Zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil maloletý
Prosím o právne posúdenie prípadu, ktorý sa prihodil môjmu kamarátovi Mariánovi S. na chate, kde trávi väčšinu roka. Prípad sa stal v letnom období, keď sa pri jeho chate hrala skupinka chlapcov zo susedstva a dvanásťročný Ján B. mu do otvoreného okna na chate kopol futbalovú loptu, ktorá tak rozbila nielen okno, ale nešťastnou náhodou aj kukučkové hodiny, ktoré mali značnú starožitnú hodnotu, takmer 100 000 Sk. Škoda na okne bola oproti tomu nepatrná. Na vysvetlenie: kukučkové hodiny sa nachádzali na stene oproti oknu. Môj kamarát, ktorý túto škodu utrpel a zároveň bol aj svedkom, ako sa to stalo, už, samozrejme, hovoril s rodičmi tohto chlapca, ktorí nemali problém priznať vinu chlapcovi, ospravedlňovali sa, otáznou však ostáva škoda, ktorá vznikla, a najmä problém, kto má škodu znášať. Veď ako k tomu príde môj kamarát, aby doplácal na konanie 12-ročného výtržníka, lebo ako tvrdí, ten chlapec mu to spôsobil úmyselne ako akt pomsty za to, že naňho raz žaloval rodičom, ako poza školu fajčil cigaretu s kamarátmi. Rodičia v čase, keď došlo k rozbitiu okna a hodín, zrejme pracovali, syn sa im však nepriznal, dozvedeli sa to až vtedy, keď im to povedal môj kamarát. Oni však nechcú pripustiť, že by to ich syn urobil úmyselne, vraj je to dobrý chlapec a nikdy by sa takého niečoho nedopustil naschvál.
-- Na posúdenie uvádzaného prípadu, ktorý sa prihodil vášmu kamarátovi Mariánovi S. (poškodený), je potrebné zaoberať sa predovšetkým otázkou zodpovednosti za škodu maloletého Jána B., pričom budeme vychádzať z predpokladu, že je nepochybné jeho spôsobenie škody, naopak je vylúčené, že by škodu spôsobil niekto iný. Opierame sa pritom o to, že čin videl aj samotný poškodený, nepopiera to maloletý ani rodičia maloletého Jána B.
Keď sa na zodpovednosť fyzickej osoby za škodu vyžaduje subjektívny predpoklad spočívajúci v zavinení, teba, aby fyzická osoba bola na toto zavinenie spôsobilá (ide o tzv. spôsobilosť na zavinenie alebo deliktuálnu zodpovednosť). Spôsobilosť na zavinenie možno vyvodiť z ustanovenia § 422, ktoré predpokladá u fyzickej osoby psychickú spôsobilosť, a to tak rozumovú (intelektuálnu), ako aj vôľovú (určovaciu), takže konkrétna osoba, ktorá škodu spôsobí, musí mať spôsobilosť rozpoznať (predvídať) možný dôsledok svojho správania a zároveň schopnosť slobodne vybrať si z viacerých možných alternatív správania tú, ktorá bude v súlade s právom. Občianske právo viaže všeobecne vznik spôsobilosti osôb na zavinenie na dosiahnutie plnoletosti a na podmienku, aby táto osoba nebola postihnutí duševnou chorobou. Napriek uvedenému občianske právo priznáva v určitých prípadoch spôsobilosť ma zavinenie aj maloletým, ale aj osobám, ktoré trpia duševnou poruchou. Ide o prípady, keď obe skupiny týchto osôb sú schopné rozpoznať v konkrétnom prípade následky svojho konania a zároveň ho ovládnuť, pričom hovoríme o tzv. obmedzenej spôsobilosti na zavinenie.
Ak škodu spôsobí maloletý alebo osoba trpiaca duševnou poruchu, podľa § 422 ako subjekty zodpovednosti prichádzajú do úvahy:
a) tí, ktorí nad týmito osobami zanedbali náležitý dohľad, pričom ide predovšetkým o rodičov maloletých (v najširšom zmysle slova, teda aj osvojiteľov, opatrovníkov atď.) alebo osoby, ktoré majú vykonávať dohľad nad duševne chorými
b) maloletý alebo aj duševne chorá osoba za predpokladu, že v danom prípade boli spôsobilí na zavinenie, vedeli teda posúdiť dôsledky svojho konania
Prikláňame sa k názoru, že maloletý Ján B. bol schopný posúdiť dôsledky svojho konania a bez ohľadu na to, či chcel alebo nechcel v danom prípade spôsobiť škodu Mariánovi S., bol schopný aj ovládnuť svoje konanie. Ponúka sa otázka, do akej miery bol v tomto prípade zanedbaný tzv. náležitý dohľad, konečne podstatný na posúdenie zodpovednej osoby, keďže môže nastať situácia, že buď za škodu zodpovedá výlučne maloletá osoba, ak bola naplnená deliktuálna zodpovednosť a zároveň príslušné osoby preukázali, že dohľad nezanedbali, alebo za škodu zodpovedajú, naopak, výlučne osoby vykonávajúce dohľad, ak nie je splnená deliktuálna zodpovednosť, a nepodarilo sa preukázať, že nebol zanedbaný náležitý dohľad, prípadne môže nastať situácia, že zodpovedajú solidárne (je splnená deliktuálna zodpovednosť, ale nepodarilo sa vylúčiť zanedbanie povinnosti náležitého dohľadu).
Napokon môže nastať aj situácia, že poškodenému nezodpovedá nikto; nie je totiž preukázaná ani deliktuálna zodpovednosť, ani zodpovednosť dohliadajúcej osoby. Neraz spomenutý tzv. náležitý dohľad treba vzhľadom na závery súdnej praxe chápať komplexne, teda nie ako doslovné stráženie zo strany dohliadajúceho, ale vzhľadom na povahu daného prípadu a okolnosti, spočívajúce v subjekte osoby pod dohľadom. V našom prípade na pohľad nebol zanedbaný náležitý dohľad, rodičia by sa teda v prípade súdneho sporu mohli zbaviť potenciálneho zavinenia s poukazom na to, že dieťa učia správnym hodnotám, nenabádajú ho na pomstu či výtržnosti a čin sa stal počas hry s loptou, ktorá bola mimo ich dohľadu. Prichádza preto do úvahy riešenie, že za škodu zodpovedá výhradne maloletý, a to s odôvodnením, že je u neho naplnená deliktuálna zodpovednosť a rodičia nad ním nezanedbali povinný dohľad.
Solidárna zodpovednosť rodičov
Na druhej strane výsledky dokazovania v prípadnom súdnom spore môžu potvrdiť tvrdenia Mariána S., že totiž chlapec sa už predtým dopustil nevhodného správania, keď poza školu fajčil cigaretu a loptu kopol do jeho okna celkom úmyselne, čím sa chcel pomstiť za vyzradenie jeho záškoláctva Mariánom S. jeho rodičom. Ak by konal v úmysle spôsobovať škodu a tak sa pomstiť, je možné poukazovať na zanedbanie náležitého dohľadu, a to pokiaľ ide o spôsob výchovy maloletého. Vtedy by prichádzala do úvahy solidárna zodpovednosť rodičov, ako aj maloletého, pretože rodičia zanedbali náležitý dohľad a u maloletého je naplnená intelektuálna i vôľová zložka deliktuálnej zodpovednosti.
Skutočnosť, kto je v tomto prípade zodpovedný, má podstatný význam pokiaľ ide o stanovenie povinnosti škodu poškodenému nahradiť. Ak pripustíme, že zodpovedný je výhradne maloletý, potom nemožno solidárne zaviazať jeho rodičov na náhradu škody. Škodu by mal takto nahradiť sám maloletý. Ak vychádzame z toho, že sám nie je zárobkovo činný a nemá ani majetok, nie je priamy dôvod, aby rodičia škodu nahrádzali, ak naozaj nezanedbali povinný náležitý dohľad. Ak má majetok (mohol ho napríklad zdediť), potom ním majú zrejme oprávnenie disponovať zákonní zástupcovi, teda jeho rodičia, a mali by škodu v jeho mene nahradiť.
Náhrada škody
Ak by škoda nebola spôsobená úmyselne, v takom prípade by vznikla náhodne, aktom vyššej moci. Ak by takto došlo ku škode, podľa starej rímskej zásady, škodu by znášal poškodený. Ak sa však preukáže úmysel spôsobiť škodu, čo nepriamo dokazuje, že došlo k zanedbaniu náležitého dohľadu zo strany rodičov, potom sú zaviazaní solidárne s maloletým, a hoci tento nemá sám majetok, musia škodu nahradiť poškodenému za neho. Domnievame sa, že preukázaním úmyslu by mohol súd kvalifikovať tento prípad ako zanedbanie povinného dohľadu, a tak by došlo aj k nahradeniu škody poškodenému.
Zároveň poukazujeme aj na znenie § 450 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.