Fondy budú mať jednotnú reguláciu

Diskusia o nových pravidlách pre hedžové fondy beží na plné obrátky. Odborníci v tejto súvislosti poukazujú na nutnosť vypracovania úplne nových foriem hodnotenia rizika, ako aj kontroly týchto investičných spoločností a ich kategorizácie. Najnovšie kolo rokovania na pôde Európskej únie sa uskutoční 19. júla v Bruseli a zúčastnia sa na ňom nielen politici, ale aj zástupcovia finančných i podnikateľských zväzov, ako aj bánk a úradov finančného dozoru. Minimálne požiadavky na činnosť európskych fondov Európska komisia predložila už vlani vo forme "zelenej knihy". Predpokladá sa, že definitívna dohoda sa zrodí niekedy na jeseň. Potom by pravidlá vyšli už ako "biela kniha".
Podľa terajších pravidiel je obchodovanie s derivátmi ako hlavnými nástrojmi termínovaných operácií pomerne liberálne. Hedžové fondy majú pritom ruky ešte voľnejšie ako tzv. tradičné fondy. Jednotné celoeurópske normy pre ich správanie však chýbajú. "Namiesto toho existuje pestro zaplátaný koberec, utkaný z predpisov jednotlivých štátov," znie názor Svena Zellera z advokátskej kancelárie Clifford Chance. I tak má pre terajší vývoj slová uznania - veď ešte pred niekoľkými rokmi mohli správcovia fondov deriváty používať len ako nástroj na zníženie rizík. Vďaka pokroku legislatívy sa situácia čiastočne zmenila, ale nevyhnutné sú aj ďalšie zmeny.
Rozdrobenosť predpisov je preto predmetom kritiky. "Jednotné riešenie, platné pre celú Európsku úniu a týkajúce sa strešných i jednotlivých hedgeových fondov, by bolo lepšie," domnieva sa Martin Theisinger z nemeckej pobočky spoločnosti Schroder Investments Management. V detailoch sa však už názory rôznia. Napríklad Wolfgang Mansfeld, popredný európsky expert v oblasti fondov, si myslí, že jednotná úprava má zmysel len v prípade strešných fondov a že pre jednotlivé hedžové fondy je nevhodná. Vo väčšine európskych štátov fondy ponúkajú tieto produkty ako tzv. Private Placements. To však pre ne znamená zrieknuť sa akejkoľvek reklamy. "Mnohí zástupcovia odvetvia by preto privítali, keby sa v tomto ohľade dosiahla zhoda - ale to je už úloha pre úrady finančného dozoru jednotlivých štátov," tvrdí Mansfeld.
V súčasnosti riziká obmedzuje reštriktívne ustanovenie, podľa ktorého môže fond investovať najviac päť percent svojich prostriedkov do cenných papierov ľubovoľného emitenta. Niektorí účastníci diskusie zastávajú názor, že toto riešenie nie je ideálne a že vhodnejšie by bolo jeho nahradenie závislosťou od konečného výsledku operácie (v angličtine sa táto metóda označuje pojmom Value-at-Risk). (hn/gaf)