Manažér sa musí starať, aby hotel obstál v konkurencii a hostia sa do neho vracali. Ak sa viem vcítiť do role majiteľa, sústredím sa na to, aby prevádzka bola na úrovni štvorhviezdičkového hotela a návštevníci neraz dostanú aj viac ako očakávali, tvrdí Tomáš Ondrčka, generálny riaditeľ hotela Devín.
Služby cestovného ruchu stoja na ľuďoch. Aké sú vaše skúsenosti s budovaním tímu hotelového personálu, pociťujete aj vy nedostatok kvalifikovaných ľudí?
Myslím si, že zlyhávajú dve základné línie. V prvom rade je to rodina. Mladí ľudia, ktorí prichádzajú na posty do hotelového biznisu za poslené tri alebo štyri roky, sú menej znalí cudzích jazykov, ako tomu bolo pred desiatimi rokmi. Pritom od pádu železnej opony majú viac možností naučiť sa dva - tri svetové jazyky. Pred desiatimi rokmi som mal na recepcii možno každého kto vedel nemecky, anglicky, niekto aj francúzsky. Dnes sa to zužuje len na angličtinu. Nemci aj Rakúšania ju ovládajú, Francúzi už menej, ale vždy je pre hostí príjemné, keď môžu komunikovať svojim rodným jazykom. Súvisí to do istej miery s mobilitou pracovnej sily. Kým pred 10 - 13 rokmi som v hoteli len výnimočne mal pracovníka, ktorý nebol z Bratislavy, dnes je väčšina z iných častí Slovenska. Tým sa vysvetľuje aj to, prečo prirodzene tú nemčinu nemajú. Myslím si, že súčasní rodičia nevedú deti k tomu, aby sa učili cudzie jazyky. Dnes je podstatne jednoduchšie, ako pred 10-15 rokmi počas štúdia na strednej a vysokej škole zorganizovať deťom pracovnú stáž. Do praxe tak prichádzajú absolventi s relatívne slabými znalosťami alebo s minimálnymi skúsenosťami. Vysokoškolák pri nástupe do prvého zamestnania, by už mal mať za sebou nejakú pracovnú skúsenosť, ideálne aj zahraničnú.
Rodičia sa zrejme aj z nedostatku času spoliehajú na školy...
Druhá vec je školstvo. Chcel by som vyzvať vysoké školy, fakulty a katedry, ktoré majú nejaký súvis s cestovným ruchom, hotelierstvom, alebo službami, nech oslovia manažérov hotelov v Bratislave, aby prišli prednášať študentom. Učia sa dôležitú teóriu, ale potrebujú vidieť aj druhú stránku - prax. Ja som bol prednášať na univerzitách v Brne a v Zlíne, nedávno sa mi podarilo nadviazať spoluprácu v Nitre s katedrou pre cestovný ruch. Chodím prednášať zadarmo s cieľom, aby som druhákom, tretiakom vnukol myšlienku, že hotelierstvo je krásna práca, vždy bolo a bude potrebné ubytovať hostí. Potrebujeme recepčných, čašníkov, kuchárov, aj manažérov. Patrím k tým, ktorí sú ochotní vziať mladých ľudí - absolventov zo školy. Ale ak majú minimálne jazykové znalosti a skoro žiadne skúsenosti, potom je veľmi ťažko s nimi pracovať. Ale dá sa, som optimista. Žiaľ, hotelierstvo v dnešnej dobe a v konkurencii s IT technológiami nepatrí k tým najobľúbenejším pracovným oblastiam.
Podľa odborníkov aj laikov Slovensko ani zďaleka nevyužíva svoj potenciál cestovného ruchu. V čom ako profesionál, s rokmi skúseností vidíte rezervy ?
Dlhodobo pociťujem, že chýba záujem politikov a tým aj ministerstiev, dať cestovný ruch medzi top priority hospodárstva. A pritom toto odvetvie nabaľuje obrovskú zamestnanosť a vytvára priestor pre ďalších subdodávateľov a podnikateľov. Cestovný ruch nemá len slabú podporu, čo sa týka množstva peňazí. Podľa môjho názoru najviac chýba jedno - a to je systém. Ten by mal byť jednotný a jasne pomenovať, čo sú subjekty cestovného ruchu. Vznikajú nové zákony a nové subjekty, ktoré nie sú poprepájané na existujúce. Viem si predstaviť pyramídu, ktorá by sa volala systém cestovného ruchu. Som prezidentom Zväzu hotelov a reštaurácií, často sa o tomto bavíme. Poznáme problémy cestovného ruchu, zosumarizovali sme ich do priorít, ktoré sa snažíme prezentovať. Pokiaľ však nebude primárny politický záujem venovať sa tejto oblasti ako celku, rezervy budú vždy a budú sa zväčšovať. Nárast výkonov a tržieb v cestovnom ruchu na Slovensku, ktorý štatistický úrad zaznamenal za uplynulé obdobie, to je hlavne pričinením podnikateľov, a nie štátu.
Hotelierstvo a cestovný ruch - jedno bez druhého nemôže fungovať. Čo potrebujú hotelieri, aby sa im lepšie podnikalo?
Legislatíva je mimoriadne zaťažujúca. Stovky zákonov sa týkajú oblasti podnikania v hotelierstve a často sú nezmyslené, byrokratické, medzi nimi sú zákony, ktoré pochádzajú ešte z bývalého režimu. Náročnosť legislatívy celkovo sťažuje podnikanie. Zaťaženie DPH je jedno z najvyšších v rámci okolitých krajín. Ak by sme dostali úľavy, pomohlo by nám to viac rozvíjať tento biznis. Ani politika zamestnanosti nám nepomáha. Hotelierstvo je typické sezónnosťou a súčasné zákony nám to nezohľadňujú. Dnes nám nezostáva nič iné, a to je podstatné, len pracovať na tom, aby sme dosahovali dlhodobo stabilnú kvalitu, tá nám zabezpečí zisk.
Slovenská agentúra pre cestovný ruch skončila ako samostatná organizácia. Myslíte si, že to bol dobrý krok ?
Niečo sa udiať muselo, lebo SACR dlhodobo nemala dobrý imidž. To, že ju zrušili je A, ale potrebujeme vedieť, aké bude B. Agenda sa dostala pod ministerstvo dopravy a výstavby, je dôležité, ako nadviaže na existenciu SACR. Potrebujeme vidieť, aké aktivity bude sekcia pre CR v tomto roku robiť a bolo by ideálne ak by o aktivitách na ďalší rok s nami ako so Zväzom rokovala. Naša krajina nemôže fungovať bez podpory cestovného ruchu. Som presvedčený, že si to ľudia na ministerstve uvedomujú. Subjekty cestovného ruchu sa potrebujú prezentovať na medzinárodných výstavách, a je otázka, ako budú tieto aktivity financované. Preto je teraz dôležité komunikovať a motivovať všetkých, ktorí na SACR nadávali, aby pridali ruky k dielu, aby sa vytvorila nová organizácia, ktorá bude aktívne pracovať na podpore cestovného ruchu. Už prestaňme bojovať, poďme spolupracovať.
Ako generálny riaditeľ vediete hotel Devín s viac ako šesťdesiatročnou tradíciou. Hovorí sa, že najlepšia reklama sú spokojní klienti, stačí to aj v dobe internetu a sociálnych sietí?
Vývoj v hotelierstve sledujeme, chodíme po hoteloch, čítame, skúšame novinky na vlastnej koži. V súčasnej dobe najlepším motivátorom sú naši hoteloví hostia, ktorí po odchode z hotela píšu recenzie na internete. Píšu ako sa cítili, čo sa im páčilo, nepáčilo, vyjadrujú názor a pocity na veľkosť izby, čistotu, sortiment raňajok a podobne. Máme hostí, ktorí sa k nám opakovane vracajú, napríklad podnikatelia ktorí desatročia chodia z Česka. To sú smerodatní klienti, od ktorých sa dozvedáme, čo robíme dobre, čo horšie, kde máme pridať, ešte skôr, ako sa negatívna skúsenosť objaví na internete. Lebo potom je už negatívna pre celý svet.
V minulosti sme dávali sme nemalé prostriedky na printovú reklamu. Dnes, ak niečo realizujme, tak v online. Pre mňa má najväčšiu hodnotu, to, keď spokojný hosť ďalej šíri dobré meno hotela, odporučí nás inému obchodnému cestujúcemu z jeho alebo inej, firmy. To isté platí pre služby určené primárne pre domácich.
Pre verných, či pravidelných návštevníkov má hotel špeciálnu ponuku. Aké výhody ponúka členská karta?
Vytvorili sme produkt, ktorý je určený predovšetkým pre domácu klientelu, ale aj zahraničných hostí. Členovi klubu hotela Devín zaručuje určité výhody. My členskú kartu hotela Devín nepredávame, radi ju dáme významným ľuďom, u ktorých predpokladáme, že budú opakovane využívať naše služby. Držiteľ má výhody, ktoré v bežných hoteloch nedostáva. Môže so svojím obchodným partnerom, alebo partnerkou jedenkrát do týždňa prísť na raňajky, ktoré má grátis 1+1. Môže využiť salónik Diplomat alebo Premier apartmán počas dňa do 5 hodín zdarma, s konzumáciou počas stretnutia s 15 percentnou zľavou. V Lobby bare aj z hlavného jedálneho lístka vo Francúzskej reštaurácii má zľavu 15 percent, rovnako aj v Spa centre s časovo neobmedzeným využitím vnútorného bazéna, suchej sauny, parného kúpeľa, oddychovej zóny a posilňovne. Získa tiež výhodné parkovanie. VIP karta je našim prejavom vďaky klientom za vernosť, ale aj snahy, aby sa hotel Devín stal ich obľúbeným opakovaným miestom návštev.
(pr)