Analýza vývoja miezd a produktivity práce v SR za rok 2004

Jedným z kľúčových pojmov ekonomiky je produktivita práce. Vo všeobecnosti vyjadruje, ako účinne boli tovar a služby vyrobené. Ide o významnú charakteristiku, ktorá je vyjadrená v ekonomických jednotkách (množstvo, alebo hodnoty - peniaze). Tieto sú založené na meraniach, ktoré sú uskutočňované na rôznych úrovniach. Konkrétne ide o úroveň celej ekonomiky, sektoru ekonomiky, podniku, jednotlivého závodu alebo jednotky a zamestnanca.
Meranie sa uskutočňuje v jednotkách objemu použitej práce v relácii k vyprodukovanému výstupu. V podnikoch je "práca" (pracujúce osoby) jedným z najdôležitejších faktorov výroby a súčasne merateľným vstupom (počet zamestnancov alebo odpracovaných hodín). V podnikoch slúžia technologické a organizačné zmeny k zlepšeniu účinnosti a efektívnosti práce.
Komponent ekonomického rastu
Produktivita práce vyjadruje spolupôsobenie mnohých vplyvov vrátane nových technológií, kapitálových investícií, využitie kapacity, energie a manažérskych znalostí, rovnako ako kvalifikáciu a úsilie pracovnej sily. Je stále jedným z hlavných komponentov ekonomického rastu. Na makroekonomickej úrovni produktivita na jednej strane ovplyvňuje využitie ekonomických zdrojov na dosiahnutie lepších výsledkov a na druhej strane umožňuje zvyšovať výrobu, umožňuje konkurencieschopnosť a možnosť znižovania cien.
Zvyšovanie produktivity v uplynulých dvoch storočiach viedlo k zvyšovaniu zamestnanosti. Krajiny s najvyšším rastom a úrovňou produktivity sú tie, ktoré generujú najvyšší rast zamestnanosti.
V období rýchlej ekonomickej a štrukturálnej zmeny, technologického rozvoja, nepretržite sa meniacich trhov a silnejúcej národnej a medzinárodnej konkurencie, závisí podniková produktivita a efektívnosť čím ďalej, tým viac od rozvoja vysoko kvalifikovanej pracovnej sily. Efektívnosť a motivácia, znalosti, vedomosti a kľúčová kvalifikácia, ako je pružnosť, vedenie nákladov, zákaznícka orientácia, stíhanie termínov sa musia rozvíjať a využívať vo všetkých oblastiach a funkciách.
Charakteristika vývoja miezd
Analýza vývoja miezd a produktivity práce za rok 2004 v porovnaní s rokom 2003 dáva do súvislosti vývoj miezd k vybraným kvalitatívnym ukazovateľom (hospodársky výsledok a pridaná hodnota) v podnikoch zameraných na tvorbu zisku. Analyzuje tiež vzťah miezd a produktivity práce v ťažiskových výrobných odvetviach (priemysel, stavebníctvo, doprava) vo vzťahu k ich špecifickým objemovým ukazovateľom.
Mzdový vývoj je dôležitou ekonomickou veličinou, ktorá má významný vplyv na konkurencieschopnosť podnikov na mikroekonomickej úrovni a makroekonomickú stabilitu celej ekonomiky.
Priemerná mesačná nominálna mzda za rok 2004 dosiahla 15 825 Sk. Jej medziročný rast o 10,2 percenta bol najvyšší od roku 1998. Reálna mzda sa zvýšila o 2,5 percenta.
Tempo rastu nominálnej mzdy bolo o 0,1 percentuálneho bodu rýchlejšie ako rast hrubého domáceho produktu na zamestnanca (produktivita práce) v bežných cenách. Rast reálnej mzdy bol v porovnaní s tempom vývoja hrubého domáceho produktu v stálych cenách pomalší o 2,7 percentuálneho bodu. Graf č. 1
V roku 2004 naďalej prevládala vyššia dynamika miezd v podnikateľskom sektore v porovnaní s medziročným rastom miezd v ostatných sektoroch. Mzdový vývoj v podnikateľskom sektore bol úmerný rastu kvalitatívnych ukazovateľov, čo sa prejavilo vo vzájomných reláciách vo vývoji reálnych miezd a produktivity práce v stálych cenách.
Vývoj priemerných mesačných miezd a produktivity práce - Tab. č. 1
Indexy, rovnaké obdobie min. roka = 100
(kliknutím zväčšíte obrázok)

V odvetviach ekonomiky bola úroveň a vývoj priemerných miezd rozdielna. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu mali zamestnanci vo finančnom sprostredkovaní (33 064 Sk). Vyššia mzda ako v priemere za hospodárstvo bola aj v odvetviach výroba a rozvod elektriny, plynu a vody (23 911 Sk), nehnuteľnosti a prenájom (19 698 Sk), verejná správa a obrana (19 240 Sk), ťažba nerastných surovín (17 700 Sk), doprava, pošty a telekomunikácie (16 900 Sk) a obchod (16 182 Sk). Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v poľnohospodárstve (12 210 Sk), ostatných spoločenských službách (12 310 Sk) a hoteloch a reštauráciách (12 342 Sk).
Priemerná nominálna mesačná mzda relatívne najrýchlejšie rástla vo finančnom sprostredkovaní (o 13,7 percenta), vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (o 13,5 percenta), obchode (o 11,9 percenta) a v pôdohospodárstve (o 11,6 percenta). Najnižší prírastok mzdy mali zamestnanci v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 3,5 percenta) a v hoteloch a reštauráciách (o 4,5 percenta).
Po zohľadnení vývoja spotrebiteľských cien sa mzda reálne zvýšila v prevažujúcej časti odvetví. Klesla v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 3,7 percenta), hoteloch a reštauráciách (o 2,8 percenta), takmer nezmenená zostala v školstve (rast o 0,1 percenta).
V podnikateľskej sfére priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 12,5 percenta na 18 296 Sk, v rozpočtových organizáciách sa zvýšila o 9,2 percenta na 14 271 Sk a v príspevkových organizáciách o 5,4 percenta na 13 743 Sk.
Vyššia ako v priemere za národné hospodárstvo bola priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji (21 016 Sk) a k priemeru sa najviac približovala v Košickom kraji (15 440 Sk). V ostatných krajoch sa hodnota mzdy pohybovala od 12 535 Sk (Prešovský kraj) do 14 670 Sk (Trnavský kraj). Vo všetkých krajoch bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca vyššia ako v roku 2003. Najvyšší prírastok mzdy bol v podnikateľských subjektoch so sídlom v kraji Bratislavskom 11,3 percenta. V ostatných krajoch sa jej rast pohyboval v intervale od 8,7 percenta (Banskobystrický kraj) do 10,6 percenta (Žilinský kraj).

Zamestnanci a priemerné mesačné mzdy podľa odvetví - Tab. č. 2

Kvalitatívne ukazovatele
Relácie medzi vývojom miezd a niektorými ďalšími vybranými kvalitatívnymi ukazovateľmi dokumentuje nasledovný prehľad:
V sektore nefinančných podnikov s 20 a viac zamestnancami v SR za rok 2004
Tab. č. 3

Dosiahnutá relácia medzi vývojom miezd a hospodárskym výsledkom mala za následok zvýšenie rentability miezd o 15,56 percentuálneho bodu. Ovplyvnilo to rast objemu miezd o 5,8 percenta a rast salda ziskov a strát o 29,6 percenta. Podiel miezd na pridanej hodnote mierne poklesol, čo z makroekonomického hľadiska zlepšuje tvorbu prevádzkového prebytku a výhodu relatívne vyššej ceny produktov na zahraničnom trhu. Z celkového počtu nefinančných podnikateľských subjektov za rok 2004 dosiahlo 4 157 podnikov zisk v úhrnnej výške 173 023 mil. Sk (vzrast oproti roku 2003 o 18,1 percenta). Zostávajúcich 1 759 podnikov v úhrne vykázalo stratu 23 691 mil. Sk (pokles oproti roku 2003 o 20,3 percenta).
Hospodársky výsledok v nefinančných podnikoch s 20 a viac zamestnancami
(vrátane príspevkových organizácií) - Tab. č. 4

V podnikoch, ktoré dosiahli zisk, bola v roku 2004 priemerná mesačná mzda zamestnancov 19 221 Sk (rast o 7,1 percenta) a v stratových podnikoch 16 176 Sk (rast o 11,4 percenta). Vo vývoji priemerných miezd a produktivity práce meranej pridanou hodnotou za hodnotené obdobie boli priaznivé relácie v ziskových podnikoch.
V ziskových organizáciách sa produktivita práce v úhrne zvýšila o 7,6 percenta a priemerná mesačná mzda o 7,1 percenta (produktivita práce rástla rýchlejšie o 0,5 percentuálneho bodu). Zásada prednostného rastu produktivity práce pred priemernými zárobkami bola dodržaná v lesníctve, priemyselnej výrobe, stavebníctve, obchode a doprave, na poštách a v telekomunikáciách. V odvetviach poľnohospodárstvo, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody a nehnuteľnostiach, prenajímaní, obchodných službách a výskume rástli priemerné zárobky rýchlejšie ako produktivita práce.
V stratových organizáciách celkove rástla priemerná mesačná mzda rýchlejšie za rok 2004 o 3,5 percentuálneho bodu ako produktivita práce. Z jednotlivých odvetví nebola dodržaná zásada prednostného rastu produktivity práce pred priemernými zárobkami v poľnohospodárstve, lesníctve, vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody, stavebníctve a doprave, na poštách a v telekomunikáciách. Na druhej strane, zásada prednostného rastu produktivity práce pred priemernými zárobkami bola dodržaná v priemyselnej výrobe a nehnuteľnostiach, prenajímaní, obchodných službách a výskume.
Vývoj produktivity práce a priemernej mesačnej mzdy v ziskových organizáciách vybraných odvetví v SR (podniky s 20 a viac zamestnancami) - Tab. č. 5

Mzdy a objemové ukazovatele
Vo vývoji priemerných mesačných miezd k produktivite práce z objemových ukazovateľov, ktoré sa v základných odvetviach sledujú mesačne, resp. štvrťročne sa v roku 2004 dosiahli pozitívne výsledky. Vzťah rastu produktivity práce pred priemernými zárobkami bol dodržaný v hodnotených odvetviach.
Vývoj priemerných mesačných miezd a produktivity práce v podnikoch s 20 a viac zamestnancami vo vybraných odvetviach hospodárstva SR za rok 2004
Indexy (rovnaké obdobie min. roka = 100)
Tab. č. 6
V priemysle v roku 2004 možno konštatovať rovnomerný vzťah vývoja produktivity práce a priemernej mzdy. Výnimku tvorili len mesiace august, november a december daného roka, keď nebola dodržaná zásada prednostného rastu produktivity práce pred priemernými zárobkami. Za hodnotené obdobie v priemysle produktivita práce v bežných cenách vzrástla o 12,3 percenta a priemerná nominálna mzda o 10,9 percenta.
PRIEMYSEL
Organizácie s počtom zamestnancov 20 a viac - Tab. č. 7
Graf č. 2
(kliknutím zväčšíte obrázok)

V stavebníctve za celý rok 2004 bola zásada rýchlejšieho rastu produktivity práce pred priemernými zárobkami dodržaná. Produktivita práce v bežných cenách vzrástla o 5,4 percentuálneho bodu rýchlejšie ako priemerná nominálna mesačná mzda. Vývoj daného vzťahu bol však nerovnomerný.
STAVEBNÍCTVO
Organizácie s počtom zamestnancov 20 a viac - Tab. č. 8
Graf č. 3
(kliknutím zväčšíte obrázok)

V doprave vrátane cestovných kancelárií sa okrem mesiacov január a júl dosiahli taktiež pozitívne výsledky. V týchto mesiacoch rástla rýchlejšie priemerná mzda ako produktivita práce. Celkom za rok 2004 produktivita práce za vlastné výkony a tovar vzrástla v bežných cenách o 17,8 percenta a priemerná mesačná mzda o 9,2 percenta.
DOPRAVA vrátane cestovných kancelárií
Organizácie s počtom zamestnancov 20 a viac - Tab. č. 9
Graf č. 4
(kliknutím zväčšíte obrázok)

Na základe uvedeného hodnotenia vývoja miezd a produktivity práce možno konštatovať, že v hospodárstve Slovenskej republiky naďalej pretrvával rast nominálnych i reálnych miezd zamestnancov s vyššou dynamikou rastu v podnikateľskom sektore v porovnaní s ostatnými organizáciami. Tempo rastu niektorých ukazovateľov, napr. priemyselnej produkcie, hospodárskeho výsledku, pridanej hodnoty a pod. zodpovedalo rastu priemerných miezd, čím došlo k zlepšeniu relácie vo vývoji miezd a produktivity práce z uvedených ukazovateľov. Disproporcie vo vývoji miezd a produktivity práce sa prejavili v niektorých odvetviach priemyslu a v stavebníctve.