Cena zlata sa začiatkom týždňa vyšplhala na takmer 465 dolárov za trojskú uncu (približne 31 gramov), čo je najvyšší stav za posledných sedemnásť rokov -- a podľa mienky mnohých odborníkov v dohľadnom čase nie je konečný, cena by sa mala ďalej zvyšovať. Dôvodom takého vývoja je celosvetovo rastúci dopyt, o ktorý sa starajú výrobcovia šperkov. Súčasne drahé kovy vo zvýšenej miere nakupujú aj investori, aby sa poistili proti zväčšujúcemu sa nebezpečenstvu inflácie. Obrat v názore na zlato u obchodníkov, investorov i analytikov potvrdzuje aj anketa agentúry Bloomberg, podľa ktorej zo 49 opýtaných expertov sa až 34 prihovára za nákup tohto cenného kovu. Výsledok je do istej miery prekvapením, lebo v 80. a 90. rokoch záujem o zlato takmer vymizol.
Pokiaľ ide o kapacitu ťažobných spoločnosti, názory sa líšia. Pozoruhodný komentár uverejnila v pondelok banka ABN Amro -- resp. jej londýnsky výskumný ústav, ktorý sa zaoberá problematikou surovín -- ktorá konštatovala, že súčasný rast cien je síce markantný, avšak že v historickom hľadisku je zlato stále veľmi lacné. Dosvedčuje to aj porovnanie vzťahu cien zlata a ropy, na ktorý sa zvyknú odvolávať najmä hedgové fondy. Aby sa obnovila priemerná relácia z posledných dvoch desaťročí, musela by sa cena zlata dostať až na hranicu 1 115 dolárov za uncu. Len na porovnanie -- rekordná cena 850 dolárov je z roku 1980.
Pri dlhodobých predpovediach sú však experti zdržanliví. Výnimkou je David Davis (Andisa Securities), ktorý sa teší dobrej povesti hlavne v Južnej Afrike. Podľa neho rastúci hlad po zlate v Číne bude kolidovať s klesajúcou kapacitou zlatých baní, takže už na budúci rok by tento kov mal stáť okolo 600 dolárov za uncu. Perspektívne -- do desiatich rokov -- má padnúť aj hranica 1 200 dolárov.
Niektorí odborníci vidia za terajších rastom ceny i dôsledky hurikánu Katrina. Brian Garvey, menový stratég spoločnosti State Street -- ktorá je v oblasti depozitu cenných papierov najväčšia na svete -- sa odvoláva na vyššie ceny energie, ktoré posilňujú infláciu. Podobne aj londýnska firma Bulliondesk spája rast cien zlata so želaním zákazníkov chrániť sa pred infláciou.
Vstup do tohto sektora obchodovania je dnes pritom ľahší ako v minulosti. Ak sa predtým s fyzickou kúpu zlata spájali napríklad problémy s jeho skladovaním, teraz sa pri obchodovaní už viac používa listinná forma. Tak napríklad objem obchodných transakcií vo forme zaknihovaných nákupov v zlatých fondoch ETF už dosiahol 3,9 mld. dolárov.
Rastúce ceny zlata sa súčasne odrážajú aj na raste hodnoty akcií ťažobných spoločností. Nie náhodou zaznamenala johannesburská burza v pondelok nové sedemnásťročné maximum. (hn/gaf)
StoryEditor