Čokolády, cukríky či zákusky, teda sladkosti v takej podobe, ako ich poznáme dnes, sú v dejinách súčasťou gastronómie relatívne krátko, len pár storočí. Sladidlom býval predtým med. I keď kakaové bôby a cukrová trstina sa dostali na starý kontinent z Ameriky na prelome 15. a 16. storočia, skutočný rozvoj moderného cukrovinkárstva prišiel až s priemyselnou revolúciou. Priekopníkmi boli najmä Nemci, Švajčiari, Holanďania či Belgičania. Z ich receptúr vychádzali neskorší majstri cukrovinkárskeho a pečivárenského remesla, medzi nimi napríklad aj najznámejší výrobcovia na našom území bratia Stollwerckovci.
Zásluhou osobností, ako boli Švajčiar Phillipe Suchard, Holanďan Van Houten alebo Rodolphe Lindt, sa postupne od roku 1826 zaviedol do výroby stroj na miešanie cukru s kakaovou masou, od roku 1828 lis na výrobu práškového kakaa, od roku 1839 receptúra mliečnej čokolády a od roku 1879 metóda prípravy krehkej fondánovej čokolády.
O tom, aké sú súčasné slovenské cukrovinky, nepriamo svedčí fakt, že v exporte našich potravín má najvyšší podiel čokoláda. Nemusí to však ešte vypovedať o kvalite celého sortimentu. Znalec v odbore prieskumov trhu z agentúry Terno Ľubomír Drahovský napríklad tvrdí, že vo vyspelých krajinách, kde sú požiadavky spotrebiteľov vyššie a gurmánske návyky osobitejšie, majú aj cukrovinky vyššiu kvalitu než naše. Profesor Alexander Dandár z fakulty chemickej a potravinárskej technológie v Bratislave je zase presvedčený, že naše výrobky sú rovnako kvalitné. Fakt je, že vybrané druhy tohto "sladkého" sortimentu slovenskej proveniencie obstoja aj v zahraničnej konkurencii.
Napríklad I.D.C. Holding, popredný výrobca cukroviniek (takmer tretinový podiel na našom trhu) a trvanlivého pečiva (polovičný podiel), vyváža do zahraničia viac než 47 percent produkcie. Podľa informácie TASR spoločnosť vlani o desatinu zvýšila výrobu a v tomto roku plánuje opäť nárast. Aspoň o osem percent.