Rakovina je diagnóza, ktorá mení život nielen po zdravotnej stránke, ale aj po psychologickej, sociálnej a finančnej. Po oznámení diagnózy sa má pacient sústrediť na liečbu, no zároveň musí čelí otázkam súvisiacim s jeho zamestnaním, príjmom a celkovou ekonomickou stabilitou.

„V Česku nedávno prezentovali výsledky prieskumu onkologickej pacientskej organizácie. Podľa nich až polovica domácností s onkologickým pacientom nemá žiadnu finančnú rezervu pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a mnohé z týchto domácností nedisponujú ani dostatočnou finančnou rezervou,“ hovorí Róbert Melišek, riaditeľ pobočky Simplea Point v Nitre a dodáva, že dlhodobá pracovná neschopnosť je pri liečbe onkologického ochorenia pomerne bežná. Až 80 percent z opýtaných v rámci prieskumu malo skúsenosť s výpadkom príjmu trvajúcim dlhšie ako pol roka. „Mnohé domácnosti sa takto dostávajú do finančnej tiesne,“ upozorňuje Róbert Melišek.

Poriadok vo financiách ako predpoklad finančnej rezervy

Na finančného konzultanta sa často obracajú klienti s onkologickým ochorením, aby im pomohol s vybavením poistného plnenia od poisťovne. „Nie každý však má nárok na poistné plnenie, prípadne na taký rozsah plnenia, ktoré by im pomohlo vyriešiť finančné ťažkosti. Všetko závisí od toho, či majú správne nastavenú poistnú zmluvu – teda dostatočne vysoké poistné sumy pri krytí závažných ochorení, invalidity alebo práceneschopnosti,“ vysvetľuje finančný konzultant s tým, že práve tieto riziká patria spolu s krytím rizika úmrtia k najdôležitejším v životnom poistení.

Upozorňuje aj na ťažkosti onkologických pacientov, ktorí nemajú žiadne poistné krytie. „Pacienti, ktorí nemajú životné poistenie a zároveň nedisponujú väčším majetkom, často zostávajú šokovaní z toho, akú (ne)dostatočnú podporu dostanú od štátu, keď kvôli ochoreniu prídu o prácu,“ uvádza.

V takomto prípade je podľa neho každá rada drahá. Základom finančného zdravia je podľa neho vždy vytvorená finančná rezerva – a to v takej výške, aby domácnosť dokázala pokryť svoje výdavky minimálne po dobu troch mesiacov, ideálne však šiestich. „Základnou podmienkou je urobiť si poriadok vo vlastných financiách a nájsť úsporu, ktorú si každý mesiac odložíte bokom,“ dodáva Róbert Melišek.

Ako sa finančne pripraviť na možné vážne ochorenie vopred?

Pripraviť sa finančne na možnosť vážneho ochorenia znamená znížiť riziko, že náhle zdravotné výdavky alebo strata príjmu vážne ohrozia finančnú stabilitu domácnosti. „Súčasťou prípravy by malo byť vytvorenie finančnej rezervy, poistenie ako finančná ochrana a manažment úverov, resp. dlhov,“ upozorňuje finančný konzultant Róbert Melišek zo spoločnosti Simplea.

Základom je podľa neho núdzový fond, ktorý v prípade poklesu alebo úplného výpadku príjmov pokryje bežné výdavky. „Klientom odporúčame rezervu vo výške 3 – 6 mesačných životných nákladov. Pri riziku vážneho ochorenia ideálne 9 – 12 mesiacov,“ dodáva Róbert Melišek. Rezervné peniaze by mali byť likvidné, teda uložené na sporiacom účte alebo inom ľahko dostupnom mieste. Z nich môže v prípade potreby pacient platiť nájom alebo hypotéku, energie a základné výdavky, stravu a lieky, náklady na školu alebo starostlivosť o deti.

Rodinu, resp. domácnosť pacienta chráni životné poistenie. V prípade, že má pacient uzavreté poistenie závažných (kritických) chorôb, poisťovňa mu po diagnostikovaní vážneho ochorenia vyplatí jednorazovo poistnú sumu. Tieto peniaze môže použiť na doplatky za liečbu, špeciálne terapie, nahradenie výpadku príjmu či splatenie úverov.

„Ešte pred vznikom zdravotných problémov klientom pripravujeme manažment úverov, resp. dlhov. Ak majú vysoké úroky alebo veľké dlhy, spolu pracujeme na ich znížení alebo refinancovaní. Hypotéka či spotrebné úvery sú totiž obrovskou záťažou, ak príjem náhle vypadne,“ upozorňuje finančný konzultant. Na zváženie dáva poistenie úveru, ktoré v prípade ochorenia či trvalej invalidity spláca splátky.

Ako sa vyrovnať so stratou príjmu

Počas dlhodobej práceneschopnosti pacienti dostávajú nemocenskú dávku, ktorá je spravidla nižšia ako ich bežný príjem. Ak sa ochorenie pretiahne na mesiace či roky, rodina môže čeliť problémom s platením nájomného či hypotéky, nárastu dlhov či potrebe požiadať o sociálne dávky alebo charitatívnu pomoc. Vo veľkom riziku sú najmä samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), keďže často nemajú nárok na rovnakú úroveň podpory ako zamestnanci.

Počas liečby môže byť pacient na práceneschopnosti, čo znamená, že dostane nemocenskú dávku podľa zákona. Výška dávky závisí od výšky predchádzajúceho príjmu a od toho, ako dlho je osoba chorá.

Ak vedie onkologické ochorenie k trvalému alebo dlhodobému zníženiu pracovnej schopnosti, pacient môže mať nárok na invalidný dôchodok prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Onkologické ochorenia patria medzi časté dôvody, pre ktoré sa priznávajú invalidity.

Ak je onkologický pacient zaradený medzi osoby s ŤZP, môže mať nárok na príspevky, ktoré pokrývajú dodatočné výdavky súvisiace so zdravotným stavom, napr. diétne stravovanie či príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Niektorí zamestnávatelia sa snažia vyjsť pacientom v ústrety formou flexibilného pracovného času, umožnením práce z domu či postupným návratom do práce (tzv. „graded return to work“).

Od 1. septembra 2025 sa zmenil systém posudzovania odkázanosti na sociálne služby. Nové žiadosti už nevybavujú obce ani samosprávne kraje, ale výlučne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa, a to  prostredníctvom tzv. integrovaného posudku, ktorý bude zahŕňať sociálnu aj lekársku časť.