Slovenské firmy vstupujú do druhej polovice roka pod tlakom, aký tu nebol niekoľko rokov. Ekonomika podľa prognóz porastie len približne o 0,8 %, inflácia zostáva zvýšená a podniky zároveň čelia rastúcim nákladom aj neistote okolo ďalších konsolidačných opatrení.
V takomto prostredí sa počíta každé percento marže. Napriek tomu mnohé firmy stále podceňujú faktor, ktorý dokáže ich ziskovosť ovplyvniť výraznejšie, než si uvedomujú – kurzové riziko.
„Keď marže klesajú, firmy prirodzene venujú pozornosť energiám, mzdám alebo cenám dodávateľov. Oveľa menej však sledujú vývoj kurzov, hoci ten môže rozhodovať o tom, či je konkrétny obchod ziskový alebo nie,“ hovorí Patrik Biňovský, člen predstavenstva spoločnosti Akcenta, ktorá sa už takmer 30 rokov venuje zahraničným platbám, výmene mien a riešeniam pre riadenie kurzového rizika.
Slovensko má euro, no významná časť obchodu je naviazaná na iné meny
Mnoho podnikateľov si myslí, že keďže Slovensko používa euro, kurzové riziko sa ich výraznejšie netýka. Realita je však odlišná.
Zo skupiny desiatich najväčších obchodných partnerov Slovenska sa až sedem nachádza mimo eurozóny. Patria medzi ne Česko, Poľsko, Maďarsko, Spojené štáty, Čína, Južná Kórea či Veľká Británia. Podľa prepočtov Akcenty tak predstavuje obchod s krajinami mimo eurozóny približne polovicu slovenského zahraničného obchodu.
To znamená, že vývoj českej koruny, poľského zlotého, maďarského forintu, britskej libry či amerického dolára ovplyvňuje slovenské firmy výrazne viac, než si mnohé uvedomujú.
„Kurzové riziko dnes nie je témou len pre veľkých exportérov. Týka sa prakticky každej firmy, ktorá nakupuje materiál zo zahraničia, predáva do okolitých krajín alebo je súčasťou medzinárodného dodávateľského reťazca,“ vysvetľuje Biňovský.
Dolár ovplyvňuje aj firmy, ktoré v ňom nikdy nefakturovali
Jednou z mien, ktoré budú podľa odborníkov výrazne ovplyvňovať podnikateľské prostredie aj v druhej polovici roka, zostáva americký dolár.
Mnohé firmy sa domnievajú, že ak neobchodujú so Spojenými štátmi, vývoj dolára sa ich netýka. V skutočnosti je však významná časť ich nákladov na dolár naviazaná nepriamo.
V amerických dolároch sa realizuje väčšina svetového obchodu s ropou, zemným plynom a ďalšími energetickými komoditami. Rovnako sa v dolároch uskutočňuje veľká časť dovozov z Ázie.
„Aj firma, ktorá nikdy nevystavila faktúru v amerických dolároch, môže byť jeho vývojom výrazne ovplyvnená. Posilňovanie dolára sa premieta do cien energií, dopravy, surovín aj mnohých dovážaných komponentov. V konečnom dôsledku tak ovplyvňuje náklady podnikov naprieč celou ekonomikou,“ vysvetľuje Biňovský.
Práve rast cien energií a vstupov patrí podľa Akcenty medzi dôvody, prečo sa kurzové riziko v súčasnosti stáva výraznejšou témou než v minulosti.
Aj malý pohyb kurzu môže znamenať tisíce eur
Na prvý pohľad môže pohyb kurzu o pár percent pôsobiť zanedbateľne. Pri väčších objemoch však ide o veľmi konkrétne peniaze.
Predstavme si slovenskú firmu, ktorá exportuje tovar do Česka v hodnote 100-tisíc eur mesačne. Ak česká koruna v priebehu niekoľkých týždňov oslabí o tri percentá, firma môže pri prepočte tržieb prísť o tisíce eur bez toho, aby spravila jedinú chybu.
Podobná situácia vzniká aj pri dovoze materiálu alebo technológií zo zahraničia. Firma síce podpíše kontrakt za výhodnú cenu, no medzi objednávkou a samotnou úhradou sa kurz zmení a finálne náklady narastú.
„Často sa stretávame s tým, že firmy venujú veľkú pozornosť cenám dodávateľov, no kurzové rozdiely vôbec nesledujú. Pritom práve tie môžu rozhodovať o tom, či je obchod ziskový alebo nie,“ dodáva Biňovský.
Zaujímavým príkladom je vývoj maďarského forintu. Po politických zmenách a očakávaniach uvoľnenia európskych fondov forint v krátkom čase výrazne posilnil. Firmy, ktoré mali otvorené kontrakty bez kurzového zabezpečenia, mohli prísť o podstatnú časť plánovanej marže len v dôsledku pohybu meny.
Firmy často prerábajú aj na samotných platbách
Kurzové riziko pritom nie je jediným faktorom. Mnohé firmy zbytočne strácajú peniaze aj pri samotnej realizácii zahraničných platieb a výmene mien.
Pri pravidelnom importe alebo exporte môžu aj malé rozdiely v kurze či poplatkoch predstavovať počas roka tisíce eur
„Firmy dnes oveľa viac sledujú, ako realizujú zahraničné platby a za akých podmienok menia meny. Najmä pri pravidelnom importe alebo exporte môžu aj malé rozdiely v kurze alebo poplatkoch znamenať počas roka veľmi citeľné sumy,“ hovorí Biňovský.
Práve preto sa čoraz viac spoločností pozerá na alternatívne riešenia mimo tradičných bankových služieb, najmä pri pravidelných zahraničných platbách alebo výmene väčších objemov mien.
Dôležitá je predvídateľnosť
V období ekonomickej neistoty firmy čoraz viac riešia plánovanie cash flowu a stabilitu nákladov. Ak nevedia predvídať, za aký kurz budú o mesiac alebo dva nakupovať či prijímať platby, komplikuje im to plánovanie aj cenotvorbu.
Aj preto rastie záujem o nástroje, ktoré dokážu kurz zafixovať vopred a ochrániť firmu pred nepríjemnými výkyvmi.
„Nejde o špekulácie na trhu. Väčšina firiem chce jednoducho vedieť, s akými nákladmi môže počítať a eliminovať zbytočné riziko. Presne v tom vidíme najväčší význam termínových obchodov a kurzového zabezpečenia,“ približuje Biňovský.
Výhodou je, že podobné riešenia dnes už nie sú určené len veľkým korporáciám. Využívať ich dokážu aj malé a stredné firmy, ktoré pravidelne obchodujú so zahraničím.
Spoločnosť Akcenta dnes poskytuje služby v oblasti zahraničných platieb, výmeny mien a kurzového zabezpečenia desiatkam tisíc klientov naprieč strednou Európou.
Viac informácií o devízových obchodoch, zahraničných platbách, termínových obchodoch a možnostiach zabezpečenia proti kurzovým výkyvom nájdete na stránke Akcenta.sk.