"Slovensko za ostatných päť rokov dosiahlo najväčší rast v ratingovom ohodnotení spomedzi krajín V4. Zo špekulatívneho pásma v roku 1999 sa najdôležitejšie ratingové hodnotenie krajiny - rating dlhodobého dlhu v zahraničnej mene - posunulo o štyri stupne tak podľa agentúry S & P, ako aj Moody#145#s. Rating Slovenska v hodnotení agentúry S & P tak dosiahol úroveň Českej republiky a Maďarska a o jeden stupeň predbehol Poľsko. Podobne si Slovensko vedie aj podľa agentúry Fitch. V hodnotení agentúry Moody#145#s síce Slovensko zaostáva za svojimi regionálnymi susedmi, no od júna 2004 je výhľad Slovenska pozitívny a je veľmi pravdepodobné, že čoskoro dobehne rating ostatných troch krajín V4," povedal pre HN Zdenko Štefanides, riaditeľ odboru Korporátnej stratégie a ekonomických analýz VÚB.
Najdôležitejšou zmenou pre ratingové hodnotenie Slovenska bolo zvýšenie nášho ratingu zo špekulatívneho pásma do investičného pásma (od stupňa BBB- podľa S & P a Fitch a Baa3 podľa Moody's vyššie). K tomuto kroku pristúpili Moody's a S & P v novembri 2001. Opatrnejšia bola agentúra Fitch, ktorá zvýšila hodnotenie Slovenska do investičného pásma až po voľbách v novembri 2002. V tom istom termíne - november 2002 - však urobila významný krok agentúra Moody#145#s, ktorá zvýšila rating Slovenska o tri stupne na A3 (A- podľa S & P) a na tejto úrovni je ratingové hodnotenie Slovenska od Moody#145#s dodnes. Podľa Ľubomíra Dubeckého, riaditeľa CRA Rating Agency, ktorá je afiláciou agentúry Moody's na Slovensku, je takýto postup znakom toho, že analytici Moody#145#s lepšie odhadli budúci vývoj a ponúkli investorom dlhšiu stabilitu ratingového hodnotenia. Toto zvýšenie v tom čase slovenskí analytici v najväčšej miere komentovali tým, že "je už zahrnuté v úrokových sadzbách, za ktoré si štát požičiava". Zostávajúce dve agentúry Fitch a S & P sa dostali na túto úroveň ratingu až v roku 2004, agentúra Fitch v septembri, agentúra S & P v decembri.
"Čo sa týka načasovania zvyšovaní ratingov, za zmienku stojí najmä skok v roku 2002 podľa agentúry Moody's, ktorá povýšila rating zahraničného dlhu na rating menej riskantného dlhu v domácej mene pre osem novopristupujúcich krajín EÚ. Zvyšné dve hlavné agentúry sa na takýto krok nepodujali," komentoval doterajší postup agentúr Štefanides. "Vzhľadom na to, že rating krajiny sa mení len postupne a ratingové agentúry si pri hodnotení krajín vyberajú celú škálu pomerne konzervatívne stanovených parametrov, pre investorov je významným zdrojom informácií o krajine aj kurz jej meny na voľnom trhu. Výmenný kurz danej meny a jeho trend totižto zohľadňujú nielen momentálny pomer ponuky a dopytu po danej mene, ale taktiež zohľadňuje aj očakávania investorov o budúcom vývoji meny," dodáva k ratingovému hodnoteniu krajiny Mário Blačšák, analytik Ľudovej banky.
| Vývoj ratingu Slovenska v rokoch 1999 až 2004 | |
| Moody‘s | Standard & Poor‘s |
| A1 | A+ |
| A2 | A |
| A3 | A- |
| Baa1 | BBB+ |
| Baa2 | BBB |
| Baa3 | BBB- |
| Ba1 | BB+ |
| Ba2 | BB |
| Ba3 | BB- |
| Zdroj: VÚB | |