Irán je od Slovenska vzdialený viac ako 4-tisíc kilometrov a do vojny s ním sa nezapojila žiadna európska krajina, no napriek tomu dopady konfliktu na Blízkom východe pociťujeme všetci. Posledné mesiace dominuje všetkým ekonomickým správam na Slovensku. Žijeme totiž vo svete globalizácie, v ktorom každý konflikt či politické rozhodnutie môže mať okamžitý vplyv na naše životy.
Od konca februára tohto roka, keď prepukol americko-izraelský konflikt s Iránom, akciové trhy pripomínajú hojdačku. Rovnako je na tom aj burza s ropou či skvapalneným zemným plynom LNG.
Trhy sa zmenili na hojdačku
V štvrtok ráno ceny ropy klesli po správach o prímerí medzi Izraelom a Libanonom. Tento pohyb podporil aj fakt, že Snemovňa reprezentantov Kongresu USA v stredu (3. 6.) prijala uznesenie, ktorým vyzvala prezidenta Donalda Trumpa, aby zastavil vojnu s Iránom, kým jej vedenie nepovolí Kongres. Ide však len o symbolické vyjadrenie nesúhlasu, ktoré nemá reálne páky na to, aby Trumpa prinútilo vojnu ukončiť.
Naopak, ceny ropy deň predtým (2. 6.) stúpli po správach o eskalácii medzi USA a Iránom a informáciách, že Teherán pozastavil mierové rokovania.
Podľa expertov budú takéto výkyvy pokračovať a nasvedčujú tomu, že energetické a akciové trhy pozorne sledujú nielen vojenské kroky krajín, ale aj diplomatické vyjednávania.
V súčasnosti je nálada mierne optimistická a prímerie medzi Izraelom a Libanonom posilnilo vyhliadky, že by mohla byť uzavretá mierová dohoda. Iránske médiá hovoria o pozitívnom vývoji a šéf Bieleho domu viackrát uviedol, že dohoda je na dosah ruky.
Trumpa zároveň tlačí aj čoraz silnejšia opozícia v Republikánskej strane. Za stredajšiu rezolúciu hlasovali aj štyria republikánski zákonodarcovia zo Snemovne.
Ak optimizmus pretrvá a dohoda sa naozaj dosiahne, ceny ropy budú ďalej klesať. Naopak, ak rokovania zlyhajú a boje sa v najhoršom prípade obnovia, hrozí ďalšie zdražovanie.
Dopady konfliktu zasahujú celú ekonomiku
Konflikt sa neprejavuje len zvýšením cien energií, ale aj v celej ekonomike. Ovplyvňuje infláciu, poľnohospodárstvo, ceny potravín, stavebný materiál a následne aj ceny nehnuteľností a ďalších výrobkov z ropy. Nižšie sú aj reálne mzdy.
Pri vyšších nákladoch na pohonné hmoty majú automaticky vyššie náklady prakticky všetky segmenty ekonomiky - od obchodu až po poľnohospodárov.
Stavebný materiál pritom zdražel niekedy až o 100 %. Príkladom je polystyrén, ktorý pred pol rokom stál 30 eur za m³, teraz stojí 60 eur.
„Ústav dopravnej infraštruktúry ukazuje, že celkový vplyv nárastu cien materiálov približne od desať do tridsať percent spôsobuje celkový nárast nákladov niekde medzi piatimi až desiatimi percentami. Tam, kde prebieha napríklad zatepľovanie budov a je veľká spotreba polystyrénu, plastových okien a podobne, sú však nárasty aj viac ako desať percent,“ uviedol prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.
Navyše, ak sa nedosiahne mierová dohoda a lodná doprava v Hormuzskom prielive sa nevráti do normálu, hrozí ďalšie zdražovanie potravín. V Afrike či Južnej Amerike dokonca hrozí nedostatok potravín, varuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
FAO hovorí, že na odvrátenie katastrofy svetu zostáva posledný polrok.
Ropa môže ešte zdražieť
Ceny pohonných hmôt môžu v najbližších týždňoch rásť aj sezónne. Vstupujeme totiž do obdobia, ktoré sa vyznačuje tradične zvýšenou spotrebou nafty a benzínu kvôli cestovaniu na letné dovolenky, vysvetľujú odborníci.
„V lete zvyčajne býva väčšia spotreba a dopyt po ropných produktoch,“ uviedol výkonný riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič.
V prípade blokády Hormuzského prielivu by vo svete chýbalo približne 10 miliónov barelov ropy denne. V Európe ich aktuálne nahrádzame rezervami, čo je dôvod, prečo trh stále funguje, no zároveň platíme vyššími cenami.
Hormuzský prieliv je jedným z najdôležitejších miest pre prepravu ropy na svete, ktorým prechádza približne tretina svetovej produkcie ropy a pätina LNG.
„Dvojitá jazva“ Európanov
V neposlednom rade vojny vplývajú aj na náladu v spoločnosti. Obzvlášť veľké obavy vyvolal konflikt v Európe, kde už máme skúsenosť s vojnou na Ukrajine.
Prieskum ECB ukázal fenomén, ktorý nazvala „dvojitou jazvou“, a ukazuje, že vojnové konflikty nemusia ľudí vystrašiť len obavami o život, ale rovnako silne aj hrozbou energetickej krízy.
To sa podľa výskumníkov môže pretaviť do makroekonomickej neistoty a nižších útrat ľudí, čo sa následne môže prejaviť rastom inflácie či spomalením ekonomiky. Neistota tak vytvára špirálu pre ekonomiku.
Až 50 % Európanov v marci uviedlo, že venuje zvýšenú pozornosť cenám produktov.
Taktiež konflikt na Blízkom východe a komentáre Trumpa na adresu európskych krajín a NATO môžu spôsobovať, že mnohí ľudia vnímajú svet ako menej stabilný, obávajú sa väčšieho konfliktu alebo toho, že Európa môže zostať odkázaná sama na seba.
To sa v neposlednom rade prejavuje aj na popularite Trumpa v Európe, ktorý už pred vojnou v Iráne patril medzi najmenej obľúbených amerických prezidentov. Nový prieskum YouGov z apríla však ukazuje, že jeho nepopularita sa v šiestich sledovaných krajinách ešte zvýšila.