Pomohol vstup do EU
Dlhopisovým trhom krajín V4 pomohol vstup do EÚ, ktorý znamenal príchod nových investorov. Úrokové sadzby v krajinách SE boli na konci 90. rokov výrazne vyššie ako na rozvinutých dlhopisových trhoch. V SE sa pohybovali okolo 10 až 15 percent, čo bol výrazne väčší priestor na pohyb sadzieb smerom dole. "Pokles sadzieb bol navyše umocnený konvergenciou krajín V4 do EÚ a pomohol im aj výrazný celosvetový pokles sadzieb po 11. septembri 2001," uviedol pre HN Dalibor Mátl z ABN Amro Asset Management. K výraznému poklesu sadzieb došlo po októbri 2002, keď bol na kodanskom summite oficiálne odsúhlasený vstup týchto krajín do eurozóny. "Stratégia všetkým fondom skutočne vyšla, preto sú ich zhodnotenia za ostatné roky také zaujímavé," doplnil Roman Scherhaufer z Across Investment Services.
Aj keď majú spomínané trhy viacero spoločných znakov, nemôžeme ich hádzať do jedného vreca. Úrokové sadzby sa približujú európskym, najmä slovenské a české úroky sú pomerne nízke a ich dlhopisy sa už od západných výrazne nelíšia. "Problémom slovenského trhu je nízka likvidita, veľké prostriedky doň pritom plynú z dôchodkových správcovských spoločností," skonštatoval Mátl. Naopak, zaujímavejšie výnosy ponúka maďarský a poľský trh, zhodujú sa analytici. V oboch krajinách je však vyšší výnos vyvážený vyšším rizikom. V Poľsku budú kľúčové jesenné voľby, kde by v prípade nástupu stabilnej koalície mohol narastať výnosový potenciál. S ekonomickým rizikom je spájané Maďarsko, jeho vláde sa nedarí stabilizovať deficity rozpočtu ani platobnej bilancie. Na rozdiel od Slovenska je podiel zahraničných investorov v Maďarsku okolo 45 až 50 percent, trh je teda citlivejší na to, ako ho vnímajú v zahraničí. Aj napriek podobnosti fondov stojí teda pri výbere fondu za pozornosť porovnanie ich regionálneho portfólia a zhodnotenie očakávaných výnosov.
Úrokové sadzby a riziková prirážka
Podobný trend očakávajú analytici až do vstupu krajín do Európskej menovej únie (EMÚ). Postupne bude dosiahnutá rovnovážna úroková miera a meny krajín by sa mali - odhliadnuc od dočasných turbulencií - naďalej zhodnocovať. Výnosy z dlhopisov budú do veľkej miery závislé od vývoja úrokových sadzieb.
"Najmä tie so splatnosťou po vstupe krajín do eurozóny budú kopírovať vývoj dlhopisov eurozóny s rovnakou splatnosťou. Tento trend môžeme badať už dnes. Úlohu naďalej zohráva aj riziková prirážka, ktorá je viditeľná najmä v prípade Maďarska a Poľska. Naopak, Česká republika a Slovensko sú už dnes vnímané takmer ako štáty EMÚ," spresnil Mátl. Turbulencie by mohlo spôsobiť ohrozenie vstupu niektorej krajiny do eurozóny, čo však nepredpokladá.
| Výkonnosť vybraných stredoeurópskych dlhopisových fondov | ||||
| Názov fondu | Denominačná mena | 1 rok | Referenčná mena | 1 rok |
| AFCE – Stredoeurópsky peňažno-dlhopisový | SKK | 10,5 | CZK | 7,62 |
| CI - Central Europe Bond (plne rastový) | EUR | 17,2 | EUR | 17,2 |
| CI - Central Europe Bond (výnosový) | EUR | 9,33 | EUR | 9,33 |
| ESPA Bond Danubia | EUR | 18,5 | EUR | 18,5 |
| VÚBAM - Dlhopisový konvergentný fond | SKK | 14,1 | EUR | 19,1 |
| *výnosy za rok k 12.8.2005 | ||||