Ako to potvrdí každý hudobník, akordy sa skladajú z vysokých a nízkych tónov. Podobne je to aj vo všetkých oblastiach kultúry -- bipolarita "nízkeho" a "vysokého", či kvalitného a nekvalitného funguje aj v umení, populárnu hudbu nevynímajúc.
Ak sa aj popmusic všeobecne radí k povrchným oblastiam muzikálnej tvorby, neznamená to, že sa nedá robiť poriadne. Britney Spears, Christina Aguilera, Justin Timberlake a mnohí ďalší sústavne dokazujú, že aj kritizovaná "jednoduchosť" vzniká v zložitom procese a kto sa chce stať hviezdou najvyššieho rangu, musí pre svoju kariéru mnoho obetovať. Ako je to na Slovensku? Máme tu popstars takých kvalít, ako sú v rámci populárnej hudby spomínaní zahraniční interpreti? Dokážu naše "hviezdy" zaujať originálnym prejavom, výnimočným imidžom alebo niečím iným, čo by potvrdzovalo ich umeleckú individualitu a vyzdvihovalo ich na piedestál v rámci žánru, v ktorom pôsobia? A funguje vôbec u nás bipolarita vysoké -- nízke?
Od vzniku prvých speváckych súťaží sa na Slovensku zabehla schematickosť a stereotyp. Vždy "letí" nejaký druh hudby v rámci hlavného prúdu poslucháčov, a jeho zástupcovia opakovane triumfujú v rozličných anketách. Odchýlky sú minimálne, alternatíva sa nepripúšťa, inakosť netoleruje. Kedysi Karel Gott, Modus, Robo Kazík, Marika Gombitová, Miro Žbirka, Tublatanka, Metalinda, Elán. Dnes Elán, Miro Žbirka, Paľo Habera a už nejaký ten rok sa v anketách vysoko umiestňujú aj nováčikovia ako No Name či I.M.T. Smile alebo Jana Kirschnerová či "vyrobené" popstars Misha so Zuzanou Smatanovou, ktorá aspoň má potenciál a vniesla do ustálených vôd našej hudobnej tvorby model á la Alanis Morisette. Hlavný problém však spočíva v jednakosti väčšiny kapiel a spevákov. Všeobecne uznávaný rockový štýl sa totiž u nás stále nosí. Kým v zahraničí elektrické gitary už dávno nehrajú prím (sám rock však asi neumrie nikdy), naši top interpreti, resp. mladé kapely, stavajú práve na "elektrogitarovú" kartu. Môže však v takýchto podmienkach vzniknúť niečo nové, originálne? Aj americké zoskupenie Linkin Park používa klasické rockové nástroje, popri tom však do hudby rapuje a využíva aj mixpulty, sample, efekty. Popová ikona Madonna zasa dokázala počas svojej kariéry neuveriteľne predvídať vkus más, no zároveň vystriedala obrovské množstvo výrazových prostriedkov -- od diskotékových rytmov cez sladké texty sa posunula k vyzývavým pózam s erotickým nádychom, neskôr si zaspievala v muzikálovom filme Evita či pôsobila ako tajomná múza vo videoklipe k skladbe Frozen či uvoľnené dievča v American Pie. Takáto rôznorodosť sa dá v ultrakonzervatívnej krajine predstaviť len ťažko. Konvenčne, bez nápadu a inovácií zabehaných koľají, akoby bez snahy prísť s niečím novým. Oproti americkým predlohám je tak slovenská scéna populárnej hudby nekonečne nudná. A nezmení to ani Superstar, lebo tú si ľudia vyberajú na základe sympatií, a nie spevu či umeleckého prejavu.
StoryEditor