Vysoké dávky v umelých prípravkoch sa zasa z tela bez úžitku vylučujú. Pomôcť by mohol novoobjavený enzým v rastlinách a metódy génových manipulácií.
Nenahraditeľné "céčko"
V súčasnosti je už všeobecne známe, že za veľkou časťou degeneratívnych procesov v bunkách vrátane vzniku niektorých zhubných nádorov a ďalších závažných chorôb, môžu takzvané voľné radikály, ktoré pôsobia ako oxidačné činidlo. Proti nim sa organizmy bránia antioxidantmi. Jedným z najvýznamnejších a najúčinnejších prírodných antioxidantov je vitamín C. Mnohé živočíchy si ho vedia v tele sami vyrábať, človek k nim však, bohužiaľ, nepatrí. Preto je stály prísun tejto látky veľmi dôležitý - okrem iného tiež ako prevencia proti mnohým závažným ochoreniam.
Vitamín C je však dôležitý aj pre rastliny. Umožňuje im brániť sa škodlivým účinkom atmosférického kyslíka a ozónu. Pretože obsah ozónu v dôsledku priemyselného znečistenia stúpa, je schopnosť syntetizovať dostatok vitamínu C v úžitkových plodinách dôležitým predpokladom na dosiahnutie vysokých výnosov.
Globálna kyslíková katastrofa
Úloha vitamínu C v organizmoch má zaujímavú históriu. V raných fázach evolúcie zemská atmosféra prakticky neobsahovala kyslík. Prevládal v nej oxid uhličitý, podobne ako je to v súčasnosti na Marse a Venuši. Už vtedy tu existoval mikroskopický život, tieto jednobunkové organizmy získavali energiu z chemických väzieb niektorých zlúčenín, napríklad železa, síry a ďalších. Nebolo to síce energeticky veľmi účinné, ale žiť sa z toho dalo.
Potom sa však objavili bunky, ktoré dokázali pomocou fotosyntetických farbív získavať energiu i živiny z kysličníka uhličitého a slnečného svetla. Tento proces bol veľmi efektívny a nové tvory sa rýchlo množili. Malo to však malý háčik: odpadovým produktom bol kyslík, ktorý organizmy zabíjal. Jeho obsah v atmosfére rýchlo stúpal. Kto si nevyvinul účinnú obranu, vyhynul.
"Prežili iba také organizmy, ktoré prišli na to, ako škodlivý kyslík eliminovať," hovorí Steven Clarke z Uviversity of California at Los Angeles (UCLA). "Pritom vitamín C predstavoval jeden z najlepších spôsobov obrany."
Dve muchy jednou ranou
Steven Clarke, Carole Linsterová a ďalší vedci z Inštitútu molekulárnej biológie na UCLA vyvinuli a zverejnili metódu, ako by bolo možné obsah vitamínu C v rastlinách zvyšovať. Podarilo sa im totiž objaviť enzým, ktorý má v ich telách kľúčovú úlohu pre syntézu tejto látky. Enzým sa zúčastní na biochemických procesoch, pri ktorých sa v desiatich krokoch postupne menia molekuly cukru glukózy na vitamín C. "Ak by sa nám podarilo zvýšiť aktivitu tohto enzýmu, zvýšili by sme tým obsah vitamínu C v úžitkových rastlinách," vysvetľuje profesor Steven Clarke. "Tak by sme vlastne zabili dve muchy jednou ranou. Nielenže by tak bolo možné zlepšiť výživu ľudí, ale súčasne by sme zvýšili odolnosť plodín proti oxidačnému stresu. Tak by lepšie vzdorovali aj rastúcemu obsahu ozónu v prízemnej vrstve atmosféry a dávali by vyššie výnosy.
Vedci z UCLA už tiež hľadajú cesty, ako enzým aktivovať. "Existujú dve možnosti," hovorí Carole Linsterová. "Prvá stratégia spočíva v podnecovaní aktivity enzýmu, napríklad dodávaním určitých látok. Druhú cestu ponúkajú génové manipulácie. Pravdepodobne bude možné zrekonštruovať genetickú výbavu rastlín smerom k účinnejšej syntéze vitamínu C.
Nie je bez zaujímavosti, že k objavu úlohy enzýmu došlo skôr akosi mimochodom. Vedci pôvodne študovali gény podozrivé z účasti na procese starnutia pri jednom druhu červov. Zhodou okolností si pri tom všimli, že podobné génové sekvencie vyvolávajúce u tohto červa vznik nádorov majú pri niektorých rastlinách za následok zníženie obsahu vitamínu C. Ďalším štúdiom javu sa podarilo odhaliť dosiaľ neznámy článok syntézy vitamínu v rastlinách.