Odpočet výdavkov na výskum a vývoj je známy vo väčšine európskych krajín už desiatky rokov ako štandardný a firmami plošne využívaný nástroj financovania inovácií. Jeho cieľom je podporiť investície do výskumu a vývoja v súkromnom sektore, a tak zvyšovať konkurencieschopnosti firiem. Od roku 2015 túto legislatívu, ktorá umožňuje každej firme usporiť 5,5 - 11% z výdavkov investovaných do inovatívnych projektov, prijala aj Slovenská republika. S blížiacim sa termínom podávania daňových priznaní by sa mal každý hospodárne uvažujúci manažér zaujímať o možnosť jej využitia.
Superodpočet na výskum a vývoj je ustanovenie zákona o dani z príjmu, ktoré vstúpilo do platnosti v roku 2015. Spoločnosti, ktoré realizujú vývojové alebo inovatívne projekty si môžu výdavky vynaložené na ne odpočítať dvakrát od základu dane. Prvýkrát sa objavia výdavky v účtovníctve ako bežné výdavky roka a druhýkrát je možné nimi znížiť daňový základ, do výšky 25% - 50 %, v rámci tzv. superodpočtu na výskum a vývoj. Medzi takéto výdavky spadajú predovšetkým tie osobné, teda mzdy a zákonné odvody zamestnávateľa (v praxi to býva väčšina oprávnených výdavkov). Ďalej je možné uplatniť výdavky prevádzkové (materiál, energie, atď.), odpisy hmotného a nehmotného majetku, náklady vynaložené na patenty a certifikácie, a výdavky na služby a nehmotné výsledky výskumu a vývoja nakúpené od univerzít či výskumných organizácií. Daňová úspora firmy sa môže pohybovať ročne v rádoch tisícov až státisícov eur!
Hlavnou výhodou superodpočtu na výskum a vývoj je skutočnosť, že za splnenia zákonných podmienok je naň právny nárok (na rozdiel od dotácií), je možné ho využiť každoročne, bez obmedzenia a na akékoľvek vývojové projekty.
Ako poznáme projekty vhodné k superodpočtu
Projekty vhodné pre superodpočet na výskum a vývoj sú vo firmách často schované za aktivity, ktoré sú považované za rutinné, pretože sa vo firme vyskytujú odnepamäti. "Nás sa táto problematika netýka, my žiaden výskum a vývoj nerobíme", znie pravidelne od manažmentu týchto firiem. Opak je ale často pravdou. Pri bližšom zoznámení sa s týmito „rutinnými“ aktivitami sa často zistí, že niektoré z nich až tak rutinné rozhodne nie sú. Či už sa jedná o nové alebo zdokonalené produkty, technológie alebo procesy, prípadne rôzne formy zefektívňovania výroby (znižovanie nepodarkovosti, znižovanie množstva spotrebovaného materiálu, energie a času).
Vhodný projekt pre superodpočet je projekt, počas ktorého si daná spoločnosť rozširuje svoje skúsenosti o nové, v konkrétnej situácii doteraz nevyskúšané riešenie. Vhodný projekt môže byť zákazka pre externého klienta, materskú spoločnosť, ale aj interné zlepšovanie procesov. Vždy je nutné posúdiť a dať do súvislostí, či je projekt pre danú firmu skôr rutina alebo sa vďaka nemu rozšírilo interné know-how. Ďalším parametrom vhodného projektu je existencia rizika, že sa projekt nepodarí spracovať a dokončiť presne podľa pôvodného plánu, inými slovami, že jednotlivé fázy projektu neboli pre firmu od začiatku zrejmé a plánovateľné. Veľmi zjednodušene možno povedať, že k superodpočtu sú vhodné projekty, u ktorých nie je konkrétnej firme riešenie projektu dopredu známe alebo verejne, prípadne ekonomicky, dostupné. U takýchto projektov nemáme vopred úplne jasno v tom, aký bude výsledok, alebo v akom čase ho dosiahneme, alebo aká k nemu povedie cesta. Nárok na uplatnenie superodpočtu nezaniká ani v prípade neúspešného projektu.
Ako uplatniť superodpočet?
Je to neuveriteľné, ale na Slovensku sú pravdepodobne tisícky spoločností, ktoré by si mohli tento daňový odpočet výdavkov súvisiacich s vývojom a inováciami uplatniť a ušetriť tak tisícky eur, ale v roku 2016 využilo túto možnosť sotva sto spoločností! Hlavným dôvodom je naskrz technický charakter podstaty odpočtu, s ktorým si skôr ekonomicky orientovaní ľudia z financií a bežní daňoví poradcovia nevedia príliš rady.
Ako správne postupovať pri uplatňovaní superodpočtu? Na úvod je nutné identifikovať vhodné projekty výskumu a vývoja a práve táto etapa vyžaduje precízne technické posúdenie desiatok parametrov každého projektu. Vo firme je ďalej potrebné nastaviť interné smernice, týkajúce sa projektového manažmentu a sledovania nákladov a stanoviť vopred jasný spôsob kontroly a vyhodnocovania výsledkov projektu. Podmienkou uplatnenia superodpočtu je tiež spracovanie tzv. Projektu výskumu a vývoja, ktorý vymedzuje okrem iného, aj ciele projektu. Nad rámec takéhoto dokumentu odporúčame, pre prípady daňovej kontroly, popísať zvlášť citeľný prvok novátorstva a prekonanie technickej neurčitosti u každého uplatňovaného projektu. Po ukončení projektu je vhodné vyhodnotiť dosiahnuté výsledky projektu. Poslednou etapou je identifikácia uplatniteľných výdavkov na každý projekt, stanovenie metodológie ich výpočtu a ich internej evidencie. Na záver je nutné uviesť výšku superodpočtu do daňového priznania, spolu so stručným popisom cieľov každého z uplatňovaných projektov.
Príprava superodpočtu na výskum a vývoj výhradne interne sa preto odporúča spoločnostiam, ktoré majú precízne nastavené projektové riadenie a súčasne môžu spracovaním poveriť osobu, ktorá dobre rozumie technickým a procesným odlišnostiam aktivít firmy aj legislatíve. V ostatných prípadoch je lepšie, aspoň spočiatku, zveriť prípravu superodpočtu špecializovaným firmám, ktoré dokážu rýchlo a presne určiť uplatniteľné projekty a súvisiace výdavky, pomôcť so spracovaním nutnej dokumentácie a v neposlednom rade správne nastaviť evidenciu týchto projektov vo vzťahu k ďalším rokom.
V ďalšom článku sa budeme venovať detailnému popisu jednotlivých etáp správneho uplatnenia superodpočtu.
Mgr. Kristína Šumichrastová
Autorka je riaditeľkou spoločnosti Ayming Slovensko s.r.o.
(pr)