Ešte pred pár rokmi firmy riešili hlavne to, či už majú zdigitalizované účtovníctvo, sklady, obchod alebo výrobu. Dnes sa pýtajú inak: pomáha nám systém naozaj riadiť firmu? Upozorní nás včas na problém? Ochráni dáta? A ušetrí ľuďom prácu, ktorá ich zbytočne zdržiava?
Podľa Jiřího Ptáčka sa z podnikových informačných systémov stáva nervová sústava firmy. „Kto nemá poriadok v dátach a procesoch, ten z umelej inteligencie žiadny zázrak neurobí,“ hovorí. Technológia podľa neho dokáže pomôcť, ale len tam, kde je jasné, čo má zlepšiť.
Najprv dôvera, potom technológia
Ptáček pripomína, že informačný systém nie je krabica, ktorú si firma kúpi a o mesiac zabudne, od koho ju má. Je to dlhodobý vzťah. Dodávateľ musí rozumieť tomu, ako zákazník skutočne podniká, a zákazník musí byť ochotný hovoriť otvorene. Nielen o tom, čo chce mať v prezentácii, ale aj o tom, kde ho tlačí topánka.
„Dnes sa veľa skloňuje cloud, AI, automatizácia alebo kybernetická bezpečnosť. Lenže keď medzi ľuďmi chýba dôvera, projekt sa rýchlo zasekne,“ hovorí. Dobrá implementácia sa podľa neho začína už na prvom stretnutí. Buď si ľudia dokážu povedať veci priamo, alebo je lepšie si hneď priznať, že to nebude fungovať.
Rok 2026 ako skúška odolnosti
Za najväčšie témy dneška považuje bezpečnosť, legislatívu a rýchlosť rozhodovania. Firmy už neberú digitalizáciu ako modernú nálepku. Pýtajú sa, či im systém pomôže zvládnuť nový zákon o kybernetickej bezpečnosti, zmeny v mzdách, účtovníctve, e-fakturácii alebo reportingu. A tiež nechcú, aby ľudia pol dňa prepisovali údaje medzi systémami.
Rok 2026 je podľa Ptáčka prelomový. Po období, keď sa riešil hlavne cloud a práca na diaľku, sa firmy viac pýtajú na odolnosť. Kto má k čomu prístup? Kde sú dáta? Ako sa zálohujú? Kto za čo zodpovedá? A čo sa stane, keď príde incident? To už nie sú otázky len pre IT oddelenie.
Do hry vstupuje aj NIS2 a nový zákon o kybernetickej bezpečnosti. Veľké podniky sa budú pýtať svojich dodávateľov, ako chránia dáta, ako riadia prístupy, ako riešia incidenty a ako školia ľudí. Odpoveď „nejako to máme“ už podľa Ptáčka stačiť nebude.
Cloud nie je čarovné slovo
Vzťah firiem ku cloudu sa podľa neho zmenil. Kedysi sa ľudia pýtali, či nie je nebezpečné, keď dáta nie sú „u nás v pivnici“. Dnes sa pýtajú konkrétnejšie: kto cloud spravuje, ako sa sleduje prevádzka, kde sú zálohy, aká rýchla je reakcia pri probléme a kto nesie zodpovednosť.
„Cloud nie je čarovné slovo. Zle riadený cloud môže byť rovnaký problém ako zanedbaný server vo firme,“ upozorňuje. Rozdiel je v odbornosti, monitoringu, aktualizáciách, zálohách a v tom, či sa infraštruktúre niekto naozaj venuje. IT infraštruktúra už podľa neho nie je vedľajšia služba. Je to súčasť riadenia rizík.
AI najprv ukáže, kde je chaos
Podobne je to s umelou inteligenciou. AI nemá vo firme vystupovať ako kúzelník, ktorý všetko rozhodne za ľudí. Má byť rozumným asistentom. Môže upozorniť na nezvyčajnú položku, pomôcť nájsť súvislosť, pripraviť podklad alebo zjednodušiť orientáciu v dátach. Rozhodnutie však zostáva na človeku. Výhodou ERP systému je, že dáta nie sú rozhádzané na mnohých miestach, ale majú poriadok, históriu a jasné oprávnenia. Vďaka tomu môže byť aj inteligentná pomoc praktickejšia a bezpečnejšia.
Tým sa mení aj úloha ERP systémov. Kedysi boli hlavne evidenciou: faktúry, sklady, objednávky, výroba, mzdy. Dnes majú strážiť procesy, prepájať dáta, upozorňovať na riziká, podporovať prácu odkiaľkoľvek a držať krok s legislatívou. Zároveň musia zostať zrozumiteľné.
Jednoduchosť bude väčšia výhoda než počet tlačidiel
Systém môže byť technologicky výborný, ale ak sa v ňom ľudia strácajú, firma z neho nedostane hodnotu. „U nás si pripomíname jednoduché pravidlo: všetko má byť také zrozumiteľné, aby tomu rozumela aj moja 90-ročná babička,“ hovorí Ptáček.
V časoch, keď zákazník chce projekt rýchlo, legislatíva sa mení rýchlo a bezpečnostné riziko sa objaví bez varovania, rastie význam jednoduchosti. Budúcnosť podľa neho nevyhrajú systémy s najväčším počtom tlačidiel. Vyhrajú tie, ktoré človeku rýchlo ukážu, čo má urobiť, prečo to má urobiť a aký to bude mať dosah.
Spolupráca nás musí hlavne baviť
Dôležitá je aj skúsenosť so zákazníkmi. Za svoju históriu má spoluprácu s približne tisíckou firiem. Medzi známe referencie patria napríklad zdravotnícky holding AGEL, spoločnosti zo skupiny PPF Home Credit, Air Bank, stavebný holding Enteria, Vermont Holding alebo sieť PetCenter či Dr.Max Holding SK. Tieto príklady ukazujú, že systém sa používa v rôznych odvetviach: v zdravotníctve, vo financiách, v stavebníctve, obchode, službách aj vo firmách s rozsiahlymi sieťami predajní alebo skladov.
Prečo si zákazníci ESO9 vyberajú? Často preto, že nehľadajú len program, ale partnera. Potrebujú niekoho, kto sa opýta na skutočnú prevádzku firmy, pochopí ľudí, upozorní na slabé miesta a niekedy povie aj nepríjemnú pravdu. Keď je proces zle nastavený, elektronika ho sama nezachráni. Zle schvaľovaná papierová faktúra sa nebude dobre schvaľovať ani v počítači. Najprv treba nastaviť pravidlá a až potom ich podoprieť systémom.
Najprv realita, potom systém
O úspechu implementácie podľa Ptáčka rozhoduje najprv odvaha pomenovať realitu. Nie ideálny stav z prezentácie, ale skutočnú prevádzku: kde vznikajú chyby, čo sa obchádza, kto čaká na informácie, kde sa stráca čas. Až potom má zmysel hovoriť o systéme.
Druhou vecou je človek na strane zákazníka, ktorý projekt naozaj vlastní. A treťou je obyčajná komunikácia. Pravidelná, konkrétna a bez hmly. Majiteľovi firmy by Ptáček poradil, aby nezačínal otázkou, aký systém kúpiť. Najprv sa má spýtať, ako chce firmu riadiť o tri až päť rokov.
ERP podľa neho nie je náklad na účtovné oddelenie. Je to rozhodnutie o tom, ako bude firma fungovať. Keď je urobené dobre, nie je každý deň viditeľné. Veci jednoducho fungujú. Keď je urobené zle, vidia ho všetci – zvyčajne vo chvíli, keď nastane najväčší problém.
Kam ďalej? K väčšej inteligencii aj zodpovednosti
Podnikový softvér sa podľa Ptáčka posunie k väčšej inteligencii, ale aj k väčšej zodpovednosti. Systémy budú viac napovedať, automatizovať a analyzovať. Zároveň porastie tlak na bezpečnosť, auditovateľnosť a vysvetliteľnosť. Firmy budú chcieť poznať nielen výsledok, ale aj cestu, ako k nemu systém dospel.
Jedna vec sa však podľa neho nezmení. Používateľ chce, aby bol systém rýchly, spoľahlivý a zrozumiteľný. Platilo to pred dvadsiatimi rokmi, platí to dnes a bude to platiť aj o ďalších dvadsať rokov. Technológie sa menia, ľudská potreba jednoduchosti zostáva.
ESO9 e-invoice v skratke
Výhody nášho riešenia
Digitálny poštár vo vlastnom cloude Prevádzkujeme vlastný PEPPOL Access Point – bezpečne, nezávisle a pod vlastnou kontrolou.
Dve kľúčové certifikácie Sme certifikovaní organizáciou OpenPeppol AISBL aj Finančným riaditeľstvom SR. E-faktúry priamo z ERP Odosielanie aj prijímanie faktúr prebieha priamo v ESO9 bez potreby externých služieb.
Reálny čas, žiadne čakanie Prenos dokladov cez PEPPOL prebieha okamžite – manuálne alebo plne automaticky.
Možnosti integrácie
ERP ESO9 + PEPPOL v jednom riešení Zákazník získava kompletný e-invoicing priamo od výrobcu svojho ERP.
REST API pre tretie strany Verejné API umožňuje napojiť účtovné alebo podnikové systémy mimo ESO9.
XML, ISDOC aj flat formát Podporujeme rôzne spôsoby výmeny dát vrátane BIS 3.0/EN 16931 a ISDOC.
Webová aplikácia bez zložitej integrácie Faktúru je možné cez PEPPOL vystaviť, odoslať, prijať a uložiť aj jednoducho cez web.
Kontakty:
ESO9 e-invoice s.r.o.
| Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
***
Jiří Ptáček
Podpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ ESO9 international. Firma vyvíja systém ESO9 pre účtovníctvo, financie, obchod, logistiku, sklady, výrobu, CRM, personalistiku a mzdy aj nadväzujúce služby.