klienti aktívni na medzinárodnom trhu alebo s medzinárodným prvkom.

Advokátska kancelária LEXANTE poskytuje komplexné právne poradenstvo vo všetkých právnych odvetviach. Podnikateľským subjektom poskytuje LEXANTE servis v celom ich podnikateľskom živote, teda  od založenia subjektu a začiatku podnikania, cez každodenný chod a interné alebo externé  zmeny. Samozrejme poskytuje právny služby aj nepodnikateľským subjektom, a to či už pri rodinnom práve, v pracovnoprávnych vzťahoch, alebo napríklad v situáciách z migračného práva.

LEXANTE poskytuje poradenstvo aj pri zložitejších projektoch, kedy klienti vyžadujú služby od vyhodnotenia pozitív a negatív svojho podnikateľského plátnu, právny audit právnych vzťahov a možných rizík; ale aj stálu podporu v priebehu realizácie projektu. Nie je pritom rozhodujúce či sa projekt týka kúpy nehnuteľnosti alebo jej stavby, zmeny v osobnej a majetkovej štruktúre obchodnej spoločnosti, riešenia súdneho sporu, architektúry informačného systému, spracúvania osobných údajov alebo zastupovania v správnom konaní.

LEXANTE s.r.o., 
Slávičie údolie 106,
811 02 Bratislava 
IČO: 53 362 624
DIČ: 2121363849  
Zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 147916/B

Slávičie údolie 106, Bratislava, Slovenská republika
+421 909 123 300 
info@lexante.sk

(PR)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.