Stalo sa u nás už tradíciou, že každá legislatívna úprava zákonníka práce vyvoláva protichodné reakcie. Raz kričí armáda pracujúcich, inokedy zasa tábor podnikateľov, pričom spokojný nie je nikdy nikto. Boli sme toho svedkami v minulosti a sme aj teraz. Nový rámcovný kódex má predovšetkým sprísniť podmienky pre agentúrne zamestnávanie. Ako to ovplyvní trh práce?
Mnohé z vecí, na ktoré sme upozorňovali pred rokmi, sa ešte vypuklejšie prejavia, keď bude musieť naša ekonomika reagovať na pokles trhu. Zatiaľ sme mali šťastie, pretože Slovensko v posledných dvoch rokoch „čelilo“ len rastu, ku ktorému však zaiste nedošlo na základe pozitívnych opatrení na trhu práce. Parlament vlani schválil ďalšiu novelu zákonníka práce, ktorý vo svojej aktuálnej podobe prinesie ďalšie negatívne dopady na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a neprimerane zvýši náklady a zaťaží administratívu zamestnávateľov.
Novela zavádza ďalšie prvky, ktoré sťažia schopnosť firiem pružne reagovať na potreby trhu. Pre nás je veľkým sklamaním, že sa ustanovila maximálna dĺžka dočasného pridelenia zamestnancov k jednému užívateľskému zamestnávateľovi, ktorá má byť na úrovni dvoch rokov. V rámci tohto obdobia dvoch rokov je možné opätovne predĺžiť zmluvu s dočasne prideleným zamestnancom maximálne štyri krát. Pri porušení oboch obmedzení sa dočasne pridelený zamestnanec stáva zamestnancom kmeňovým u užívateľského zamestnávateľa.
Flexibilita trhu práce sa stráca aj v súvislosti s možnosťou znižovania počtu zamestnancov v dôsledku rastu nákladov s týmto spojených. Novela zvyšuje nároky na firmy v oblasti plánovania počtu zamestnancov. Trh ako taký sa totiž v niektorých odvetviach, ako je napríklad elektrotechnický či automobilový priemysel, nedá predvídať. Nie vždy je možné prejudikovať vývoj na trhu a detailne plánovať personálne obsadenie. Práve na preklenutie tohto javu vznikli a existujú agentúry dočasného zamestnávania.
Dodatočné náklady spojené s novelou budú mať negatívny vplyv na ziskovosť zamestnávateľov a na ich ochotu prijímať nových pracovníkov. Ide predovšetkým o odstupné a náhradu mzdy, ktorá bude prináležať dočasne prideleným zamestnancom, ak zamestnávateľ nedodrží dohodnutú periódu zamestnania. Toto ustanovenie opäť naráža na nepredvídateľnosť trhu a s tým súvisiacu nemožnosť plánovať personálne obsadenie v niektorých odvetviach. Nik nespochybňuje, že ochrana zamestnanca je dôležitá, no rozhodne by mala byť nastavená citlivejšie aj s ohľadom na zamestnávateľov. Nie snáď preto, že by firmy potrebovali osobitnú ochranu, ale preto, že flexibilita zamestnávania klesá s nákladmi zamestnávateľov.
Agentúrne zamestnávanie má u nás pošramotenú povesť. Je to dôsledok toho, že niektoré agentúry v minulosti zneužívali zákon, keď napríklad vyplácali zamestnancom mzdy formou cestovných príkazov, čím oberali o peniaze štát vo forme neodvedených odvodov, ako aj zamestnancov. V západnej Európe však agentúrne zamestnávanie prežíva nevídaný rozmach. Na Slovensku im v posledných rokoch len hádžeme polená pod nohy. Prezidentom vrátená novela útočí na podstatu agentúrneho zamestnávania. Negatívne postihne nielen neseriózne agentúry, ale aj tie seriózne.
Pavol Strapáč, finančný riaditeľ Adecco
(pr)