Štefan Harabin je síce vo vysokej politike nováčikom, s pôsobením vo významných štátnych funkciách má však bohaté skúsenosti. Dlhé roky pôsobil na Najvyššom súde SR, okrem iného ako jeho predseda. K právu sa dostal cez lásku k histórii. Fascinovalo ho obdobie antiky, história cárskeho Ruska či slovanských národov, z osobností to bol cár Peter Veľký, Otto von Bismarck či Milan Rastislav Štefánik. "Na právo boli prijímačky z dejepisu, tak som si zvolil tento odbor," vysvetľuje.
Právo bolo za socializmu tvrdo skúšané a neraz ohýbané v prospech politickej moci. Harabin ako trestný sudca však rozhodoval podľa vlastných slov vždy spravodlivo -- podľa práva a právneho stavu. "Nikdy som nerozhodoval na politickú objednávku. Ak by mi nejaký šéf komunistickej strany prišiel povedať, ako treba rozhodnúť, nenašiel by dvere ani zárubňu," zdôrazňuje. Aj napriek tomu, že niektorí sudcovia plnili politickú objednávku a právo bolo iba zásterkou, nezanevrel naň.
Do prezentovania osobného názoru na emblémové kauzy slovenského súdnictva ako Cervanová, Lexa či nebankové subjekty sa nepúšťa rád -- ako právnik plne rešpektuje rozhodnutia súdov. "Pokiaľ raz súd o niekom s konečnou platnosťou nepovedal, že je vinný, ja sa ako právnik a trestný sudca musím na dotyčného pozerať ako na nevinného."
Pôsobenie na poste ministra spravodlivosti, na ktorý ho nominovala vládna ĽS- HZDS, mu zaberá veľa času. Ak mu však nejaký zostane, venuje sa rodine. Na druhom mieste je šport, a to napriek ťažkej operácii kolena a výmene kĺbu za titánový. "Veľmi rád plávam najmenej hodinu bez prestávky a bicyklujem -- nerobí mi problém ani 40 kilometrov," vymenúva svoje záľuby. Po prestávke sa vrátil aj k stolnému tenisu. Ďalšou záľubou je literatúra -- dnes obľubuje historické knihy, memoáre politikov alebo monografie o historických osobnostiach. "Niekedy som oveľa viac čítal klasickú ruskú literatúru, Francúzov, teraz už len Dostojevského," uzatvára.