Zabezpečovací prevod podľa Občianskeho zákonníka (OZ) je upravený pomerne stroho a nedostatočne, vzhľadom na význam, ktorý by v súčasnosti mohol plniť. Viete ako uskutočniť spätný prevod vlastníckeho práva na dlžníka?
Otázka spätného prevodu vlastníckeho práva na dlžníka, ktorý splnil zabezpečený záväzok v súlade so zmluvou si zasluhuje osobitnú pozornosť. Do úvahy prichádza koncipovanie rozväzovacej podmienky, ktorou je zánik záväzku alebo zmluvné dojednanie, z ktorého bude veriteľ po splnení svojej pohľadávky povinný uzavrieť s dlžníkom zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva. Úprava postavenia veriteľa ako vlastníka nehnuteľnosti na základe zabezpečovacej zmluvy si vyžaduje detailnejšiu úpravu.
Zákaz scudzenia nehnuteľnosti veriteľom pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ sa dostáva do priameho rozporu so základnou zásadou výkonu vlastníckeho práva, a síce že môže byť obmedzené len na základe zákona, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Donedávna bola sporná aj otázka zápisu veriteľa ako vlastníka do katastra nehnuteľností. Táto bola vyriešená tak, že platí všeobecný režim nadobúdania vlastníckeho práva prevodom podľa ust. § 133 ods. 2 OZ a § 28 a nasl. katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. Z citovaného stanoviska vyplýva, že o návrhu na vklad vlastníctva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa v prípade úspechu rozhodne tak, že na list vlastníctva sa zapíše ako vlastník veriteľ.
Takisto vyvoláva dohady aj situácia, keď dlžník prevedie zmluvou o zabezpečovacom prevode práva vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom. Keďže ide o zmluvný prevod, treba naň aplikovať ustanovenie § 151d OZ o zodpovednosti nadobúdateľa voči dlžníkovmu veriteľovi až do výšky ceny nadobudnutej veci. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti sa stále bankám javí ako najvhodnejší prostriedok zabezpečenia úveru záložné právo k nehnuteľnosti, je potrebné riziká zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zvážiť ešte pred uzatvorením zmluvy. Otázka poplatkov vyvstáva aj pri spätnom prevode vlastníctva na pôvodného vlastníka -- dlžníka. Nakoľko zákon túto problematiku expressis verbis neupravuje, možno spätný prevod realizovať dvoma spôsobmi -- na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva za predpokladu, že je v nej tento spätný prevod riešený alebo ex lege s poukazom na ust. § 151g OZ z titulu zaniknutej pohľadávky, pričom prílohu návrhu veriteľa alebo dlžníka podľa § 35 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam by tvorila kvitancia veriteľa.
Nesporne najväčšou výhodou tohto zabezpečovacieho prostriedku je možnosť pomerne bezproblémového uspokojenia veriteľovej pohľadávky z náhradného zdroja (jeho speňažením v súlade so zákonom), ak v lehote splatnosti nedôjde k splneniu záväzku dlžníkom. Nevýhodou je oproti tomu platenie správneho poplatku za prevod, ktorý má mať iba dočasný charakter, takisto je nevýhodou povinnosť zaplatiť daň z prevodu (aj keď nejde o klasický prevod) a tiež dane z nehnuteľnosti. Viac informácií z danej problematiky nájdete v odbornej príručke Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ od vydavateľstva Verlag Dashöfer.