Skôr, ako sa peniaze premenia na kilometer nového alebo modernizovaného vedenia či elektrickej stanice, musia projekty prejsť maratónom procesov, ktorý trvá v priemere deväť až jedenásť rokov.
Dopyt po elektrine bude v najbližších rokoch výrazne rásť. S rozširovaním elektromobility a elektrifikácie dopravy bude Slovensko potrebovať podstatne viac elektrickej energie, čo zvýši tlak na prenosové a distribučné siete. SEPS na tieto trendy reaguje aj zvýšenými investíciami do rozvoja a modernizácie.
Základným dokumentom, ktorý určuje smerovanie rozvoja prenosovej infraštruktúry, je Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy. Zákon o energetike vyžaduje, aby pokrýval tri oblasti: časti sústavy, ktoré treba vybudovať alebo modernizovať v nasledujúcich desiatich rokoch, investície plánované na najbližšie tri roky vrátane termínov a časti určené na flexibilné pripojenie. Dokument prechádza verejnou konzultáciou, schvaľuje ho predstavenstvo SEPS a následne sa ním zaoberá Ministerstvo hospodárstva SR a vyjadruje sa k nemu aj regulátor - ÚRSO.
Dokument sumarizuje zásadné investície SEPS do infraštruktúry prenosovej sústavy, ktoré je potrebné realizovať v strednodobom horizonte. Nerieši len obnovu alebo rozvoj infraštruktúry, ale zaoberá sa aj výzvami, ktoré prináša zvýšený dopyt po elektrine, dekarbonizácia priemyslu a postupne dožívajúca infraštruktúra.
Od zámeru po kolaudáciu
Životný cyklus investičného projektu v SEPS začína dávno pred prvými výkopovými prácami. Interná prípravná fáza — identifikácia problému, analýza, rozhodovanie o optimálnom riešení, tvorba a schvaľovanie investičnej požiadavky trvajú v priemere tri roky. Následne prichádza projektovanie a získavanie povolení, čo zaberie v priemere ďalšie tri roky. A napokon samotná výstavba nového elektrického vedenia vrátane kolaudácie trvá často viac ako šesť rokov.
Dôvodov, prečo celý proces trvá tak dlho, je hneď niekoľko. Len samotný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pri elektrických vedeniach niekedy prebieha 15 mesiacov, o procese obstarávania a ostatných povoľovacích činnostiach ani nehovoriac.
Posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) je pritom jedným z prvých povinných krokov. Elektrické 400 kV vedenia dlhšie ako 15 km musia prejsť plným procesom EIA, výsledkom ktorého je záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR. Kratšie vedenia (5 až 15 km) podliehajú zisťovaciemu konaniu s vydaným záväzným stanoviskom. Ak trasa vedie národnými parkmi alebo chránenými oblasťami, monitoring životného prostredia sa môže predĺžiť na tri roky po dokončení stavby.
„Po získaní EIA sme stále na začiatku. Následne žiadame o povolenie na výrub stromov rastúcich mimo lesa, vydanie rozhodnutia na odňatie poľnohospodárskej pôdy, prípadne aj rozhodnutia na vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesov," vymenúva Sandra Čičová Kotzigová, hovorkyňa SEPS.
Zaujímavý kontrast ponúkajú aj inovácie existujúcich vedení, napríklad výmena vodičov, izolátorových závesov či zemného lana. Tam, kde nie sú potrebné rozsiahle povolenia, zvládne SEPS celý proces oveľa rýchlejšie. Keď sa dokáže celá inovácia zvládnuť za dva roky, vyvstáva otázka, prečo výstavba nového vedenia trvá viac ako šesť rokov? Odpoveď je jednoduchá: rozdiel je v administratíve.
Spory s vlastníkmi, geopolitika a nedostatok ľudí
EIA zďaleka nie je jediná výzva. Nezriedka vznikajú aj nepredvídateľné situácie, akými sú rôzne spory s vlastníkmi dotknutých pozemkov, pochybenia zodpovedných úradníkov, predlžovanie úradných lehôt a množstvo úkonov, ktoré projekty značne predlžujú. SEPS eviduje niekoľko takých, ktoré pre podobné komplikácie meškajú aj desať rokov, pričom ide o kľúčové projekty strategického významu.
Na situáciu reaguje aj Európska komisia, ktorá sa snaží celoeurópsky dôležité projekty administratívne odbremeniť a legislatívne urýchliť. Európska komisia má aktuálne na stole plán, ktorý má zjednodušiť a sprehľadniť pravidlá okrem iného aj v energetike tak, aby ich nebrzdila nadmerná domáca byrokracia.
Bez odborníkov na energetiku niet energetickej transformácie
Nezanedbateľným faktorom je aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo je problém, ktorý postihuje nielen SEPS, ale aj výrobcov zariadení, projektantov a distribučné spoločnosti v celej Európskej únii. Nielen energetická transformácia a dekarbonizácia priemyslu, ale aj stále narastajúce požiadavky na elektrifikáciu každodenného života si vyžadujú stovky nových odborníkov naprieč celým sektorom.
„Do prenosovej infraštruktúry budú v blízkej budúcnosti smerovať investície stoviek miliárd eur, čo podčiarkuje jej absolútne kľúčovú úlohu pre našu spoločnú budúcnosť. Tieto investície sú nevyhnutnou súčasťou zabezpečenia energetickej a nákladovej stability. Spoliehame sa aj na zjednodušenie vybraných procesov pomocou digitalizácie, no stále budeme potrebovať odborníkov v širokom spektre profesií — od technických až po manažérske, IT či analytické. O pracovné príležitosti v oblasti energetiky teda určite nebude núdza," uzatvára Čičová Kotzigová.
Rekordné investičné čísla, ktoré SEPS prezentuje, sú teda len začiatkom príbehu. Skutočnou skúškou bude to, či sa Slovensku podarí zreformovať administratívne procesy natoľko, aby tieto peniaze neskončili uväznené v úradných šanónoch a skutočne premenili elektrickú sieť krajiny na tú, ktorú si energetická budúcnosť (nielen Slovenska) vyžaduje.