03.08.2006, 00:00

Keď je zle, padajú hlavy manažérov

Formálne manažér ani nemusí urobiť nič nesprávne, ale zlý postup ho napriek tomu môže stáť miesto. Symbolický nový začiatok s novou osobou na čele má signalizovať, že vo firme dochádza k zmene.

Personálna výmena na poste predsedu správnej rady európskeho zbrojného a leteckého koncernu EADS prišla práve včas - tesne pred významným leteckým veľtrhom vo Farnborough. Noel Forgeard sa nedobrovoľne porúčal a na jeho miesto prišiel Louis Gallois. To, či zvládne celý komplex neľahkých problémov, je zatiaľ otvorené - ale fakt, že Forgeard ich nezvládol, je istý. Za vinu sa mu dáva predovšetkým oneskorený štart produkcie nového dopravného lietadla Airbus 380 aj predaj vlastných akcií koncernu EADS, na ktorom zarobil 2,5 milióna eur.

Nový človek - nový začiatok
Symbolický nový začiatok s novou osobou na čele má signalizovať, že vo firme dochádza k zmene - tak aspoň hodnotia význam podobného kroku odborníci z oblasti pracovnej psychológie. "Vedúci pracovníci nesú zodpovednosť za všetko - a ak sa ukáže prípad ako tento, je zrejmé, že nepriaznivý vývoj vo firme buď tolerovali, alebo aspoň celý výrobný proces neorganizovali tak, ako sa žiadalo." To je názor Karla-Heinza Heusera, zamestnanca výskumnej agentúry Burson-Marsteller z Frankfurtu nad Mohanom. Formálne teda manažér ani nemusí urobiť nič nesprávne, ale zlý postup ho napriek tomu môže stáť miesto.
Mnohí špičkoví riadiaci pracovníci si neuvedomujú, že práve oni sú osobami, na ktoré upriamuje pohľady verejnosť v prípade krízy - a že pomaly prichádza doba, keď sa na nich kladú nároky ako na politikov vrátane naliehavých požiadaviek na odstúpenie. Ako príklad môže poslúžiť osud Josefa Ackermanna, nemeckého bankára. Napokon sa síce v kresle predsedu Predstavenstva Deutsche Bank udržal, ale v období, keď čelil obvineniu z podvodov v známej kauze podniku Mannesmann, mnohí žiadali, aby odstúpil. Nie pre faktický postoj, za ktorý ho súd eventuálne mohol odsúdiť či prípadne nemusel, ale preto, že na neho padol tieň podozrenia.

Len vysvetlenia nestačia
Verejné ospravedlnenie ako v roku 1995, keď sa zrútila vrtná plošina firmy Shell, dnes už nestačí. "Keď spadne dieťa do studne, nepomôže nijaké vysvetľovanie," tvrdí Heuser. Podľa jeho názoru musia všetky zúčastnené osoby dôveryhodne dokumentovať, že sa dopustili chyby a že v budúcnosti urobia všetko pre to, aby jej zabránili.
Svoje o tom iste vie Phillip Daniel Merckle, ktorý vlani v auguste nastúpil do vedenia spoločnosti Ratiopharm, výrobcu liečiv. Ešte sa v riaditeľskom kresle ani poriadne nezohrial, už týždenník Der Stern uverejnil článok o tom, ako Ratiopharm za čias Merckleho predchodcu platil provízie firmám, ktoré používali ich lieky - zdravotným poisťovniam, lekárom i lekárnikom. Dnes prípad vyšetruje stuttgartská prokuratúra a tlač veľmi pozorne sleduje, aké personálne dôsledky vyvodí z aféry nový riaditeľ. I taký býva osud riadiacich pracovníkov, ktorí sa dostanú k moci v kritickom čase.

Nevýhodou zlaté padáky
Tí, čo prijímajú personálne rozhodnutia, však neurobia vždy dobre, ak sa poddajú verejnému tlaku. Jedným z dôvodom je napríklad takzvaný zlatý padák v podobe miliónového odstupného, ktorý si so sebou odnáša prepustený manažér. Podobná prax totiž neguje výhody personálnej zmeny. A na druhej strane je dôležité aj to, čo konkrétny riadiaci pracovník urobil pre firmu v minulosti, čiže aké má zásluhy. Nikdy však neurobí zle nikto, kto si objedná trebárs prieskum verejnej mienky. Ten totiž môže naznačiť mnohé o tom, ako konkrétnu firmu vníma verejnosť. (gaf)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.