V európskom kontexte sa legislatívna a regulačná podpora obnoviteľných zdrojov energie začala v približne rovnakom období, konkrétne formy sa líšili v závislosti od špecifík jednotlivých štátov. Na Slovensku pomerne masívne a aj viditeľne začala v roku 2009, celkový inštalovaný výkon podporených veľkých fotovoltík dosahuje približne 600 MW. Prevádzková podpora pomaly končí, pričom tieto fotovoltické riešenia majú pred sebou veľkú výzvu z hľadiska dlhodobej komerčnej udržateľnosti. Ak sú zdroje napriek dlhodobej podpore prevádzkovo neudržateľné, je nevyhnutné prehodnotiť doterajší prístup. Osobne nie som zástancom rôznych podporných mechanizmov pre komerčné zdroje, nakoľko pri súčasnom nastavení neprispievajú k stabilite energetického systému a v konečnom dôsledku zvyšujú jeho náklady ako celku. Po viac ako 15tich rokoch poskytovania podpory je nevyhnutné vykonať spätnú väzbu a zhodnotenie jej efektívnosti.
Aké je podľa Vás riešenie?
Udržateľným riešením je podpora zdrojov elektriny v mieste spotreby, zosúladenie spotreby elektriny s výrobou elektriny v najväčšej možnej miere, spolu s investíciami do technológií, ktoré umožňujú krátkodobý posun spotreby decentrálne vyrobenej elektriny. Zákazníci sa tak naučia využívať elektrinu v čase jej výroby, resp. krátkodobo ju uskladniť pre neskoršiu spotrebu, napríklad vo večerných hodinách. Tento prístup môže byť vhodne doplnený komerčnými modelmi na báze PPA (Power Purchase Agreement) a tiež produktami a službami na báze zdieľania elektriny, agregácie a flexibility.
Podľa odhadov dopyt po elektrine narastie násobne v priebehu najbližších dekád.
Očakávame, že spotreba elektriny bude výrazne vyššia, ako je dnes a zároveň sa výrazne zmení aj profil objemu. Týka sa to všetkých segmentov na trhu, počnúc priemyslom až po využitie elektriny v domácnostiach. Napríklad pri odberných miestach typu rodinný dom predpokladáme nárast elektrickej energetickej náročnosti zo súčasných 4-6 MWh/ročne na úroveň 15 – 20 MWh/ročne. Čiže určite príde k výraznejšiemu využívaniu elektriny, ako primárneho zdroja. Je však kľúčové, aby bola efektívne využitá.
Ak bude pokračovať súčasný trend elektrifikácie, kedy sa elektrina stane dominantnou formou energie v spoločnosti? Smerujeme k plne elektrifikovanému energetickému systému?
V tejto oblasti je potrebné robiť veľmi racionálne rozhodnutia. Vzhľadom na ekonomickú návratnosť nepredpokladám plošný prechod na plne elektrifikovanú spoločnosť. Nemá zmysel robiť nasilu prerábky starých budov, nakoľko by to v konečnom dôsledku mohlo viesť k negatívnym environmentálnym dopadom a nedosiahneme požadovaný efekt. Určite nepríde k rýchlemu rušeniu existujúcej plynovej infraštruktúry. Na druhej strane nové obytné lokality sú už plne elektrifikované. Súčasne sme svedkami úspešného rozvoja malých a lokálnych zdrojov energie, ktorý pokračuje aj bez prevádzkovej podpory, hoci s čiastočnou finančnou podporou zo strany štátu pri inštalácii. Osobne očakávam veľmi pozvoľný, evolučný, možno desiatky rokov trvajúci, prechod do stavu, kedy elektrina bude dominantným, nie však jediným energonosičom.
Predpokladáte zachovanie súčasného rozsiahleho trendu rozvoja a využívania fotovoltických riešení?
Je na takýto rozvoj pripravená infraštruktúra?
Modernizácia a rozvoj infraštruktúry predstavuje dlhodobý proces, pričom súčasné investície do distribučnej sústavy ju pripravujú na budúce požiadavky. Technický dizajn sústavy musí byť pripravený na absorbovanie nových modelov výroby a využitia decentrálnych zdrojov. A nielen to, taktiež aj využitie elektriny na výrobu tepla, chladu a v doprave. Avšak pre udržanie priaznivého vývoja v oblasti malých a lokálnych zdrojov elektriny je nevyhnutné, okrem investícií do infraštruktúry, zaviesť aj príslušný legislatívny a regulačný rámec. Aktívne podporovať trh s elektrinou, bez plošných dotačných podporných schém. Rovnako dôležitá je aj edukácia samotných odberateľov v zmysle, že najefektívnejším riešením je vyrobiť toľko elektriny, koľko viem reálne spotrebovať.
V horizonte nasledujúcich dvoch až troch rokov očakávame dosiahnutie inštalovaného výkonu presahujúceho 1 GW až 1,2 GW v malých a lokálnych zdrojoch, čo predstavuje kapacitu porovnateľnú s výkonom takmer troch jadrových blokov. Len ku koncu roka 2024 bol celkový inštalovaný výkon v malých a lokálnych zdrojoch vyše 0,5 GW. Tento objem si už zaslúži, aby sme s ním pracovali na trhu s elektrinou a vytvorili podmienky, podporujúce efektívne využívanie decentrálnych modelov výroby elektriny.
Pripraviť infraštruktúru si vyžiada veľké investície.
V prvom rade musíme investovať do zodpovednej údržby a obnovy distribučnej sústavy tak, aby distribúcia elektriny spĺňala základné štandardy, bola bezpečná a spoľahlivá. Dnes je závislosť na elektrine násobne väčšia, ako tomu bolo v minulosti a preto musíme myslieť na odolnosť systému ako celku. Financovanie investícií do obnovy energetickej sústavy je prevažne zabezpečené prostredníctvom regulačných mechanizmov, ktoré zohľadňujú životnosť aktív, potrebu ich obnovy a s tým súvisiace finančné krytie.
Čo sa týka rozširovania sústavy, musíme ho vnímať v dvoch rovinách. Jednak je to klasické pripojenie nového odberného miesta, na ktoré čiastočne prispieva formou pripojovacieho poplatku samotný žiadateľ. Na druhej strane ide o rozširovanie a úpravu sústavy v kontexte nárastu decentrálnej výroby. Sústava bola dlhé roky dimenzovaná na jednosmerný tok elektriny, od centralizovanej výroby k spotrebiteľovi. Teraz ju musíme prispôsobiť novým vplyvom, čo si vyžaduje výrazné investície.
Bude tieto investície znášať len odberateľ?
Ako som už povedal vyššie, aktuálne pripravujeme sústavu na jej budúce využívanie. Následná prevádzka robustnejšej sústavy vzhľadom na jej využitie, predpokladaný väčší distribuovaný objem a požiadavky na kapacitu, nezaťaží z dlhodobého hľadiska koncového odberateľa výrazne viac. Postaviť ju však musíme teraz. Preto, aby sme čo najmenej zaťažili koncového užívateľa, snažíme sa spolufinancovať naše investície aj z iných zdrojov, ako sú ceny za prístup do sústavy a distribúciu elektriny od zákazníkov. Z hľadiska udržateľnosti optimálnym sa javí viac-zdrojové financovanie s kombináciou vlastných zdrojov, ktoré primárne tvoria odpisy, externých zdrojov, napr. úvery a grantové financovanie. Sme aktívni a úspešní v projektoch spoločného záujmu, spolufinancovaných z Európskej únie, ale aj v dotačných schémach ako je plán obnovy a modernizačný fond.
Môžeme hovoriť o konkrétnych nákladoch?
Ak hovorím za spoločnosti Západoslovenská distribučná a Východoslovenská distribučná, dokopy sme v minulom roku investovali do obnovy a rozširovania sústavy vyše 228 mil. eur, v tomto roku investície presiahnu 270 mil. eur. Z týchto prostriedkov využívame približne 30% na pripájanie nových odberateľov, zvyšok je využívaný primárne na obnovu a posilnenie distribučnej sústavy. Minimálne investičné náklady spojené s redizajnom energetickej sústavy z dôvodu zvýšenej elektrifikácie sa odhadujú na viac ako 800 miliónov eur nad rámec každoročných investícií. V prípade 80% tnej penetrácie obnoviteľných zdrojov na nízkom napätí, by výška investícií atakovala súčasnú úroveň majetku oboch distribučných spoločností.
Čo môže mať vplyv na realizáciu týchto investícií?
Pri rozširovaní distribučnej sústavy v súčasnosti evidujeme komplikácie spojené s výstavbou v intravilánových územiach, predovšetkým pre zdĺhavé povoľovacie procesy. Vzhľadom na to, že zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie je vnímané ako spoločenská objednávka Európskej únie a jej členských štátov, predpokladáme aktívnu súčinnosť príslušných orgánov týchto štátov. Z môjho pohľadu by mala byť zákonne ukotvená povinnosť miest a obcí poskytovať súčinnosť prevádzkovateľom infraštruktúry, s cieľom umožniť jej výstavbu v rozsahu a dizajne, ktorý napĺňa budúce očakávania.
Rovnako dôležité je aj stabilné a motivujúce legislatívne prostredie. Energetika je naozaj beh na dlhé trate. Preto si vyžaduje stabilné prostredie, aby mohla garantovať spoľahlivosť pre zákazníkov – výrobcov aj spotrebiteľov.