Môže právnická osoba (materská, základná, stredná škola) podnikať? Ako má postupovať v prípadoch, ak sa rozhodne prenajať priestory (napríklad telocvičňu, jednotlivé miestnosti -- triedy, školský dvor)? Podľa akých zákonov by mali jednotlivé školy postupovať? Podnikanie ako pojem definuje Obchodný zákonník v § 2 tak, že sa ním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne, podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Téma podnikania škôl má svoje špecifiká. Aj keď tu používame pojem podnikanie, nemôžeme ho vnímať v takom rozsahu, ako to uvádza Obchodný zákonník. Škola ako subjekt nie je v prvom rade podnikateľom, ktorý sleduje dosiahnutie zisku.
Podobne, ako sa zakladajú a vznikajú podnikateľské subjekty, vznikne aj nová škola a to jej zriadením. Do sústavy škôl a školských zariadení patria nielen materské, základné a stredné školy, ale aj učilištia, odborné školy, špeciálne školy, centrá voľného času a mnohé ďalšie. Podľa ich druhu sú zriaďované takto: Obec v rozsahu preneseného výkonu štátnej správy zriaďuje a zrušuje základné školy. Obec pri výkone územnej samosprávy zriaďuje a zrušuje najmä základné umelecké školy, predškolské zariadenia, centrá voľného času, jazykové školy pri základných školách a pod. Rovnako je to so samosprávnym krajom, okresným a krajským úradom, ktoré zriaďujú stredné školy, učilištia, strediská praktického vyučovania, špeciálne školy, praktické školy.
Zriaďovateľ -- štátna správa
Postup zriaďovania upravuje zákon 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, v znení neskorších zmien a tento je v podstate pre každého zriaďovateľa rovnaký. Zriaďovateľ pred zriadením alebo zrušením školy alebo školského zariadenia požiada ministerstvo o ich zaradenie do siete škôl a školských zariadení a informuje o tom príslušný úrad. Zároveň v oblasti investícií zostavuje plán a rozpočet pre školy a školské zariadenia, ktoré zriaďuje. Pre činnosť zriaďovaného subjektu zabezpečuje investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu a z vlastných zdrojov. Len pre úplnosť dodávam, že je vhodné prečítať si ustanovenie § 22 tohto zákona o rozsahu jeho pôsobnosti, teda na ktoré subjekty sa nevzťahuje, resp. vzťahuje len čiastočne. Ide najmä o vysoké školy, súkromné a cirkevné školy a ich zriaďovateľov.
Podnikateľskú činnosť škôl a školských zariadení upravuje § 9 tohto zákona tak, že školy a školské zariadenia môžu vykonávať podnikateľskú činnosť pre organizácie, občanov a zahraničné subjekty. Podnikateľská činnosť sa nesmie vykonávať v rozpore s poslaním školy alebo školského zariadenia. Podnikateľskou činnosťou sa získavajú doplnkové mimorozpočtové zdroje na financovanie skvalitnenia výchovno-vzdelávacieho procesu.
Ako získať finančné prostriedky?
Na využívanie podnikania ako možného zdroja finančných prostriedkov nabáda priamo Ministerstvo školstva SR. Odporúčam preštudovať si materiál nachádzajúci sa na ich internetovej stránke www.education.gov.sk (Financovanie_skolstva_2004.pdf). Ide o materiál, ktorý je v podnadpise označený ako pomocný pre riaditeľov škôl a školských zariadení, starostov obcí, primátorov miest a zamestnancov miestnej a regionálnej samosprávy. Na strane 59 sú odporúčania zriaďovateľom a riaditeľom škôl a školských zariadení, kde sa odporúča okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu využívať všetky ďalšie dostupné zdroje.
Pri podnikateľskej činnosti sa má na mysli najmä prenájom voľných školských priestorov so súhlasom zriaďovateľa, celodenne alebo mimo vyučovania. Mala by sa tak zlepšiť celková bilancia školy vďaka efektívnejšiemu využívaniu priestorov. A tu sa už dostávame k tomu, čo som naznačil v úvode. Každá škola či zariadenie má svoju zriaďovaciu listinu. Ak je v nej zakotvené prenajímanie voľných školských priestorov mimo vyučovania ako jej hlavná činnosť, nejde o podnikateľskú činnosť. Podrobnosti o tom by malo zverejniť ministerstvo školstva po dohode s ministerstvom financií. Nepodarilo sa mi zistiť, či sa tak už stalo. Dôvod je v podstate jasný. Ak má mať škola možnosť takého príjmu na zlepšenie svojej životaschopnosti, je potrebné dohodnúť či a ako sa bude zdaňovať. Napríklad, podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov sú od dane oslobodené príjmy vysokých škôl a fakúlt získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh. (Len na doplnenie: Podnikateľskú činnosť vysokých škôl upravuje priamo zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v § 18.)
Ako je to v praxi
Rámec využívania podnikateľskej činnosti dáva aj zákon č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, v znení neskorších zmien. Tento predpis v piatej časti pre rozpočtové a príspevkové organizácie takmer zhodne uvádza, že podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, na ktorú bola organizácia zriadená je možné vykonávať len ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej a prostriedky získané touto činnosťou sa používajú na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti. Je zrejmé, že škola slúži na "školenie" a všetky jej materiálne prostriedky a pomôcky (budovy, zariadenie a pod.) sú tomu prispôsobené. Asi by nebolo vhodné zriadiť v prenajatých priestoroch kaderníctvo či masážny salón. Neviem, či je môj uhol pohľadu správny. Nie som riaditeľ školy, ktorá zápasí o prežitie.
Preto najčastejšou formou budú asi internetové učebne či miestnosti prístupné verejnosti, prenájom učební pre jazykové školy a prenájom telocviční. Nájom ako inštitút je upravený v Občianskom zákonníku. Najprv sú uvedené ustanovenia o nájomnom vzťahu ako takom a potom ustanovenia o nájme bytu. No v prípade škôl pôjde o nebytové priestory a preto na ich nájom a podnájom musíme použiť osobitný zákon, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Tu by som upozornil na dodržanie písomnej formy a uvedenie všetkých podstatných obsahových náležitostí tak, ako ich uvádza § 3.
A ešte jedna veľmi dôležitá vec: Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru -- dnes ním bude zrejme orgán obce. Inak je zmluva zo zákona neplatná. Teda, najprv si vyžiadame súhlas a potom uzavrieme nájomnú zmluvu. Nie naopak. Tak, ako sa pri zápale slepého čreva spoľahneme na chirurga a nerežeme si brucho sami, tak by sme sa aj pri tvorbe zmlúv mali spoľahnúť na právnika. Rovnaké slová, používané v bežnej hovorovej reči, nemusia mať totiž ten istý význam z právneho hľadiska. Takže, riaditelia, pozrite sa do zriaďovacích listín a podnikajte. Už teraz je zrejmé, že štartovacia čiara nie je rovnaká pre školy a zariadenia, ktoré sa nachádzajú v malých obciach s vyššou mierou nezamestnanosti. Ponuku je síce možné urobiť, ale dopyt po nej nemusí byť. Okrem už v texte uvedených predpisov uvádzam aj zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších zmien a zákon č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších zmien.