15.12.2016, 00:00

Klaus Büttner: Jadrovú elektráreň je možné vyradiť z prevádzky za 20 rokov

Klaus Büttner: Jadrovú elektráreň je možné vyradiť z prevádzky za 20 rokov

1) Koľko reaktorov typu VVER je v Nemecku? Kto má na starosti ich vyraďovanie z prevádzky?

V Nemecku bolo osem reaktorov VVER v elektrárni Greifswald a jeden v elektrárni Rheinsberg. Štyri v Greifswalde a jeden v Rheinsbergu boli v prevádzke a jeden v skúšobnej prevádzke, ostatné nikdy nedosiahli kritickosť. Tieto elektrárne patria spoločnosti Energiewerke Noerd (EWN), čo je štátna spoločnosť zodpovedná za ich vyradenie z prevádzky. Naša spoločnosť NUKEM Technologies nie je do týchto projektov priamo zapojená, ale s EWN spolupracuje napríklad v Arménsku na projekte vyraďovania tamojšieho reaktoru VVER-440 z prevádzky, takže zdieľame informácie o aktuálnom vývoji našich projektov a o výzvach pri demontáži technologickej časti elektrární.

2) Ako postupuje vyraďovanie nemeckých elektrární s reaktormi VVER z prevádzky? Aká stratégia je uplatňovaná?

Väčšinou už bola dokončená demontáž jednotlivých komponentov jadrového ostrova a zariadenie bolo vyvezené z pôvodných priestorov. Došlo aj k oneskoreniam, ktoré spôsobila zmena stratégie. Pôvodne sa plánovalo nechať budovy tak, ako sú už nejakých 40 - 50 rokov, pretože potom bude jednoduchšie zbúrať betónové stavby. Avšak kvôli súčasnému politickému prostrediu, ktoré panuje v Nemecku, došlo k zmene a teraz sa uplatňuje stratégia bezprostredného vyraďovania. Prebieha meranie kontaminácie vnútorných priestorov budov, potom budú dekontaminované a znovu premerané, či nezostali nejaké kontaminované miesta. Potom bude možné budovy uvoľniť na likvidáciu klasickými spôsobmi. Očakáva sa, že v druhej polovici 20. rokov budú všetky tieto práce dokončené a lokalita bude typu greenfield alebo brownfield – to znamená, že časť budov bude pripravená na konvenčné priemyselné využitie.

3) Aká je stratégia na demontáž reaktorov a parogenerátorov a ich prípravu na bezpečné uloženie?

V prípade týchto rozmerných a ťažkých komponentov, ktoré vážia cez 300 ton, sa používajú dve stratégie. Parogenerátory sa vyvezú z pôvodnej budovy a oddelia sa kontaminované časti na ďalšie spracovanie ako rádioaktívny odpad. Po premeraní môžu byť neaktívne časti rozrezané na kusy a uvoľnené na použitie v klasickom priemysle, napríklad roztavené na výrobu novej oceli. Reaktorové nádoby a ich vnútorné komponenty sú aktívne celé, takže sú rozrezané na menšie kusy, ktoré sa zmestia do kontajnerov licencovaných pre skladovanie v úložisku Konrad. Jedná sa o tak trochu opačný prístup než ten, ktorý používajú Američania. Tí rozrežú komponenty na veľké časti a okolo nich navrhnú kontajner pre skladovanie. Dá sa očakávať, že merná aktivita obalových súborov s aktivovanými časťami parogenerátorov a reaktorov bude v rozsahu, ktorý umožní, aby boli uložené do úložiska Konrad určeného pro stredne aktívny odpad, ktoré vyžarujú zanedbateľné množstvo tepla, a nie do hlbinného úložiska vysoko aktívneho odpadu.

4) Reaktory a parogenerátory sú veľmi rozmerné, majú hrubú stenu a sú aktívne. Čím je špecifické ich rezanie na časti?

Existuje mnoho technológií na rezanie oceľových komponentov a pre každý prípad je vhodná iná. Niekedy možno rezať pod vodou, takže kontaminované čiastočky zostávajú vo vode a nemôžu unikať do životného prostredia, ale musíte potom čistiť použitú vodu. Inokedy je možné použiť špeciálny ventilační systém s filtrami na zachytenie týchto častíc a rezať na vzduchu. V niektorých prípadoch klient a dozorný orgán povolí použitie tepelnej technológie rezania a inokedy možno použiť len mechanické náradie. Napríklad v Španielsku sme sa podieľali na projekte, kedy nám nepovolili tepelné rezanie, pretože sa obávali úniku radiácie formou aerosólov. Každá technológia má svoje výhody a nevýhody a neexistuje univerzálne použiteľná metóda.

5) Ako dlho trvá proces vyraďovania z prevádzky, kým sa nedosiahne stav brownfield?

To závisí na jednotlivých krokoch. V prípade nemeckých reaktorov sa očakáva, že to potrvá 30 rokov a podľa môjho názoru ide skôr  o dlhšiu dobu. Našej spoločnosti trvalo vyradenie JE Kahl z prevádzky 25 rokov, takže nie je neopodstatnené hovoriť o 30 rokoch. Avšak prenos skúseností a nadväznosť jednotlivých projektov by mohli skrátiť dobu pod 25 alebo dokonca pod 20 rokov. Podľa môjho osobného názoru sa vlastníci elektrární budú snažiť túto dobu skrátiť čo najviac, pretože aj po ukončení prevádzky elektrárne je treba spravovať areál, platiť pracovníkov a udržiavať budovy a niektoré systémy v chode. Napríklad spoločnosť ENBW, ktorá tiež vyraďuje vyslúžilé nemecké jadrové elektrárne z prevádzky, sa bude snažiť realizovať tieto projekty sériovo, aby jeden nadväzoval na druhý, a tak by sa mohla dostať pod 20 rokov pri každom projekte.

6) Kto je finančne zodpovedný za vyraďovanie z prevádzky? Bude stačiť aktuálna čiastka na jadrovom účte?

Počas prevádzky jadrových elektrární prevádzkovatelia odkladajú percentuálnu časť ceny elektriny  na financovanie zaobchádzania s rádioaktívnym odpadom, jeho ukladanie a vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky. V súčasnosti je k dispozícii zhruba 38 miliárd eur, ktoré boli po jednaní s vládou rozdelené vlastníkmi jadrových elektrární na dve časti: 22 miliárd by malo pokryť vyraďovanie (za to nesú zodpovednosť elektrárne) a 26 miliárd zaobchádzanie s odpadom (toto bolo odovzdané vláde). Teraz spoločnosti vedia, koľko peňazí majú presne k dispozícii, a že nepribudnú žiadne ďalšie veľké prostriedky vďaka 8 blokom, ktoré zostanú v prevádzke do roku 2022. Môžu si teda spočítať, akú časť použijú na prípravu vyraďovania, zaobchádzania s odpadom, skutočné vyraďovanie atď. Myslím si, že teraz prídu so strategickými rozhodnutiami na to, začať vyraďovanie za účelom udržať sa v rámci týchto prostriedkov.

7) Aké medzinárodné aktivity má NUKEM technologies? Spolupracujete aj so Slovákmi?

Dávnejšie sme postavili spracovateľské centrum rádioaktívneho odpadu v Jaslovských Bohuniciach a so spoločnosťou JAVYS, ktorá ho prevádzkuje a vyraďuje slovenské bloky z prevádzky, zostávame aj naďalej v kontakte. V súčasnosti nerealizujeme žiadny projekt, ale na Slovensku prebieha zadávanie projektov formou verejných zákaziek, takže ho stále vnímame ako potenciálny trh. Máme ale spoločný projekt v zahraničí, konzorcium NUKEM Technologies, JAVYSu a ďalších spoločností pripravuje projekt úložiska stredne aktívneho odpadu v Iraku.

 

Klaus Büttner je riaditeľom technologickej divízie spoločnosti NUKEM Technologies, ktorá sa v Nemecku aj v zahraničí zaoberá koncom jadrového palivového cyklu a vyraďovaním jadrových elektrární z prevádzky.

(pr)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.