Trestné činy proti priemyselným právam a autorskému právu uzavierajú piatu hlavu nového Trestného zákona -- Trestné činy hospodárske.
Podobne ako poznala doterajšia úprava, aj v novom kódexe sú tri paragrafy, ktorými možno postihnúť delikty súvisiace s duševným vlastníctvom. Sú to:
§ 281 Porušovanie práv k ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu,
§ 282 Porušovanie priemyselných práv a
§ 283 Porušovanie autorského práva.
Historicky boli predmetom právnych vzťahov najčastejšie
-- nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty) a
-- hnuteľnosti.
Približne od polovice 19. storočia, a to najmä v dôsledku rýchleho vedecko-technického rozvoja, sa však neustále rozširuje oblasť práv, ktorej predmetom sú nehmotné statky vytvárané konkrétnym duševným obsahom a ktorých vyjadrenie -- napríklad obraz, hudba, softvér alebo vynález -- je tiež spôsobilý byť predmetom spoločenských vzťahov.
Podstata práv duševného vlastníctva
Prevažne zmyslové vnímanie duševných statkov si vyžiadalo osobitnú konštrukciu ich právnej úpravy. Má tieto znaky:
-- Ich vnímanie, respektíve (po)užívanie, nie je závislé od existencie napríklad CD nosiča.
-- Duševný statok môže byť vnímaný a aj (po)užívaný súčasne aj následne neobmedzeným počtom subjektov a navyše kdekoľvek na svete. Nedochádza k ujme na jeho podstate, nespotrebováva sa.
-- Prevod práva k duševnému statku, napríklad jeho predaj, je pre prevádzajúceho -- vzhľadom na povahu nehmotného statku -- v rade prípadov buď vylúčený alebo obmedzený, prípadne viazaný na zvláštne podmienky. Úplne vylúčený je pri všetkých právach k duševným statkom osobnostnej povahy (napr. právo na autorstvo diela, na jeho označenie menom či pseudonymom, na nedotknuteľnosť a zverejnenie diela).
Využívanie duševných práv sa uskutočňuje najmä licenčnými zmluvami. Ich náležitosti sa uvádzajú v špeciálnych zákonoch, napr. zákone o ochranných známkach, autorskom zákone.
Aj internetové domény
Práva spadajúce pod duševné vlastníctvo sa obvykle rozdeľujú na priemyselné práva a práva z oblasti kultúry.
Priemyselné práva -- sem patrí najmä skupina výsledkov ľudskej tvorivej činnosti -- vynálezy, dizajny, úžitkové vzory, ďalej druhá skupina práv na označenia -- obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov.
Osobitnou skupinou práv na označenia je právo z internetovej domény, prípadne iného nezapísaného označenia. Slovenský Trestný zákon ani väčšina zahraničných kódexov však neumožňuje postihovať páchateľov pri poslednej skupine. Napriek tomu sú predmetom sporov a existujú spôsoby ochrany. Jedna z možností je domáhať sa práv aj podľa § 250 nového Trestného zákona -- Zneužitie účasti na hospodárskej súťaži.
K priemyselným právam patrí aj súbor poznatkov označovaný ako know-how a aj obchodné tajomstvo.
Práva v oblasti kultúry -- sa delia na skupinu práv týkajúcich sa individuálnych výsledkov tvorivej činnosti:
-- autorské práva na literárne, umelecké a vedecké diela (vrátane softvéru a databáz) a
-- práva na výkony výkonných umelcov.
Dopĺňa ju skupina práv na výkony netvorivej povahy -- ich nositeľom sú výrobcovia zvukových a zvukovo-obrazových záznamov a rozhlasové a televízne organizácie.
Autorstvo sa neregistruje
Odlišnosť medzi priemyselnými právami a právami z oblasti kultúry nastáva už v okamihu ich vzniku.
pri priemyselných právach sa vo všeobecnosti uplatňuje prihlasovací či registračný princíp. Vychádza sa z toho, že patent, úžitkový vzor či dizajn nie je síce ľahké vymyslieť, ale potom sa dajú ľahko zopakovať. Princíp registrácie umožní zistiť prioritu, lebo nemožno vylúčiť nezávislý vznik zhodných riešení. Ochranné známky, patenty, dizajny a ďalšie druhy priemyselných práv sa prihlasujú a registrujú na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici.
Pri autorských právach je to inak. Vzhľadom na ich jedinečnosť a neopakovateľnosť -- (literárne, umelecké a vedecké diela, výkony umelcov) ich netreba nikde registrovať a okamih vzniku ich ochrany sa zhoduje s momentom ich vzniku.
Čo je know-how
Sú to technické, organizačné, obchodné či iné poznatky, ktoré sú zvyčajne výsledkom dlhoročnej skúsenosti s optimálnym priebehom určitého procesu, technológie alebo receptúry. Aby boli spôsobilé ochrany, musia byť tieto poznatky tajné, podstatné a identifikovateľné.
Znak podstatnosti znamená, že sú dôležité pre výrobky, resp. služby alebo ich vývoj.
Znak identifikovateľnosti znamená, že know-how je opísaný alebo zaznamenaný takým spôsobom, aký umožňuje overiť, že spĺňa znaky tajnosti a podstatnosti (napr. sú definované v licenčnej zmluve).
Civilizovaný svet a práva k duševnému majetku
Už v predposlednej dekáde 18. storočia formulovali vyspelé európske štáty v dvoch medzinárodných zmluvách (Bernská a Parížska) myšlienky, ktoré sú do dnešného dňa základom našich patentových, známkových či autorských zákonov.
Pojem -- duševné vlastníctvo -- sa začal používať intenzívnejšie až v druhej polovici minulého storočia, vznikom Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO -- World Intellectual Property Organization) so sídlom v Ženeve (1967), ktorá zastrešuje celú túto oblasť.
Niektoré štáty sa k týmto dohovorom pridali neskôr. Dnes znie divne, že až po druhej svetovej vojne sa pridalo Japonsko a až po ňom Sovietsky zväz (Rusko je jeho najdôležitejší nástupnícky štát).
Z ďalších medzinárodných dohovorov treba spomenúť aspoň Európsky patentový dohovor, Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), medzinárodné dohovory o ochrane práv autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, dohovor o Ochrannej známke spoločenstva a ďalšie.
StoryEditor