Pre Slovákov je to dôležitý signál. Európska komisia hovorí o 42 nedostatkových povolaniach a upozorňuje, že firmy v celej Únii sa s náborom trápia naprieč sektormi. Zároveň však platí, že samotný nedostatok pracovníkov ešte neznamená automatickú šancu, rozhodujú jazyk, uznanie kvalifikácie a ochota sťahovať sa za prácou.
Najväčší dopyt je tam, kde firmy potrebujú ľudí hneď
Pre časť uchádzačov preto dáva zmysel sledovať aj ponuky typu práca v zahraničí s ubytováním, najmä v segmentoch, kde zamestnávatelia potrebujú rýchly nástup a cezhraničná mobilita im pomáha zaplniť dlhodobo prázdne pozície. EURES pritom pripomína, že nedostatok a prebytok tej istej profesie sa v Európe často líši podľa krajiny a regiónu, takže presun za prácou zostáva jedným z hlavných riešení.
Najsilnejší dopyt dnes nie je po univerzálnom kancelárskom pracovníkovi, ale po konkrétnych profesiách s jasne definovanou zručnosťou. Európska pracovná autorita uvádza, že medzi najrozšírenejšie nedostatkové povolania, ktoré hlási aspoň tri štvrtiny zapojených krajín, patria zvárači a rezači kovov, zdravotné sestry, kuchári a elektrikári v stavebníctve. Na celoeurópskom zozname sa objavujú aj vodiči nákladných áut, električiek a autobusov, lekári, inžinieri, softvéroví vývojári, systémoví analytici, murári či čašníci.
Zdravotníctvo zostáva európskou istotou
Ak existuje segment, kde je nedostatok pracovníkov dlhodobý a takmer celoeurópsky, je to zdravotníctvo. Nemecko uvádza vysoký výskyt nedostatkov najmä v zdravotníckych a príbuzných profesiách, Rakúsko má na celoštátnom zozname nedostatkových povolaní pre rok 2026 sestry aj lekárov a Írsko otvorene pomenúva nedostatok sestier, zdravotných asistentov aj pracovníkov v opatrovaní. V Holandsku sa nedostatok sústreďuje do starostlivosti, školstva a verejných služieb, pričom medzi nedostatkové pozície patria aj sestry a opatrovatelia.
Pre slovenských uchádzačov je to dôležité z dvoch dôvodov. Po prvé, ide o segment s relatívne stabilným dopytom aj v čase slabšieho rastu. Po druhé, práve v zdravotníctve však najviac záleží na uznaní kvalifikácie a na jazyku, bez ktorých sa ani vysoký dopyt nepremení na reálny pracovný kontrakt.
Remeslá, stavebníctvo a výroba hľadajú kvalifikovaných ľudí
Druhým veľkým blokom sú remeslá a technické profesie. EÚ naďalej hlási nedostatok elektrikárov, zváračov, murárov, pracovníkov v stavebných a príbuzných remeslách či inžinierskych technikov. V Nemecku sa medzi nedostatkové oblasti zaraďujú metalurgia, zváranie, elektrotechnika, stavebníctvo, inštalatérstvo, kúrenárstvo či klimatizácie, Rakúsko má medzi nedostatkovými profesiami energetických technikov a špecialistov v elektrotechnike a Česko uvádza vysoký dopyt po remeselníkoch, stavebných pracovníkoch, CNC operátoroch a zváračoch.
Práve tu majú Slováci často najkonkurencieschopnejšiu pozíciu. Slovensko samo hlási nedostatok pracovníkov medzi stavebnými profesiami, vodičmi a operátormi strojov, pričom v regiónoch ako Nitra alebo Žilina chýbajú elektrikári, inštalatéri, technici, operátori výroby či CNC programátori. Inými slovami, zručnosti, po ktorých je dopyt doma, sú často prenosné aj na susedné trhy.
Doprava a logistika sú pod silným tlakom
Samostatnou kapitolou je doprava. Európska pracovná autorita venovala najnovšej správe osobitnú pozornosť sektoru dopravy a skladovania a upozornila, že ide o oblasť s výrazným a štrukturálnym nedostatkom ľudí, najmä vodičov a operátorov mobilných zariadení. Príčinou je kombinácia starnutia pracovnej sily, slabšieho prítoku mladých pracovníkov a menej atraktívnych pracovných podmienok.
To sa odráža aj na úrovni krajín. Rakúsko má na zozname nedostatkových profesií rušňovodičov, Írsko hovorí o nedostatku pracovníkov v logistike a manažmente dodávateľských reťazcov, Česko zháňa vodičov autobusov, kamiónov aj vysokozdvižných vozíkov a Slovensko upozorňuje na chýbajúcich autobusových a kamiónových vodičov od Trnavy po Košice.
Gastro a hotelové služby nie sú len sezónna téma
Verejná debata sa často sústreďuje na IT a inžinierov, no európske dáta ukazujú aj inú realitu. Medzi najviac nedostatkové profesie dlhodobo patria kuchári, čašníci a hotelové služby. EÚ ich radí medzi povolania, ktoré sa opakujú vo viacerých krajinách, Nemecko uvádza hotelierstvo a gastronómiu medzi nedostatkovými oblasťami, Rakúsko potvrdzuje sezónny tlak v turizme a Česko aj Slovensko hovoria o pretrvávajúcom dopyte po kuchároch a pracovníkoch v službách.
Pre Slovákov je to možno najmenej formálna vstupná brána na zahraničný trh práce, no zároveň ide o segment, kde najviac rozhodujú reálne pracovné podmienky, ubytovanie, zmenovosť a jazyková pripravenosť. Práve tu sa môže formálny nedostatok ľudí najrýchlejšie zmeniť na vysokú fluktuáciu, ak firma nevie ponúknuť prijateľné podmienky.
IT a inžinieri ostávajú silní, ale nie sú jediní
Technické a digitálne profesie naďalej patria medzi najžiadanejšie, najmä v Nemecku, Holandsku, Írsku či vo vybraných českých regiónoch. Írsko priamo uvádza nedostatok softvérových vývojárov a rôznych typov inžinierov, Holandsko dlhodobo zápasí s nedostatkom vývojárov, bezpečnostných špecialistov, mechanikov a technikov a Nemecko cez svoj oficiálny portál pre zahraničných pracovníkov vymenúva inžinierov, IT špecialistov, vedcov, remeselníkov aj pracovníkov v doprave ako profesie vo vysokej potrebe.
Pre Slovákov to však nie je jednoduchšia cesta než pri remeslách. V IT síce býva jazyková bariéra nižšia, no konkurencia je širšia a dôležitá je špecializácia. Pri inžinieroch zasa často rozhoduje kombinácia praxe, certifikátov a znalosti lokálnych technických noriem.
Samotný nedostatok pracovníkov ešte negarantuje úspech
Najdôležitejšia veta z európskych dát znie možno paradoxne. Až pri 422 z 430 povolaní, ktoré sú aspoň v jednej krajine evidované ako nedostatkové, existuje iná krajina, kde je tá istá profesia v prebytku. To znamená, že problém Európy nie je len nedostatok ľudí, ale aj zlé geografické a kvalifikačné párovanie.
Pre Slovákov z toho vyplýva jednoduchý záver. Najväčšiu šancu nemajú všetci, ktorí chcú odísť, ale tí, ktorí vedia preukázať konkrétnu profesijnú zručnosť, majú aspoň pracovnú znalosť jazyka a sú pripravení riešiť administratívu okolo uznania kvalifikácie. Práve jazykové bariéry a uznávanie dokladov patria podľa európskych inštitúcií medzi hlavné prekážky, ktoré brzdia aj tam, kde je dopyt po pracovníkoch vysoký.
Čo z toho vyplýva pre slovenského uchádzača
Ak má niekto zdravotnícke vzdelanie, remeslo, vodičské oprávnenie pre profesionálnu dopravu alebo technickú prax z výroby, jeho šanca nájsť uplatnenie v zahraničí je dnes reálna. Najmä v Rakúsku, Nemecku a Česku ide často o profesie, ktoré firmy hľadajú opakovane a dlhodobo, čo potvrdzuje aj to, kam Slováci za prácou najčastejšie odchádzajú. Pri Holandsku a Írsku rastie význam angličtiny a vyššej špecializácie, no dopyt po zdravotníkoch, technikoch a IT ľuďoch je tam rovnako výrazný.
Európsky nedostatok pracovníkov teda Slovákom dvere skutočne otvára. Nie plošne a nie bez podmienok, ale dostatočne na to, aby sa z mobility za prácou stala pre časť domácej pracovnej sily racionálna ekonomická voľba, nie iba sezónny experiment.