StoryEditor

Slovákov, najmä študentov, láka práca v zahraničí

27.07.2006, 00:00
Na otázku: "Odišli by ste za prácou do zahraničia, keby ste mali možnosť?" odpovedalo možnosťou "aj natrvalo" 14,3 percenta respondentov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý 23. mája až 12. júna uskutočnil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Európskou rómskou pracovnou agentúrou na vzorke 2 521 respondentov starších ako 18 rokov.

Na otázku: "Odišli by ste za prácou do zahraničia, keby ste mali možnosť?" odpovedalo možnosťou "aj natrvalo" 14,3 percenta respondentov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý 23. mája až 12. júna uskutočnil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Európskou rómskou pracovnou agentúrou na vzorke 2 521 respondentov starších ako 18 rokov.

Najmobilnejší sú študentik
Hoci sa číslo 14,3 percenta môže zdať relatívne nízke, detailnejšia analýza ukazuje, že deklarovaná ochota odísť za prácou je na Slovensku pomerne vysoká.
Pri pohľade na odpovede jednotlivých vekových skupín je zrejmé, že ochota odísť za prácou s vekom klesá. Natrvalo odísť je ochotných až 36 percent mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov a dvadsať percent ľudí vo veku 25 až 34 rokov. Vo vekovej kategórií 35- až 44-ročných je ochotných "aj natrvalo" odísť už len 11,5 percenta respondentov.
Najmobilnejšou skupinou sú študenti. Medzi odpoveďami študentov je ťažké nájsť niekoho, kto tvrdí, že by za prácou do zahraničia neodišiel. Naopak, až 47,4 percenta študentov deklaruje ochotu odísť za prácou aj natrvalo a 45,5 percenta iba na určitý čas. Zdá sa teda, že odísť za prácou do zahraničia je pre súčasných študentov normou. Vyššia mobilita mladých a študentov v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva nie je prekvapujúca, za prácou vždy ľahšie migrujú mladí ľudia bez záväzkov. Takmer polovica študentov ochotných natrvalo odísť za prácou do zahraničia je však určite signálom, že je načase hovoriť nielen o výhodách získavania pracovných a životných skúseností v zahraničí, ale aj o fenoméne brain-drain (úniku mozgov). Podľa rozhovorov so študentmi vysokých škôl je pre generáciu dnešných študentov pracovný pobyt v zahraničí prakticky normou, ktorej sa už prispôsobujú aj požiadavky zamestnávateľov. Medzi absolventmi vysokých škôl v týchto rokoch nezriedka prevládajú tí, ktorí odchádzajú do zahraničia. Neodísť znamená ísť proti prúdu.

Dôvodom zostať je najmä rodina
Pri pohľade na odpovede respondentov podľa ich ekonomického postavenia je zrejmé, že najmenej ochotní migrovať za prácou sú ľudia zamestnaní na trvalý pracovný pomer a živnostníci. "Mám tu prácu" uviedlo ako dôvod neochoty odísť 66,9 percenta z respondentov, ktorí by neodišli. Zamestnanie tak bolo po rodine druhým najčastejšie uvádzaným dôvodom neochoty migrovať za prácou, pred dôvodmi "mám tu priateľov" a "mám rád miesto, kde žijem".
Naopak, okrem študentov deklarujú vysokú ochotu odísť za prácou nezamestnaní. Faktom však zostáva, že ani pri pohľade cez vekové kategórie, ani pri pohľade cez ekonomické postavenie nenachádzame skupinu, v ktorej by prevládali respondenti, ktorí nie sú ochotní odísť za prácou do zahraničia. Pri porovnaní s odpoveďami na podobnú otázku, ktorú položil Ústav pre výskum verejnej mienky v roku 2003, môžeme konštatovať mierny nárast ochoty migrovať za prácou, hlavne u mladších respondentov. Tento nárast je pravdepodobne najadekvátnejšie vysvetliteľný tým, že v roku 2003 znela táto otázka pre mnohých viac-menej hypoteticky, kým v tomto roku, po čiastočnom otvorení trhu práce v starých krajinách Európskej únie, ide o reálnu možnosť.
Na položenú otázku o ochote odísť za prácou odpovedali ľudia v jednotlivých krajoch podobne. Podiel respondentov, ktorí by za prácou do zahraničia neodišli, je približne štvrtinový v každom kraji. V pomere odpovedí "natrvalo" a "na určitý čas" existujú určité variácie, pričom minimum odpovedí "natrvalo" dali respondenti zo Žiliny a najviac respondenti z Bratislavy.
Vo všeobecnosti však môžeme konštatovať, že napriek očakávaniam nenachádzame jednoznačný vzorec, ktorý by naznačoval súvislosť medzi ochotou odísť a ekonomickou situáciou v kraji. Môžeme sa domnievať, že relatívne rozdiely v ekonomickej úrovni v rámci krajov sa do určitej miery stierajú pri porovnaní celkovej ekonomickej úrovne Slovenska a cieľovej destinácie.

Ak by ste neodišli za prácou do zahraničia, môžete povedať Vaše dôvody?
Mám tu rodinu - 86,2
Mám tu prácu - 66,9
Mám tu priateľov a známych - 55,5
Mám rád miesto, kde žijem - 54,2
Iné dôvody - 10,5
N = 625, len respondenti, ktorí odpovedali, že by za prácou do zahraničia neodišli

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
07. máj 2024 00:13