Za úspešné považuje členstvo z hľadiska medzinárodného začlenenia Slovenska, zvyšovania konkurenčnej schopnosti firiem, modernizácie slovenského priemyslu a poľnohospodárstva, a to aj vďaka zahraničným investíciám a investorom, ktorí prichádzajú hlavne z krajín únie. Prostredníctvom orgánov EÚ vie tiež SR mnohé veľké medzinárodné problémy ovplyvniť oveľa silnejšie, ako by ich dokázala ovplyvniť samostatne.
Pripustil, že úspechy prinášajú aj problémy. Mihók k nim zaradil napríklad otázku konkurenčnej schopnosti SR, či otázku úspešnosti na zahraničných trhoch, ktoré sa najmä rozpadom Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) krajín bývalého socialistického bloku stratili a na ktoré sa priemysel Slovenska ako súčasť Československa predovšetkým orientoval.
Za aktuálnu výzvu označil predseda SOPK výchovu mladej odbornej generácie, ktorá dokáže efektívne pôsobiť v záujme Slovenska aj v záujme EÚ a ktorá dokáže argumentačne presvedčiť o tom, čo chceme ako krajina presadiť. "Mne výrazne chýba silnejšia prezentácia slovenských záujmov v jednotlivých orgánoch EÚ. A to nie sú len samity, ale dennodenne na rôznych úrovniach prebiehajú mnohé rokovania medzi členskými krajinami a Európskou úniou alebo Európskou komisiou. A toto mi zatiaľ absentuje, že nedostatočne prezentujeme naše záujmy - ako keby sme sa báli ich prezentovať alebo sa za ne hanbili a na druhej strane, ak ich aj máme, otázka je, či ich dokážeme argumentačne presvedčiť," priblížil.
V EÚ potrebuje Slovensko tiež hľadať spojencov, ktorí majú podobné záujmy a s ktorými sa vieme dohodnúť. "Taký hlavný apel do budúcnosti: nehanbime sa za to, čo chceme, hľadajme spojencov na to, čo chceme a potom budeme úspešní. Pretože pokiaľ budeme len pasívnym členom Únie, čo sa mi v mnohých prípadoch javí, tak Únia bude strácať na podpore medzi občanmi a efektívne bude mať aj oveľa menší význam. Musíme byť aktívnym členom Únie, dokázať akceptovať aj záujmy ostatných, ale dokázať tiež presadiť naše vlastné záujmy," doplnil Mihók.
Vstup do EÚ umožnil Slovensku prijať aj spoločnú európsku menu, k čomu došlo v roku 2009. Aj pri všetkých rizikách prevažovali podľa predsedu SOPK pozitíva eura. Slovenská koruna bola podľa neho mladá mena, ktorej hodnota nebola určovaná iba reálnou ekonomikou, ale aj rôznymi špekulatívnymi obchodmi. Nepredstavovala tak tú najideálnejšiu podobu pre budúcu stabilitu meny, zdôraznil.
V období pred zavedením eura zriadila vláda tzv. Cenovú radu vlády SR, ktorej predsedom sa stal práve Mihók. Jej úlohou bolo pripraviť firmy na prechod na spoločnú menu a po jej zavedení dohliadať na to, aby sa neodôvodnene nezvyšovali ceny pod zámienkou zavedenia eura.
"Podľa mňa prijatím eura ekonomika Slovenska ako celok bola určite na strane víťazov. Euro nás dnes viac chráni, než by nás dokázala chrániť slovenská koruna. To napokon ukázalo aj obdobie pandémie, obdobie hospodárskeho poklesu, ktorým EÚ aj Slovensko v určitých cykloch prechádzali. Ukázalo sa, že euro, napriek všetkým problémom, ťažkostiam, je v danej dobe pre nás viac pozitívne ako negatívne," zhodnotil Mihók.