Predčasné voľby na Slovensku môžu byť výnimkou z pravidla, podľa ktorého je predčasný pád vlády ekonomickou hrozbou. Hoci korunou, dokonca aj českou, rozpad koalície zakýval, devízový trh zase vracia svoju pozornosť na susedné meny, ktoré už viac ako rok určujú pohyb slovenskej meny. Ak by predsa len ďalší vývoj vystrašil obchodníkov natoľko, že by pokračovali v predávaní slovenskej koruny, mohlo by to urýchliť rozhodnutie centrálnej banky o raste základnej úrokovej sadzby. Tento krok sa všeobecne očakáva, takže rozdiel by bol jedine v načasovaní a vo výške rastu sadzieb. Cieľ zostane ten istý - brzdiť infláciu.
Pre vládnu ekonomickú politiku je rozhodujúce, že rozdiel medzi riadnymi a predčasnými voľbami sú iba tri mesiace. Počas nich by sa už nič vážne nemalo stať. Podstatné reformy sú hotové už dávno.
I tak však vláda, ktorá do júna dovládne, môže narobiť krajine problémy. Ak by využila chaos a podľahla populizmu, mohla by skomplikovať v podstate už len formálne dokončenie predaja Slovenských elektrární a letísk. Odmietnutie podpísať zmluvu s už vybratými investormi by pravdepodobne priviedlo už povolebnú vládu pred medzinárodný arbitrážny súd za nedostatočnú ochranu investícií.
Ak udržiavacia vláda nebude mať ambíciu meniť už hotové rozhodnutia alebo vymýšľať nové, je v podstate jedno, kto budú jej členovia. Slovensko sa môže inšpirovať napríklad Českom alebo Poľskom. V prvom prípade po rozpade vládnej koalície dovládla úradnícka vláda na čele s guvernérom centrálnej banky. V Poľsku zase nechali v kreslách kabinet s jediným motívom - dočkať sa volieb. Parlament mal dostatočnú kontrolu nad jej rozhodnutiami a krajina sa tak vyhla chaosu.