Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Otázka č.12 Dianová Dagmar Dobrý deň. Čo by ste Vy nikdy nejedli, čo vás tak znechutilo, že nato už nemáte chuť? Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Ľudia venujú málo času študovaním označenia potravín, potravinám a stravovaniu. Niekedy mám pocit, že kúpa auta je pre nich dôležitejšia. Preto sa vždy úprimne teším každému, kto sa o stravovanie zaujíma. Aj ľudský organizmus je "stroj" a každý stroj pracuje lepšie, ak mu date kvalitné palivo. V prípade ľudí je to kvalitná strava. Ja nemám problem s rôznymi chuťami, s rôznymi úpravami. Dokonca mám rada aromatické natto (fermentovaná sója). Nechcem ale napríklad jesť výrobky vyrobené z mechanicky separovaného mäsa. Technologický proces výroby sa mi nepáči a myslím si, že získaný rodukt by sa mohol využiť inak ako na výžvivu ľudí. Otázka č.11 Roxi K Oplatí sa jesť tavený syr? Aký je rozdiel v zložení medzi nízko tučným a tučným syrom ? Majú nízko tučné syry len menej tukov alebo sú tam aj škodlivé prísady naviac? Čím sa dajú nahradiť živočíšne bielkoviny zo syrov v strave? Ako a čím doplniť vápnik a minerály do tela, keď vylúčim syry Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Tavené syry sa začali vyrábať na začiatku minulého storočia. Cieľom bolo získať trvanlivý syr, ktorý možno dlhšie skladovať a transportovať, ktorého konzistencia sa nebude meniť a tiež využiť zrejúce syry, ktoré síce boli stale vhodné na spotrebu, ale vykazovali nebolo ich možné predávať pre kozmetické chyby. Tým, že sa vyrábajú pri vysokom tlaku a teplote a s použitím taviacich solí, nedosahujú takých výživových parametrov ako prírodné syry. Tavené syry možno nahradiť "žervé" alebo "cottage" syrom a svojmu telu dodáte potrebné živiny. Nízkotučné mliečne výrobky vrátane syrov sa vyznačujú nízkym množstvom tuku, čo sa dosahuje tým, že z mlieka sa odoberie tuk v odstredivke a nepridávajú sa žiadne látky. Nie som odborníkom na výživu, preto odporúčam v otázke správnej výžvivy obrátiť sa na odborníkov. Bielkoviny by sa mali podieľať 15 percentami na príjme makronutrientov (30 percent tuky a 55 percent sacharidy). Určite sú zdroje pre náhradu živočíšnych bielkovín rastlinnými - ako je napríklad sójova, ktorá by však mala byť fermentovaná. Ak budete konzumovať ryby, je to výborná alternatíva, pretože dodáte organizmu aj dostatok dobrých tukov. Treba konzumovať orechy, olejnaté semená, strukoviny, zeleninu a ovocie. Ale kvalitfikovanú odpoveď Vám určite poskytne odborník na výživu. Otázka č.10 Eva z Bystrice Rada by som nakupovala kvalitnejšie potraviny, ako sa však v obchodoch orientovať, podľa čoho spoznám kvalitu, keď sa obalom nedá veriť, resp. "papier znesie všetko". Čo tak zaviesť na školách tovaroznalectvo? Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Označenie potravín by malo byť v súlade s platnou legislatívou. Základom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľovi. V označení potravín by nemali byť uvádzané nepravdivé, zavádzajúce informácie alebo nepovolené výživové a zdravotné tvrdenia. Chcem povedať, že to, čo je uvedené v označení potraviny, malo by byť aj v obale. Zrejme sa nedá celkom vyhnúť klamaniu resp. zavádzaniu spotrebiteľov. Ak to tak je, tak výrobca by mal byť sankcionovaný. Preto je asi dobre, ak si spotrebiteľ kupuje overené výrobky od overených výrobcov. Nechcem, aby to vyzeralo ako fráza, ale je dobré poobzerať sa po slovenských lokálnych výrobcov. Ja sama nakupujem mäso a mäsové výrobky výlučne od dvoch slovenských spracovateľov mäsa. Nápad zaviesť na školách vyučovací predmet "tovaroznalectvo" je dobrý. Tiež si myslím, že by sa deti mali učiť zdravému životnému štýlu, čo znamená vyvážený príjem a výdaj energie, ktoré potraviny uprednostňovať a ktoré konzumovať miernejšie, pitný režim, pohybové aktivity a duševné zdravie. Rovnako by sa mali učiť variť. Otázka č.9 Magdaléna S. Ako je možné, že môže hocikto hocičo predávať, resp. dodávať na trh. Mám na mysli napríklad mäso, vajcia a pod. Bolo by možné ochrániť trh pred nekvalitným, doslova škodlivým potravinárskym tovarom napríklad tak, že by obchodovať s potravinami nemohol hocikto, len výrobcovia, alebo firmy s určitými certifikátmi kvality a pod.? Firmám poznačeným škandálmi by malo byť okamžite zakázané podnikať s potravinami natrvalo. Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Slovenská republika je členským štátom EÚ a teda sa riadi normami v EÚ platnými. V rámci EÚ neexistuje tzv. predtrhová kontrola a nie sú žiadne významné obmedzenia pre výrobu potravín. Je pravdou, že mne samej je trochu ľúto, že vyrábať a predávať potraviny môže vlastne hocikto, ale na strane druhej myšlienku po úvahe zavrhnem. Žiaden certifikát Vás neochráni pred nekalými podnikateľmi, ktorí chcú podvádzať. Častokrát sú to práve malí podnikatelia, ktorí vyrábajú a ponúkajú chutné a kvalitné potraviny. Firmy, podnikatelia, ktorým sa preukáže ohrozenie zdravia spotrebiteľov, by mali byť patrične potrestaní a pripúšťam, že v určitých prípadoch by im malo byť zakázané podnikať s potravinami. Zámena jedlej soli za cestnú soľ v potravinách je viac ako odvážne. Otázka č.8 Tomáš Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, kedy sa konečne dočkáme potravín (ovocia a zeleniny) na našom trhu bez chemických prípravkov, ktoré nám jasne a preukázateľne likvidujú naše zdravie a kto dokáže spoľahlivo kontrolovať, či sa jedná skutočne o bio produkt alebo len názov bio na prilákanie zákazníkov. Pripomínam, že vy ako riaditeľka potravinárskej kontroly máte možnosť a spoluzodpovednosť za vyriešenie tejto problematiky. Ďakujem Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Ovocie a zelenina s prípravkami, ktoré poškodzujú ľudské zdravie nie je dovolené uvádzať na trh. Na ošetrenie ovocia, zeleniny možno používať len povolené prípravky a rovnako v povolených množstvách. BIO produkty, BIO prdukcia je v EÚ upravená jednotnou legislatívou. Potvrdenie, skontrolovanie BIO produkcie na Slovensku je v kompetencii jednak ÚKSÚP, jednak v kompetencii spoločnosti NATURALIS SK. Pokiaľ ide o kontrolu dodržiavania nastavených pravidiel, tak kompetencia je na ÚKSÚP. Potravinárska komora SLovenska je profesijné združenie, ktoré môže na problem poukazovať, môže dať podnety a môže o problémoch diskutovať a medializovať ich. Otázka č.7 Daniel Von Essen Čo poviete na jedlo ktoré predávajú balené v IKEA ... hlavne by som sa zameral na hot-dog ktorý tam tak lacno predávajú a "colu" čo k tomu dávajú. Vrelá vďaka :) Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Úprimne? Ja v IKEA potraviny nenakupujem a hot-dog nenakupujem a nejem už vôbec :-) Otázka č.6 Jedlík Ešte jedna otázka: Dňa 1. septembra, teda v Ďeň ústavy, zasa išli desaťtisíce Slovákov nakupovať do Rakúska. Hlavne potraviny, kde sú kvalitnejšie a stoja cca rovnako ako u nás. Nebola to chyba, že sa na 15 dní v roku zatvoria na Slovensku obchody? netpí tým aj výroba slovenských producentov? Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Ja nevidím problém vo zatvorených obchodoch. Problém má viac rovín. Vláda chcela zákazom predaja vo sviatky pomôcť zamestnancom v obchode, aby mali voľno na oddych. To, že Slováci nedokážu jeden deň nenakupovať, je problém nastavenia myslenia a logistiky. Veľa Slovákov si myslí, že voľný čas sa má namiesto v prírode alebo v kultúrnych stánkoch tráviť v nákupných centrách. Takže to je na ich slobodnom rozhodnutí, čo budú vo svojom voľnom čase robiť a či chcú precestovať kilometre do obchodov za hranicami. Druhá rovina je otázka kvality, ktorú ste naznačili. Myslím si, že aj na Slovensku sa predávajú kvalitné potraviny, len ich treba vedieť nájsť napríklad tak, že sa bude venovať väčšia pozornosť označeniu zloženia. Ďalšia rovina je cena potravín, ktorá závisí od viacerých faktorov. Samozrejme, že na Slovensku, kde je 20 percentná DPH na potraviny, jedny z najvyšších cien energií, vysoké daňové a odvodové zaťaženie, zložitejší prístup obchodných reťazcov k dodávateľom, cena potravín je na úrovni cien v Rakúsku a to napriek tomu, že naopak, mzdy máme takmer tretinové. Otázka č.5 Jedlík Ako hodnotíte s odstupom času to, že vláda znéžila na niektoré potraviny DPH na 10 percent? Prejavilo sa to nejako u výrobcov? Myslíte si, že to bol dobrý ťah vlády alebo len populistický? Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Zníženie DPH na úzky okruh potravín hodnotím ako dobrý začiatok pre celoplošné zníženie DPH na všetky potraviny. Zníženie DPH pre vybraný a veľmi úzky okruh potravín sa nemohol prejaviť na domácej ekonomike. Slovensko má stale jednu z najvyšších DPH na potraviny. Preto si myslím, že vláda by mala znížiť DPH celoplošne na všetky potraviny na úroveň porovnateľnú v iných členských štátoch. 10 percent, ktorými vláda na Slovensku začala je slušný priemer, ak vezmeme do úvahy susedné Rakúsko s 10 %, Poľsko s 5 a 8 %, Česká republika 15 % a 10 %. Aj vysoká DPH na potraviny zvyšuje cenu potravín na pultoch obchodov na Slovensku. Potom sa nmôžme čudovať, že Slováci chodia nakupovať do Rakúska, Českej republiky, Poľska, ale aj na Ukrajinu. Otázka č.4 Július Abner Ako by sa dal podporiť "predaj z dvora"? Nerobím si ilúzie, že sa tam predávajú oveľa zdravšie potraviny než inde. Predsa len by som však uprednostnil kontakt s producentom bez akýchkoľvek medzičlánkov. V Maďarsku sa dá kúpiť popri ceste všeličo, v Rakúsku majú producenti veľmi obľúbené sobotňajšie predaje v mestečkách a mestách. Či vlastne my nemáme už producentov potravín? Občas to tak vyzerá. Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Na "predaj z dvora" bola prijatá legislatíva na Slovensku ešte v roku 2011. Z môjho pohľadu spracovanie produktov na farme a na ich predaj bez medzičlánkov je veľmi dobrý spôsob obohatenia trhu rôznymi produktami, ktoré spotrebiteľ v obchodných reťazcoch nenájde. Sama neviem, prečo sa len veľmi ťažko rozvíja táto forma výroby potravín. Je dosť možné, že je to dané historicky. Na Slovensku pred rokom 1989 neexistovala možnosť podnikania, kým v Poľsku a v Maďarsku v malom bolo možné vyrábať aj potraviny a predávať napríklad na trhu. Myslím si, že je potrebné na Slovensku podporovať zlepšovanie podnikateľské prostredie, najmä vznik malých a stredných podnikov v regiónoch všeobecne a určite by vznikli aj potravinárske podniky. Otázka č.3 Vladimír Dobrý deň, posledné roky si všímam, že kvalita našich mäsových výrobkov značne kolíše. salámy a klbásky ale aj párky, napríklad spišské, nechutia stále rovnako alebo približne rovnako. Výrobcovia dávajú do salámov a klobás príliš veľa slaniny a mastnej časti, takže mnoho mäsových produktov sa mi priam protiví. Pritom uide o veľké mäsokombináta. Ale im ide skôr o zisk ako poctivú potravinu. Tiež sa čudujem kontrolným orgánom a pani ministerke Matečnej, že s tým nič nerobia. Aký je váš názor na to? ďakujem Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Každý výrobok má mať svoju špecifikáciu, čo jednoducho môžme nazvať "receptúrou", preto by kvalita jedného produktu určite nemala kolísať tak, že spotrebiteľ tieto zmeny zaznamená. Spotrebiteľ by mal venovať pozornosť označeniu zloženia výrobku ešte pred jeho kúpou. Nájde tam aj informáciu o percentuálnom zastúpení jednotlivých zložiek, a aj mäsa. Je preto výlučne na spotrebiteľovi, aký výrobok bude pri kúpe uprednostňovať. Ak nenájde v obchodných reťazcoch vyhvoujúci, odporúčam hľadať medzi lokálnymi výrobcami. Ja sama mám vyhliadnutých dvoch spracovateľov mäsa a inde ako u nich mäso a mäsové výrobky nekupujem. A, áno, ak mate skúsenosť, že kvalita jedného výrobku kolíše, potom odporúčam dať podnet na kontrolu na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR, ktorá by mala vykonať úradnú kontrolu v danom podniku. V obchodných reťazcoch slovenskí výrobcovia veľmi ťažko dokážu obstáť v cenovej konkurencii zahraničných výrobcov, preto sú nútení receptúry upravovať, častokrát zamieňať suroviny. Ak sa pozrieme na dotačný systém Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorý je stale diskriminačný, ak sa pozrieme, ako sa tieto dotácie na Slovensku prideľujú, ak sa pozrieme na byrokraciu, daňové a odvodové zaťaženie, tak sa nemožno čudovať, akým smerom sa slovenské potravinárstvo uberá. Otázka č.2 miloš dobry den. Chcem sa opytat, preco sa v obchodoch nenachadza bravcove a hovadzie maso na slovenskych pultoch ale sa vyvaza do zahranicia? Hladam a podporujem Slovenske vyrobky ale kolkokrat to nie je mozne, pretoze sa u nas nevyraba. A druha otazka. Ako je mozne ze mozu vyrobcovia pouzivat zauzivane znacky, ktore sa vyrabali na Slovensku ale uz sa nevyrabaju?!(napr. Slovakia, Figaro, Palma a ine). Podla mna si mnohy myslia ze kupou tychto vyrobkov podporuju Slovensko ale opak je pravdou. Neda sa s tymto nieco spravit? Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Žiaľ, slovenská produkcia bravčového mäsa a hovädzieho mäsa postačuje pokryť potreby domácich spotrebiteľov (vrátane potravinárskeho priemyslu) najviac na 40 percent. Keďže sme však súčasťou EÚ so všetkými výhodami a nevýhodami, tak voľný pohyb tovaru má za následok, že slovenskí producenti častokrát svoje mäso radšej vyvezú, pretože zahraničný odberatelia sú ochotní zaplatiť viac. Výsledkom je, že na pultoch máme mäso z dovozu a na Slovensko dovážame slovenskú spracovanú surovinu. Pokiaľ ide o obchodné značky, tie sú predmetom duševného vlastníctva. Majiteľ obchodnej značky má právo povoliť výrobu výrobkov s uvedením obchodnej značky, ktorej je vlastníkom. Tak je to napríklad v prípade značky Figaro, keďže nadnárodná spoločnosť kúpila potravinársky podnik aj s obchodnými značkami a v závode na Slovensku sa vyrábajú aj produkty s pôvodnou receptúrou pod značkou Figaro. Iný prípad je potravinársky podnik, ktorý spracovával olejnaté semená. Vlastník na Slovensku výrobu ukončil, ale výrobky so značkou Palma sú vyrábané v zahraničí. Ak porovnáme tieto dva konkrétne prípady, tak v prvom nadnárodná spoločnosť vyrába známe slovenské produkty na Slovensku a poskytuje zamestnanie slovenským občanom, tak v druhom slovenská spoločnosť známe slovenské produkty vyrába v zahraničí, zamestnanie poskytuje v zahraničí a slovenskí zamestnanci o prácu prišli. Otázka č.1 Evka Dobrý deň. Prezradíte nám, aké jedlo máte najradšej a z čoho ho pripravujete? Ďakujem. Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Najradšej mám jedlo, ktoré si pripravím doma sama. Mám rada takmer všetko, nie som vegetarian. Najradšej však mám zeleninu a používam dopestovanú vo vlastnej záhradke a ak mäso, tak z môjho obľúbeného a osvedčeného dodávateľa z Martina. Z výživového hľadiska je vždy lepšie konzumovať jedlá pripravené z čerstvých surovín.

​Potravinové aféry hýbu svetom. Ako v tom všetkom figurujú slovenskí výrobcovia týchto komodít? Dokážu konkurovať svetu kvalitou aj cenou? A ako v tom figurujú slovenskí dovozcovia potravín? Dajú sa vystopovať najväčší vinníci afér? 

Čo môžeme urobiť v prospech slovenských výrobcov my ako domáci spotrebitelia? Určite sa niečo urobiť dá, napríklad tak, že budeme uprednostňovať našich producentov. Na otázky čitateľov odpovedala v našom online rozhovore Jarmila Halgašová, šéfka Potravinárskej komory Slovenska.