V modranskej galérii Merum sprístupnili koncom novembra expozíciu diel Vladimíra Gažoviča pod názvom Litografova jeseň.
Gažovič patrí k špičkovým osobnostiam slovenskej výtvarnej scény. Spolu s umelcami ako Albín Brunovský či Dušan Kállay povýšil imaginatívnu grafiku na dôležitý fenomén umenia druhej polovice dvadsiateho storočia u nás. Jeho grafická tvorba je zo všetkých stránok originálnym javom. Z formálnej stránky sa táto originalita prejavuje najmä v svojských tvarových štylizáciách zobrazovaných predmetov a figúr, ktorá hraničí s popieraním prírodných zákonov v prospech umeleckého výrazu. Ako jeden z prvých slovenských umelcov pre grafiku "objavuje" farbu. Spolu s mäkkým, akoby nadpozemským svetlom, ju používa pri modelácii tvarov. Zrnité farebné valéry uňho miestami nahrádzajú ostrú grafickú líniu. To všetko spolu vytvára nezameniteľný výraz Gažovičovej tvorby.
Osobité postavenie v našom umení však nie je len výsledkom autorovej invenčnosti vo výtvarných postupoch, ale aj myšlienkovej a námetovej bohatosti obrazov. Svoje diela tvorí v tematických cykloch, ku ktorým sa aj po rokoch vracia. Pre inšpiráciu často siaha po starovekým kultúrach a ikonografii, len aby ukázal nemennú stránku sveta a ľudskej povahy (napr. cyklus Metamorfózy). V iných cykloch sa venuje charakteristike človeka a jeho okolia vo všeobecných či dnešných súvislostiach (napr. Americký pás cudnosti, Akupunktúra sveta, Eros Haus ).
Obrazy akoby boli odzrkadľovaním skrytých stránok sveta a podvedomia ľudskej osobnosti. Vesmír, príroda a človek, realita a imaginácia, história a prítomnosť, sa tu nachádzajú v konfrontácii a vzájomnej deformácii. Gažovičova obrazotvornosť má základy v reálnom svete, no jej smerovanie sa končí v znepokojivom priestore fantázie. Táto fantazijnosť však nie je samoúčelná ani náhodná. Každý obraz má vlastný ucelený príbeh, ktorý hovorí o ľudskej existencii a jej nerestiach v širokom meradle, ale aj v medziach jediného života. V jednotlivostiach ľudských tiel a prírody a v ich detailných zobrazeniach umelec akoby hľadal kód vesmíru či ľudskej duše.
Vladimír Gažovič sa narodil v roku 1939 v Bratislave. Umelecké vzdelanie získal v šesťdesiatych rokoch (1961 -- 1967) na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Vincenta Hložníka. Jeho umelecké zameranie okrem iného ovplyvnili študijné pobyty v zahraničí, predovšetkým vo Viedni a v Amsterdame. V rokoch 1967 -- 1982 pôsobil aj ako pedagóg na bratislavskej VŠVU.
Výstava Litografova jeseň v komisárskej koncepcii Ľuboslava Mozu je zostavená najmä z Gažovičových mladších prác. Obrazy vypovedajú o umelcovom neustále živom a vyvíjajúcom sa prístupe k tvorbe. Myšlienky, ktoré divákovi podáva zašifrované do autorsky modifikovanej symboliky, rezonujú ako výpoveď človeka úprimného k všetkým stránkam svojej ľudskosti. Boschovsky vypovedá o paradoxoch ľudskej podstaty -- o jej skazenosti i čistote, deformovanej ošklivosti i kráse nahého tela a prírodných tvarov. Objekty a figúry rozkladá po farebnej či tmavej neutrálnej ploche v nečakaných kompozíciách, čím dáva divákovi priestor na hľadanie a nachádzanie ich priestorových a ideových súvislostí. Tvorba Vladimíra Gažoviča je adresovaná otvorenému a vzdelanému divákovi, ktorý každý z obrazov vníma ako výzvu na zamyslenie. Diela sú vystavené do 31. januára.
StoryEditor