A tak sme na prahu roku 2007...
Ak smiem byť osobný -- pri dobrom zdraví vlastnom i zdraví mojich blízkych -- môžem sa na budúci rok len tešiť. Mám plány, ktorých uskutočňovanie ma bude baviť -- a ani plány tých, čo majú plány so mnou, nie sú nudné. SND otvorí svoju novú činohru mojím prekladom Hamleta a očakáva odo mňa aj novú hru, v ktorej si herci zahrajú hydinu. Ikar vydá Shakespearove Sonety (aj s Milenkiným nárekom), Astorka sa chystá uviesť Othella a letné shakespearovské slávnosti Sen svätojánskej noci... Ale stop! Práve som si uvedomil, že existuje aj makrooptika, ktorá vôbec nemusí byť v súlade s mojou mikrospokojnosťou.
Otváram noviny a čítam, že táto teplá zima neveští nič dobré, globálne otepľovanie sa na budúci rok ešte vystupňuje, skleníkových plynov pribudne, varovné hlasy vedcov nikto neberie vážne, skaza zemegule je predo dvermi...
Uznávam, sú to vážne varovania -- no nemôžem si pomôcť, ako prekladateľ Shakespeara sa nad nimi usmievam. Hľa, čo hovorí v Shakespearovom Sne svätojánskej noci jeho Titania:
Zima aj leto bláznia! Nastal chaos
v poradí sezón. Belohlavý mráz
omacal čerstvý purpur v lone ruže,
bradatá stará zima na posmech
nasadila si venček z letných púpät
na sluchy s riedkym srieňom...
Z týchto veršov bádatelia usudzujú, že hra musela vzniknúť niekedy okolo roku 1596, pretože sa zachovali aj iné správy o prevrátenom počasí v rokoch 1594 -- 1596. Shakespearov súčasník, lekár Simon Forman, si vtedy poznamenal do denníka, že "June and July were very wet and wonderfull cold like winter"("jún a júl boli veľmi daždivé a podivuhodne chladné mesiace podobné zime"). Už vtedy teda mohli ľudia očakávať koniec sveta -- a dodnes nenastal. Nuž, priatelia, veľa šťastia do budúceho roka -- aj do ďalších štyroch storočí!