Ako je to možné? Daň je totiž podľa aktuálne dostupných informácií navrhovaná tak, že každý liter sladeného nápoja zdaní 20-timi centami. Pri sirupoch, ktorých výrobcovia štandardne odporúčajú riedenie 1:8, to vychádza násobne viac. Štát totiž zdaní každý liter malinovky, ktorú si zo sirupu vyrobíte. Nemusí nič zložité počítať, doporučený pomer riedenia má sirup uvedený na etikete. Ale ani to ešte nie je všetko.
K ďalšiemu navýšeniu ceny dôjde cez obchodné reťazce a ich maržu. Tá sa počíta percentuálne z nákupnej ceny, ktorá sa vplyvom dane zvýši. Marža tak síce zostane percentuálne rovnaká, ale bude sa počítať z vyššej ceny. Výsledok? Štát zavedie daň, vyberie vyššiu DPH a obchodníci budú mať vyššie zisky. A zaplatí to spotrebiteľ.
Na príklade s bežným balením 0,7 litrového sirupu by to mohlo dopadnúť nasledovne. Dnes stojí v priemere 2 eurá. Pri štandardnom odporúčaní riedenia si z neho urobíte približne 6 litrov malinovky. Iba spomínaná daň z cukru zdvihne jeho cenu o 1,20 eur (6 krát 20 centov). Keď pripočítate DPH a maržu obchodníka, ktorá sa už bude počítať z vyššej predajnej sumy, cena takéhoto sirupu sa môže pokojne vyšplhať na absurdných 4,40 eur alebo aj viac. Pre zákazníka to bude šok a sirup si nekúpi.
Kde sa to skončí?
Daň z cukru sa ale má týkať aj sladených nealko nápojov, radlerov, energetických nápojov a možno aj ochutených acidofilných mliek. Úradníci vypočítali, že štát takto ročne získa 95 až 100 miliónov eur a navyše bude aj bojovať proti obezite.
„Daň ako nástroj boja proti obezite je figový list. Vláda chce získať peniaze, pričom paradoxne zasiahne najmä nízkopríjmové skupiny a podporí nakupovanie v zahraničí. Chuť na sladké je nám prirodzená, nie je možné ju potlačiť daňou. Ak si spotrebitelia nebudú môcť dovoliť kúpiť obľúbený nápoj, siahnu po iných potravinách s obsahom cukru, ktoré zdanené nebudú,“ hovorí Lucia Morvai z Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM).
S daňou sa nezmenšia bruchá, ale objem peňazí v peňaženkách
Cukor pritom ani nie je hlavnou príčinou ľudskej obezity. Na kalorickom príjme ľudí sa podieľa len jednou desatinou. Dobrým príkladom sú zistenia z analýzy INESS (viď. graf), kde vidíme, že spotreba sladených nealkoholických nápojov s obezitou nesúvisí. Od roku 2018, kedy začala klesať ich spotreba, sa obezita naopak zvýšila.
Iné príklady sú tiež zaujímavé. Mexičania po zavedení dane z cukru celkovo pribrali a Maďari zase začali cukor ešte viac konzumovať. Dáni daň z cukru po niekoľkých rokoch zrušili, pretože sa minula účinkom – sladené nápoje si chodili nakupovať do Nemecka. Susední Nóri sa pokúsili zdaniť čokoládu a cukrovinky. Výsledok? Hromadné nákupy sladkostí v Švédsku.
„Neverím predstavám vlády o prínose pre štátny rozpočet a neverím ani zdôvodneniu, že ide o boj proti obezite. A pri sirupoch je to najzreteľnejšie. Keď sa pozrieme po okolí, zistíme, že celý segment sirupov de facto skončil a spotrebiteľ prešiel do iných foriem spotreby cukru. U nás je to vec tradície a zvyku, ale sirupy nie sú vhodné na zavedenie dane. Ak teda myslíme na to, že ich zákazníkmi sú najmä sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Pretože prípadné zdanenie sirupov tak, ako ho nateraz v návrhu poznáme, postihne práve tieto vrstvy,“ hovorí riaditeľ nealko segmentu spoločnosti BUDIŠ, a.s. Juraj Slaninka a dodáva, že špeciálne absurdne pôsobí návrh zákona smerom k deťom. Tie totiž podľa neho konzumujú cukor viac a inak ako dospelí. „Ak si niekto myslí, že keď dieťa nebude mať sirupovú vodu alebo iný ochutený nealkoholický nápoj, prípadne ani ochutené acidofilné mlieko a nebude potom chuť na sladké doháňať na čokoládach, zmrzlinách a podobne, tak sa veľmi mýli.“