Pri dedení lesov narážajú notári na dva právne režimy. Prvý prípad je, keď pozemky tvoria spoločnú nehnuteľnosť a riadia sa zákonom o pozemkových spoločenstvách. Ide o jednu plochu, ktorá je v ideálnom spoluvlastníctve, aj keď pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Keďže je nedeliteľná, nedá sa rozdeliť medzi členov pozemkového spoločenstva, až na niektoré zákonné výnimky. To však zmeny v práve voči spoločnej nehnuteľnosti nijako neobmedzuje.

Druhý prípad je, keď sú pozemky v podielovom spoluvlastníctve viacerých. Podľa notára ide o situáciu, keď sa každý jeden spoločne obhospodarovaný pozemok môže predať osobitne alebo môže osobitne prejsť na dedičov.

„Musíme však rešpektovať obmedzenie o zákaze drobenia vlastníctva stanovené zákonom. Rozdelením nemôže vzniknúť pozemok menší než dvetisíc štvorcových metrov, ak ide o poľnohospodársky pozemok, a pozemok menší než päťtisíc štvorcových metrov, ak ide o lesný. Či už na základe kúpnej zmluvy, alebo na základe rozhodnutia súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve,“ vraví notár Pavol Dorič.

Zákonné obmedzenia
Je na dohode dedičov, kto a čo získa a v akom pomere. Svoj podiel na lesných pozemkoch možno dokonca prenechať aj inému dedičovi. „Avšak keby ste chceli dedičstvo po svojom predkovi odmietnuť, môžete to urobiť iba v celosti. Pôjde teda o odmietnutie celého majetku, ktorý by predstavoval dedičstvo,“ podčiarkuje Dorič.

V tomto si teda dedičia nemôžu vyberať, čo sa zahrnie a čo nie. „Znamená to, že sa nemôže zdediť podiel poručiteľa len k jednotlivému pozemku alebo len k vybr...