„Viete ako to býva. Ľudia tomu veľmi neverili, ale nakoniec sa našlo asi 50 ľudí, ktorí sa do projektu zapojili a nechali si na začiatku zmerať arteriálny vek svojich ciev. Mnohých vtedy prekvapilo, že ich cievy boli väčšinou staršie, ako by podľa ich veku mali byť. V priemere asi tak o 10 a viac rokov,“ spomína Janka Krotáková, ktorá tímu docenta Rapanta pomáhala zohnať ľudí do potrebnej vzorky. Mnohí podľa nej aj nadávali, že vplyvom minerálov bude ich voda vo vodovode tvrdšia a bude sa v nej horšie prať a umývať. Akú vodu máte u vás doma? Preverte si to na interaktívnej mape!
Pravidelné merania
Potom ako výskumný tím docenta Rapanta začal pridávať do verejného vodovodu horčík a vápnik, zopakovali merania arteriálneho veku ciev na sledovanej vzorke ľudí ešte trikrát. Po šiestich, dvanástich a osemnástich mesiacoch. Výsledky prekvapili aj samotného docenta Rapanta a MUDr. Hajduka z jeho tímu. Arteriálny vek ciev ľudí sa pri každom meraní znižoval a v priemere dosiahli v Kokave nad Rimavicou za rok a pol zníženie arteriálneho veku ciev o sedem rokov. „V obci Devičie, kde sme paralelne robili taký istý experiment, sme dokonca zaznamenali priemerné zníženie arteriálneho veku ciev o pätnásť rokov,“ hovorí docent Stanislav Rapant.
Na merania a výsledky si spomína aj Viera Kantorová z Kokavy nad Rimavicou. Pri prvom meraní sa zistilo, že jej cievy sú až o dvadsať rokov staršie, ako by mali byť vzhľadom na jej vek. „Namerali mi vek ciev ako sedemdesiatničke. Po roku a pol to už bolo o dvadsať rokov menej. Ja naozaj neviem, ako je to možné, ani či to spôsobuje tá voda, ale je to tak,“ spomína Viera Kantorová.
Zlepšenie si všimla aj Elena Sirotiaková. Jej cievy síce neboli pri prvom meraní v takom stave, ako v prípade Viery Kantorovej, ale ich vek sa po roku a pol tiež znížil. „A najmä – ja som mávala časté kŕče a teraz je to už oveľa lepšie ako predtým,“ hovorí pani Sirotiaková.
Experimentu sa zúčastnili aj manželia Miro a Emília Moncoľovci. Dôchodcovský pár si nepamätá presné čísla, ale pán Moncoľ v priebehu experimentu prekonal srdcovo-cievnu príhodu, začal brať lieky a svoj stav si vcelku pochvaľuje. „Určite sa teraz cítim lepšie, ale myslím si, že je to najmä vďaka lekárom a liekom. Ale vodu som pil iba tú a pokiaľ si pamätám, moje cievy sú na tom dnes lepšie, ako na začiatku,“ hovorí pán Moncoľ. Podobné skúsenosti majú aj Elena Doričková, Soňa Ňuňuková alebo Ivana Jirsová. Ľudia si už väčšinou nepamätajú presné čísla, ale vek ich ciev sa znižoval.
Dve tretiny Slovenska majú vodu bez obsahu horčíka a vápnika
Docent Rapant si pre svoj experiment zvolil obce Kokava nad Rimavicou a Devičie aj preto, že obe obce majú mimoriadne mäkkú vodu s minimom minerálov. Podľa vodnej mapy majú mäkkú vodu, kde chýba horčík a vápnik, ktoré sú pre zdravie kľúčové, až dve tretiny okresov Slovenska.
Experiment sa síce už skončil, ale podľa projektu a dohody s obcami sa horčík a vápnik do verejného vodovodu budú ešte nejaký čas pridávať.
Projekt LIFE-WATER and HEALTH bol financovaný z fondov EÚ a docent Rapant v ňom za predpokladu, že získa ďalší grant, chce pokračovať.
Ideálny pomer horčíka a vápnika je 1:3
Hypotézu, že horčík a vápnik môžu mať vplyv na kvalitu ľudských ciev, sa docentovi Rapantovi a jeho výskumnému tímu podarilo overiť. Výskumníci ale hľadali aj ideálne pomery týchto minerálov, pretože od nich závisí schopnosť ľudského tela efektívne ich vstrebávať. Skúmaním sa dopracovali k záveru, že ideálny je pomer 1:3 v prospech vápnika.
Docent Rapant v tejto súvislosti dodáva, že z týchto skúseností vychádzajú aj viaceré škandinávske krajiny, ktoré získavajú pitnú vodu z morskej vody a následne ju obohacujú o horčík a vápnik.
„U nás si neviem predstaviť, že by sme do vodných zdrojov vedeli pridávať tieto minerály tak, ako sme to robili v obciach Kokava nad Rimavicou a Devičie, ale riešením by mohlo byť doplnenie pitného režimu o vhodné minerálne vody, ktorých máme na Slovensku dostatok,“ povedal docent Rapant a dodal, že spomedzi všetkých bežne dostupných minerálnych vôd má ideálny pomer horčíka a vápnika slovenská Gemerka.
