Vo svete IT rozhodne nie ste žiadnym nováčikom. Skúste nám priblížiť vaše skúsenosti.

Mám za sebou už 30 rokov praxe, moje prvé kroky v roku 1993 smerovali do softvérovej firmy NRSYS, kde som pôsobil ako programátor a stál pri začiatkoch používania výpočtovej techniky v lekárňach. Veľkým míľnikom bolo následné pôsobenie v spoločnosti HT Computers, ktorá patrila najmä v 90. rokoch k veľkým IT hráčom na Slovensku. Išlo o najväčšieho IBM partnera, no ja som pracoval v tíme, ktorý pomáhal klientom s nasadzovaním Microsoft technológií. Od roku 1997 som pracoval u najväčšieho Microsoft partnera, v spoločnosti Gratex International, kde som ale pre zmenu rozbiehal ich biznis založený na IBM technológiách. Po šiestich rokoch som prestúpil priamo do firmy IBM Slovensko, pričom už od prvého dňa som mal v regióne strednej a východnej Európy, blízkeho východu a Afriky na starosti aktivity okolo open source softvéru na IBM Z platforme, známej ako mainframe.

Takže tu začalo vaše rozsiahlejšie pôsobenie za hranicami Slovenska?

Áno, práve skrz pôsobenie a siete v IBM sa mi podarilo dostať na štyri a pol roka do IBM klientského centra v Montpellier vo Francúzsku, kde som sa venoval na začiatku výkonovým testom serverov a neskôr som bol akýmsi „evanjelizátorom“ mainframeových technológií. Po týchto rokoch som sa vrátil do štruktúr strednej a východnej Európy, blízkeho východu a Afriky, kde som mal opäť na starosti rozvoj mainframeovej technológie v regióne. Pomohol som trom najväčším bankám v Južnej Afrike naštartovať ich používanie Linuxu na mainframoch, čo bola v rokoch 2009-2010 veľká vec pre ne a aj pre IBM.

Zavítali ste z profesijného pohľadu aj do iných krajín?

Dva roky som neskôr pracoval pre ITSO (International Technical Support Organization) v Poughkeepsie v štáte New York, čo je také hlavné mesto IBM mainframov. V rokoch 2012 až 2013 som tu pôsobil ako technický autor a projektový manažér, pričom som spolupracoval so zákazníkmi, partnermi a kolegami z IBM na písaní IBM Redbooks. To sú technické publikácie, oveľa obľúbenejšie ako štandardné manuály, pretože poskytujú podrobné informácie, a najmä detailné rady, neoceniteľné pri nasadzovaní a prevádzke IBM hardvéru a softvéru. Celkovo som spoluautorom štrnástich Redbooks publikácií.

V spoločnosti IBM ste teda strávili dosť veľa času…

Na záver mojej kariéry v IBM som dva a pol roka pracoval v malom celosvetovom tíme, ktorý propagoval cloudové riešenia v spolupráci s IBM mainframami. Išlo o vybraných ľudí, ktorých úlohou bolo pomáhať zákazníkom pri adaptácii nových cloudových technológií a integrovať ich s mainframami. To bolo mojich dlhých a mimoriadne prínosných 13 rokov v tejto spoločnosti.

Kam smerovali vaše ďalšie kroky?

V roku 2016 som sa rozhodol prijať ponuku od firmy Canonical, čo je stopercentne open source spoločnosť, stojaca za Linux distribúciou Ubuntu – jednotkou v public cloude. Prvé roky som zastával pozíciu Senior Solutions Architect v tíme strategických aliancií, takže som bol partnerom pre veľkých výrobcov hardvéru ako IBM, Dell, Lenovo, HPE, Nokia či Ericsson. Bola to úžasná skúsenosť, môcť sa podieľať a byť na rokovaniach, kde sa definovalo to, čo zákazníci na celom svete i na Slovensku rok alebo dva na to mohli používať.

Tiež ma vedenie vybralo, aby som zastupoval spoločnosť a obsadil jej miesto v technickom riadiacom výbore nadácie OpenPOWER Foundation. Cieľom nadácie je umožňiť výrobcom hardvéru využívanie POWER procesorovej architektúry v ich serveroch, diskových systémoch i sieťových riešeniach a producentom softvéru, prevažne open source, prístup k technológiám a ich špecifikáciám tak, aby mohli plnohodnotne podporovať POWER architektúru.  

Neskôr som tu pracoval ako projektový manažér s koncovými zákazníkmi, ktorí budovali svoje infraštruktúry a cloudové riešenia na báze Ubuntu, OpenStack a Kubernetes ako klienti firmy Canonical. V závere som pôsobil ako manažér technických programov, čo sú dlhodobé aktivity s nedefinovaným koncom, pričom som sa podieľal na všetkom, čo sa týkalo Ubuntu na IBM Power, Ubuntu na IBM Z a tiež spolupracoval s top tier cloudovými providermi ako Amazon, Google či Microsoft.

Za sedem rokov môjho pôsobenia som vo firme teda prešiel rôznymi pozíciami, pričom už na začiatku som sa presťahoval do Francúzska. Bolo to moje osobné rozhodnutie, nie z dôvodu, že by firma vo Francúzsku sídlila. Canonical je totiž „nadizajnovaná“ ako firma, kde ľudia pracujú z domu a cestujú, čo mi umožnilo žiť kdekoľvek.

Mohli ste ísť do ktorejkoľvek krajiny. Prečo teda práve Francúzsko?

Už počas pôsobenia v IBM Montpellier sa nám tam s rodinou zapáčilo. Takže keď som si mohol vybrať, kde budeme žiť, tak sme sa vrátili k stredozemnému moru vo Francúzsku.

Čo vás tak lákalo na bývaní vo Francúzsku?

Krajinu sme si zamilovali kvôli mnohým veciam. Ide o prístup k plážam, pekné počasie, celkovo na relax orientovaný štýl života na juhu Francúzska či otvorenosť obyvateľov. Jednoducho príjemné prostredie na život. Prvý pobyt vo Francúzsku sme pritom absolvovali s dcérou, ktorá už je dnes dávno dospelá, no a návrat do krajiny sme sčasti orientovali aj na to, aby aj náš vtedy štvorročný syn mohol „načuchnúť“ Francúzsku a naučil sa i nový jazyk.

Teraz sa však po dlhých rokoch vraciate späť domov na Slovensko. Plánujete tu už zostať natrvalo alebo je to skôr „prechodná stanica“?

To je zaujímavá otázka. Naposledy, keď som sa sťahoval do Francúzska, mal som pocit, že je to navždy. Avšak to, čo sa na začiatku mohlo zdať ako dobrý plán, a vtedy aj bol, sa už teraz ukazuje inak. Ide najmä o rodinu, priateľov. Myslím si teda, že návrat na Slovensko je pre mňa navždy. No skúsenosť, keď som sa za posledných 23 rokov sťahoval 11-krát, mi velí zostať opatrným vo vyjadreniach.

Uvidíme tiež, ako sa vyvinú geopolitické vzťahy a ako sa nám bude žiť na Slovensku. Z doterajších skúseností sme jednoducho vždy pripravení kedykoľvek odísť, ak by sme to potrebovali, bol by som však veľmi nerád, ak by to nastalo.

Ak by k tomu naozaj prišlo a zo Slovenska by ste opäť odišli, kam by to bolo? Znova smer Francúzsko?

To neviem. Áno, asi by Francúzsko bolo prirodzenou voľbou, keďže tam máme už niečo zažité a nejaké skúsenosti či „zázemie“. Syn vie teraz o niečo lepšie francúzsky než slovensky, takže by to mohlo byť Francúzsko, no nemuselo. Ak je dnes už doba, kedy sa dá bežne pracovať aj z domu, tak možnosti sú takmer neobmedzené. Syn a manželka sa učia aj španielčinu, to rozširuje aj naše možnosti. Osobne by mi však vôbec nevadilo usadiť sa a stráviť poslednú tretinu kariéry doma.

Aká bola motivácia prísť späť na Slovensko? Čo vás lákalo vrátiť sa domov alebo čo vám chýbalo?

Určite mi v zahraničí chýbalo to zázemie širšej rodiny. Mama, ktorá sa stále teší dobrému zdraviu, je z piatich detí, otec z troch, mám ozaj početnú rodinu. Mnohých som už pridlho nevidel, počas obdobia pandémie som sa dva a pol roka nedostal na Slovensko. Takže hlavne kompletná rodina, so sebou som mal mimo Slovenska iba najbližších. Mám taktiež šťastie na úžasný okruh priateľov, niektorí to spolu ťaháme už od základnej školy, s inými som v úzkom kontakte od strednej.

Zároveň sa mi zdá, že je čas prísť a, nechcem aby to vyznelo pateticky, chcem aj pomôcť, nášmu IT svetu a tiež spoločnosti. Na základe mojich skúseností s projektami v zahraničí, hoci i na Slovensku sa to vyvíja, vidím isté oblasti, v ktorých by sme sa mohli a mali posunúť. Pozrieť sa na IT infraštruktúru u nás aj iným pohľadom, nie iba tak, ako sa to robilo dodnes. Verím, že je čas aj na Slovensku, aby sa open source presadil ešte výraznejšie.

A keď sa toto všetko snúbilo s unikátnou pracovnou príležitosťou, tak už nebolo prečo váhať s návratom.

Čaká vás teda nejaká ďalšia väčšia pracovná výzva v najbližšej dobe?

V novom roku nastupujem do spoločnosti Autocont, od januára 2024 vystupujúcou pod krídlami komplexnej značky Aricoma. Výziev bude hneď niekoľko.

Najbližšou bude zadefinovanie našej open source stratégie a prioritne v regióne Slovensko a Česko otestovať, ako klienti budú na naše riešenia reflektovať. Som presvedčený, že pridaná hodnota a najmä „hodnota za peniaze“ bude signifikantná.

Druhou oblasťou, ktorú nenecháme bez povšimnutia, je umelá inteligencia a najmä s ňou spojené nové nároky na infraštruktúru, no nielen na ňu.

A v neposlednom rade nás čaká začiatok skutočnej IT revolúcie, éry kvantových počítačov. Je sa na čo tešiť a veľmi rád budem znova pri začiatkoch niečoho nového.

Samotná spoločnosť má zároveň veľké plány s rozširovaním teritória, takže je možné, že tiež využije moje medzinárodné skúsenosti.

Aký je váš osobný pohľad na dnešný svet IT?

Vidím veľa pozitív i negatív, ak dovolíte, odpoviem vo viacerých rovinách.

Ako člen spoločnosti a rodič, porovnal by som informačné technológie k ohňu – dobrý sluha, zlý pán. Isto nie som jediný, kto je znepokojený tým, ako veľmi technológie zmenili náš pracovný i osobný život a koľko nástrah predstavujú najmä pre najmladšiu generáciu. No na druhej strane poskytujú veľa skvelých a donedávna nepredstaviteľných možností. Z istého pohľadu máme my, čo sme zažili svet bez IT, výhodu, že máme skúsenosť aj so „starým svetom“. Mimochodom, podobne to vidím so slobodou a demokraciou. Nežnú revolúciu som prežíval ako maturant, takže mám aj skúsenosť s totalitným režimom. A dovolím si tvrdiť, že ide o skúsenosť významnú, slobodu nepovažujem za samozrejmosť a o to viac si ju vážim. Žiaľ, realita nám ukazuje, že moderné technológie sú čoraz častejšie využívané amorálnym spôsobom a nie v prospech verejného blaha a útokmi na pravdu ohrozujú aj našu slobodu. Ale to už sa dostávame k etickým otázkam, ktoré sú dnes, s nástupom umelej inteligencie, čoraz naliehavejšie. A sme znova pri tom istom, dobrý sluha ...

Čisto z profesionálneho hľadiska konštatujem, že v IT svete žijeme veľmi dynamickú dobu, z môjho pohľadu možno až priveľa zmien a pričasto, je to daň za pokrok a slobodu výberu. Zároveň je skvelé, že vznikajú celé nové oblasti a s nimi súvisiace IT profesie. Je jedno, na ktorom poschodí sa v pomyselnej pyramíde IT odborníkov nachádzate, stále máte šancu na zaujímavú pracovnú náplň, priamočiaru či kľukatú kariérnu cestu podľa vlastného výberu a možnosť odborného i osobnostného rastu. Teda za predpokladu, že ste ochotní na sebe pracovať.

Za posledné roky sme si s kolegami uvedomili, že celoživotné vzdelávanie musí byť v IT oblasti normou, inak „neprežijeme“. A tí, ktorí nebudú dosť dobrí, budú pravdepodobne v horizonte niekoľkých rokov nahradení niekým šikovnejším, ak nie rovno umelou inteligenciou. Ak by som mal teda osobne niekomu radiť, tak by to bolo: Sleduj trendy, „vzdelávaj sa, vzdelávaj sa, vzdelávaj sa“ a nespoliehaj sa na to, že to, čo vieš dnes, bude stačiť na ďalších päť až desať rokov.

Ja sa tým sám riadim celú kariéru, som držiteľom viacerých certifikácií, ako technických, tak aj z oblasti projektového riadenia.

Keďže celý život je náplňou mojej práce v podstate predávanie a posúvanie znalostí, tak považujem za nevyhnutné, aby som si neustále rozširoval obzory a žil svoj profesionálny život na tepe doby. Umením sa stáva schopnosť filtrácie informácii, pretože novinky sa na nás valia z každej strany – vďaka moderným technológiám.