Aj najlepšie školy sú len priemerné

Slovenské školy sú priemerné, žiaden typ školy nie je "veľmi dobrý", len gymnáziá sa približujú hodnoteniu "dobrý". Vyplýva to zo správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach za minulý školský rok, ktorú v parlamente predstavil minister školstva Martin Fronc.
Správa konštatuje málo vyhovujúce až nevyhovujúce výsledky vzdelávania. "Takmer na všetkých typoch a stupňoch škôl sa zaznamenalo zníženie kvality vzdelávacieho a výchovného procesu," zdôraznil poslanec Miroslav Čaplovič. Podľa Beáty Brestenskej študenti nevidia veľký zmysel v učení sa. "Nevidia uplatnenie svojich vedomostí, stále ich učíme na úrovni všeobecných encyklopedických vedomostí," zdôraznila počas rozpravy v parlamente. "Už som prijal opatrenia, aby podnety správy slúžili ako jedno z východísk rozpracovania národného programu výchovy a vzdelávania," vraví Fronc. Poslanci v súvislosti so zverejnením správy požiadali vládu, aby v budúcoročnom rozpočte vyčlenila 2,8 mld. Sk na regionálne školstvo.

Materské školy
Zrejme najväčším pozitívom je takmer 100-percentná odbornosť učiteliek. Napriek tomu inšpekcia upozorňuje na nerešpektovanie zákonov pri personálnom obsadzovaní pedagogických kolektívov a snahu zriaďovateľov zasahovať do kompetencií riaditeliek.

Základné školy
Úroveň osvojených vedomostí a zručností žiakov sú podľa správy na priemernej úrovni. Na nízkej úrovni sú aj komunikačné zručnosti žiakov. Vyučovanie cudzích jazykov ovplyvňuje dlhodobo vysoké percento nekvalifikovaných učiteľov, čo sa prejavuje na oboch stupňoch základných škôl - na hodinách sa komunikuje prevažne v slovenčine. Vyššia odbornosť pedagógov pri vyučovaní matematiky alebo prírodovedných predmetov podľa správy nezabezpečuje lepšie výstupy - priemerná známka žiakov z testov bola v matematike 3,7, v prírodovedných predmetoch 3,5. Materiálno-technické vybavenie sa zlepšuje najmä vďaka sponzorom škôl. Na internet je napojených 31 % základných škôl, v prípade SŠ je to až 92 % škôl. Práve hmotné zabezpečenie a personálne podmienky považuje Štátna inšpekcia za kľúčové negatíva základných škôl.

Stredné školy
Najlepšie dopadli pri hodnotení stredných škôl gymnáziá, aj keď aj tie zaznamenali v porovnaní s minulým školským rokom pokles kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. Ich najväčším negatívom sú nedostatočné priestorové podmienky. Stredné odborné školy spolu s gymnáziami vynikajú vo vybavení výpočtovou technikou, inšpekcia oceňuje aj ich personálne podmienky. Kľúčovým negatívom je slabšie využívanie učebných pomôcok. Stredné odborné učilištia majú dobré personálne podmienky pri teoretickom vyučovaní. Paradoxom je, že aj napriek poklesu záujmu žiakov o štúdium na SOU sa sieť študijných a učebných odborov rozširuje.