Zoltán, franšízovým partnerom McDonald’s ste už takmer 25 rokov. Čo vás na tomto podnikaní najviac napĺňalo a motivovalo pokračovať až dodnes?

Zoltán: Je to určite istota, ktorú tu človek má. Je veľkou výhodou podnikať pod silnou značkou, pretože ju zákazníci poznajú a dôverujú jej. Zároveň je veľmi obohacujúce byť v každodennom kontakte so zákazníkmi aj zamestnancami a cítiť, že ste súčasťou komunity.

Lea, aké to bolo, vyrastať s otcom, ktorý vlastní reštaurácie McDonald’s? Závideli vám spolužiaci?

Lea: Nebudeme si klamať, myslím, že tam určite bola nejaká malá závisť. Ale ja som si to vždy užívala. Odkedy si pamätám, otec ma brával do reštaurácie a dodnes si ma niektorí zamestnanci pamätajú. Už vtedy ma zákulisie McDonald’s veľmi zaujímalo. Keď som mala 5–6 rokov, vydávala som kolu na Drive alebo separovala odpad. Prirodzene to potom vyústilo do brigádovania, keď som mala šestnásť. A odvtedy v podstate brigádujem stále. Vždy, keď prídem na Slovensko, odrobím pár dní, v lete viac, aby som nevyšla z cviku. Prešla som si takmer všetkými pozíciami, od crew až po manažérku.

Mali ste už od začiatku vašej kariéry v McDonald’s víziu, že by ste raz mohli byť franšízantkou ako váš otec?

Lea: Áno, vždy to bol môj sen, nič iné, čo by som chcela robiť, mi ani do cesty neprišlo. Možno som chcela byť pol roka doktorkou, ale to ma rýchlo prešlo.

Zoltán: Manželka má očnú ambulanciu, a veľmi sme chceli, aby ju raz Lea prevzala, no ona o tom nechcela ani počuť. Bola vždy viac prepojená s Mekáčom.

Má aj váš syn Viktor túžbu uberať sa týmto kariérnym smerom?

Zoltán: Čím ďalej, tým viac vidím, že má záujem. Teraz má 16 rokov a práve začína brigádovať v McDonald’s. Keď bol menší, mal úplne iné predstavy, chcel byť doktorom, ale teraz sa uberá skôr mojím smerom. Som, samozrejme rád, prirodzene by som radšej prenechal podnikanie svojim deťom, veď kvôli tomu robí človek rodinný biznis.

Kedy ste sa dozvedeli o tom, že McDonald’s umožňuje tzv. second generation, teda odovzdanie biznisu ďalšej generácii?

Zoltán: Dozvedel som sa o tom už dávnejšie počas svetových konferencií McDonald’s. V Nemecku už majú tri generácie, v Česku mali prvý prípad pred štyrmi rokmi. Na Slovensku sme traja franšízanti vo veku, kedy to začíname riešiť, ale ešte všetci fungujeme. Túto možnosť sme privítali, keďže sme s Leou dlho debatovali o tom, že má záujem raz prevziať moje prevádzky.

Lea: Áno, som rozhodnutá do toho ísť, chcem sa raz vrátiť na Slovensko, žiť tam, ale určite chcem predtým vyskúšať ešte niečo iné.

V akom časovom horizonte by sa to mohlo udiať?

Zoltán: Ešte nechcem odísť, som stále plný elánu, počíta sa so mnou ešte minimálne 10 rokov. Prenechávanie prevádzok sa však nedeje zo dňa na deň, je to trojročný proces, v rámci ktorého sa ku mne Lea pripojí a budem ju postupne zaúčať. Teraz vlastním šesť prevádzok, prvý rok jej budem môcť odovzdať jednu z nich a keď to pôjde Lei dobre a bude postupovať v rámci franchisingovej zmluvy, tak budem môcť na ňu preniesť všetky moje ostatné prevádzky naraz. Mojím cieľom je mať raz spolu desať prevádzok, radi by sme do nášho portfólia pridali ešte štyri, a potom uvidíme.

Lea: Určite chcem na začiatku pracovať po boku otca, aby ma naučil čo najviac, keďže má bohaté znalosti o fungovaní reštaurácií McDonald’s.

Zoltán: Treba tiež povedať, že McDonald’s musí odsúhlasiť každého kandidáta. Nie je to len o tom, že ja niekoho odporučím. Ani v prípade mojej dcéry to nie je automatické, musí prejsť schválením ako každý iný franšízant.

Lea, študujete reštauračný manažment a biznis na univerzite EHL v švajčiarskom Lausanne. Ovplyvnila vašu voľbu školy túžba stať sa franšízovou partnerkou McDonald’s?

Lea: Áno. Táto škola je v tejto oblasti špičkou, takže pre mňa bola jasnou voľbou. Štúdium mi veľmi pomáha vidieť veci z inej perspektívy. Veľkou výhodou je to, že mám možnosť spoznať, ako funguje biznis hotelov a reštaurácií a vidieť ich z iného pohľadu. Napríklad budúci týždeň cestujeme do Paríža, kde sa pozrieme do zákulisia hotelov a reštaurácií.

Zoltán: Je to dobrá škola aj z hľadiska second generation. Jedným z nových pravidiel je, že aby sa potomok mohol stať franšízantom, musí najprv získať 3 až 4 roky skúseností v inom reštauračnom biznise. Keby pracoval len v McDonald’s, nezíska iný pohľad, ktorý je cenný.

Lea, plánujete získavať tieto skúsenosti v zahraničí alebo na Slovensku?

Keď sa mi o rok a pol skončí štúdium, plánujem ísť pracovať do nejakého hotela v Budapešti, keďže viem po maďarsky a je to blízko. Teraz som v Švajčiarsku, som ďaleko od rodiny a chcela by som sa s ňou vídať viac.

Aké sú najdôležitejšie hodnoty, ktoré ste sa naučili od otca a chceli by ste ich zachovať, keď raz budete viesť prevádzky?

Lea: Je ich veľa, lebo otec je naozaj výborný zamestnávateľ. Jeho prístup k ľuďom a spôsob, akým s nimi pracuje, sú obdivuhodné. Vždy sa snaží pochopiť ich potreby a vyhovieť im, ako sa len dá.

Zoltán: Na mítingoch vždy prízvukujem, že spokojnosť zamestnancov je základ, pretože práve oni dokážu prilákať zákazníkov opakovane. Marketing sa postará o to, že zákazník príde prvýkrát, ale či príde ešte raz, to závisí od toho, či dostane od zamestnanca dobrý servis. Keď tam nájde negatívneho človeka bez úsmevu, neprídu už, dnes majú ľudia mnoho možností ísť inde.

Lea: Áno, máš aj na viacerých logách a sloganoch, že zamestnanci sú na prvom mieste, a to by sa malo zachovať.

Zoltán, aké vlastnosti či schopnosti by mal mať úspešný prevádzkovateľ McDonald’s a vidíte ich vo vašej dcére?

Skromnosť, otvorenosť, chuť učiť sa nové veci a počúvať. Myslím, že v tomto ohľade je moja dcéra ideálnou franšízantkou.

Aké sú vaše hlavné činnosti ako franšízového partnera McDonald’s?

Zoltán: Veľa práce je s administratívou, snažím sa tiež o to, aby sme boli prospešní a budovali vzťahy v komunite, kde pôsobíme, a boli dobrým susedom. Myslím si, že v tomto smere fungujeme dobre, sme veľmi aktívne zapojení do komunity prostredníctvom rôznych iniciatív, podpory lokálnych projektov alebo spolupráce s ľuďmi v našom okolí. Rád sa zapájam aj do diania prevádzky, milujem pripravovať hranolčeky. Veľmi rád som aj v McCafé, neviem síce robiť všetky druhy káv, ale espresso mi ide veľmi dobre. Som rád medzi zákazníkmi, nadväzujem s nimi priateľskú komunikáciu, v tom som profesionál.

Lea: Áno, keď je v reštaurácii nápor, neváha sa postaviť k hranolčekom a pomôcť tímu. Musím povedať, že zamestnanci to milujú a obdivujú, pretože vidia, že aj na jeho pozícii sa nebojí priložiť ruku k dielu a urobiť maximum pre hladký chod reštaurácie. Aj v tom mi je vzorom.

Ako sa bude McDonald’s meniť v nasledujúcich rokoch? Na čo sa majú franšízoví partneri pripraviť?

Každý druhý rok máme celosvetový míting, počas ktorého McDonald’s s prezentuje, čo nás v budúcnosti čaká. Istotou je digitalizácia, ktorá už v niektorých oblastiach prebieha. U nás viac-menej už všetci zákazníci prešli na objednávacie kiosky. Myslím si, že o pár rokov nebudeme mať ani pokladňu. My, franšízanti, očakávame najmä väčšiu digitalizáciu v kuchyni, ktorá by vďaka umelej inteligencii zefektívnila procesy. Viem, že umelú inteligenciu teraz testovali vo svete aj na Drive – za okienkom už nie je človek, ale robot, ktorý komunikuje so zákazníkom. Robot už vie analyzovať, čo mal zákazník pred týždňom, vie mu ponúknuť to, čo má najradšej a podobne. Takže budúcnosťou je určite digitalizácia a nové možnosti doručovania, ktovie, možno to raz bude aj v podobe dronov.