Článok vznikol v spolupráci s Eximbankou SR.
Vígľaš – Sú vzdialení len pár stoviek kilometrov, často si aj napriek rečovej bariére rozumieme, ich more považujeme za naše a navyše často ponúkajú kombináciu výhod napríklad v podobe lacnejšej a dostupnej pracovnej sily, lacnejších energií, vybudovanej infraštruktúry a najmä je spravidla výhodou aj blízkosť prístavov.
Taký je západný Balkán: teda Severné Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Chorvátsko. Práve v posledných dvoch menovaných sa vďaka akvizíciám usadil už pred rokmi železničný magnát a šéf Tatravagónky Alexej Beljajev. V Bosne a Hercegovine zas dlhodobo úspešne pôsobí výrobca papiera spadajúci pod investičnú spoločnosť Eco-Investment Milana Fiľa.
Príkladov podnikateľov, ktorí mali o tamojšie trhy záujem, je omnoho viac. A ako sa zdá, tento záujem naďalej pretrváva, čo cítia aj štátne inštitúcie. „Sú to práve podnikatelia, ktorí uviedli západný Balkán ako teritórium, ktoré ich zaujíma a v ktorom by chceli potenciálne podnikať. Je záujmom rezortu diplomacie, aby sa ekonomická diplomacia rozvíjala. Naším cieľom je dostať pomoc firmám viac do popredia, pomôcť slovenským podnikateľom postaviť niečo v zahraničí,“ uviedol na Exportnom klube Eximbanky zameranom na teritórium západného Balkánu štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Rastislav Chovanec. Práve Eximbanka je oprávnenou inštitúciou na Slovensku, ktorá sprostredkúva podnikateľom informácie o možnostiach zapojenia sa do tendrov medzinárodných finančných inštitúcií, ako napríklad EBRD v rozvojových krajinách.
Páka, ktorá prekonáva strach
Exportný klub bol zameraný na prepojenie štátnych špičiek a diplomatov, inštitúcií určených na podporu slovenského exportu, ako napríklad Eximbanka či Európska banka pre obnovu a rozvoj a samotných firiem. Tie majú mať množstvo pozitívnych skúseností s pôsobením na západnom Balkáne a ohlasy na dobré skúsenosti prichádzajú aj z opačnej strany. „Našou úlohou je vytvoriť pre slovenské spoločnosti čo najlepšie podmienky, aby sa im podarilo zrealizovať obchodné zámery na teritóriách ich záujmu. Slovenská produkcia má na teritóriu západného Balkánu veľmi dobré meno a pozíciu už v súčasnosti,“ konštatuje generálny riaditeľ Eximbanky Rastislav Podhorec.
Úlohou Eximbanky, ktorá je v zásade štátnou agentúrou na podporu exportu, je presadzovanie našej hospodárskej politiky v zahraničí. Firmám dokáže pomôcť s financovaním podnikateľských aktivít, no jej výhodou je najmä schopnosť prevziať na seba riziká, ktoré komerčné banky často pre horšiu ekonomickú či politickú stabilitu niektorých trhov nechcú znášať, a rovnako aj záruky. „Sme tu preto, aby sme znížili riziko exportéra, ktorý sa bojí, že nedostane zaplatené za svoju službu. Okrem toho vieme zhodnotiť ekonomické aj politické riziká klienta aj krajiny, do ktorej má namierené, a poistiť ich. Spolupracujeme, samozrejme, aj s komerčnými bankami. Nie každá banka je totiž ochotná financovať vývoz, akvizíciu či servis do niektorých krajín. Podnikatelia teda dostanú svoje zdroje a banka nemusí znášať riziká,“ konštatuje Podhorec. Pomôcť pri realizácii investícií dokáže aj globálne pôsobiaca Európska banka pre obnovu a rozvoj so sídlom v Londýne. Jej cieľom je podpora transformácie krajín na trhovo orientované ekonomiky v strednej a vo východnej Európe a v bývalom Sovietskom zväze. Stojí za ňou celkovo 72 krajín, Európska únia a Európska investičná banka EIB, ktorí sú jej akcionármi.
Ide o na Slovensku známu inštitúciu, ktorá má v oblasti podpory ekonomiky bohatú históriu aj na Balkáne. „Naša inštitúcia je významným investorom v regióne, pričom len v minulom roku poskytla nové finančné prostriedky v rekordnej výške 1,63 miliardy eur. Na západnom Balkáne máme sieť šiestich kancelárií s takmer 150 zamestnancami a tešíme sa na spoluprácu so slovenskými podnikateľmi, ktorí zvažujú investície v regióne,“ doplnil regionálny riaditeľ Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre oblasť západného Balkánu Matteo Colangeli.
Úloha ekonomickej diplomacie
S prienikom na zahraničné trhy vie pomôcť rezort zahraničných vecí a dôležitým nástrojom sú aj naši veľvyslanci. Riaditeľ Odboru zahraničného obchodu SARIO Egon Zorad však upozorňuje, že sa často stáva, že podnikatelia si mýlia služby veľvyslancov s poradcami. „Je dôležité, aby firmy prichádzali s konkrétnymi predstavami a návrhmi,“ tvrdí Zorad.
Jeho slová potvrdzuje aj ekonomický diplomat z veľvyslanectva v Sarajeve Patrik Turošík s tým, že naša diplomacia dokáže otvárať aj zdanlivo zatvorené dvere. „Boli sme v kontakte so spoločnosťou, ktorá chcela zo Srbska na Slovensko dovážať oceľ. Jej zástupcovia sa však nevedeli nakontaktovať na potenciálneho dodávateľa. Len čo sme do toho vstúpili z pozície veľvyslanectva, stretnutie sa odohralo do pár dní,“ tvrdí Turošík.
