Federálny rezervný systém, ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky v poslednom období zvyšuje krátkodobé úrokové sadzby. Dlhodobé sadzby však klesajú. Ani šéf samotného Fedu Alan Greenspan nemá pre tento paradoxný jav dostačujúce vysvetlenie.

Fed za necelý rok zvýšil úroky z jedného na tri percentá. Avšak počas tohto obdobia sa výnos na desaťročných vládnych dlhopisoch znížil. A to zo 4,8 percenta ročne na 3,95 percenta. Ako informovala agentúra AP, Greenspan tento jav označil za " bezprecedentný".
V prejave na menovej konferencii v Číne odmietol častý argument, že sadzby držal dole masívny prílev kapitálu z ázijských krajín ako napríklad Čína. Podľa jeho slov nedávna štúdia ukázala, že zahraničné nákupy štátnych cenných papierov majú len malý vplyv na americké úroky. Tento rozpor sa stal hlavným ťažiskom jeho príhovoru. Opačný trend dlhodobých sadzieb v porovnaní s krátkodobými pritom nazval "hlavolamom".
Proces znižovania dlhodobých úrokov nie je charakteristický len pre Spojené štáty americké, ale pre mnohé krajiny na celom svete. "Sadzby klesajú prakticky všade," povedal. Postupom času sa vynárajú mnohé vysvetlenia "pozoruhodného podnebia celosvetových nízkych dlhodobých úrokov". Ale ani jedno nie je dostačujúce. Okrem teórie, že sú za tým ázijské štáty sa objavila ďalšia. Pokles vraj signalizuje problémy v ekonomike. Aj tu je háčik. Ostatné údaje ukazujú podľa neho na pravý opak, čiže na silnú ekonomiku. Ani globalizácia finančných trhov, či odchod povojnovej generácie Američanov do dôchodku nie sú pritom adekvátne vysvetlenia. "Svet ekonómie a financií sa mení tak, že tomu nie celkom rozumieme," komentoval Greenspan.
Analytik Tatra banky Róbert Prega súhlasí s tým, že žiadne vysvetlenie nie je úplné. Jedno z najpravdepodobnejších by bolo hodnotenie Fedu trhom. Trh by mohol prognózovať, že Fed neodhadol až tak dobre ekonomickú situáciu. Aj keď analytici očakávajú spomalenie rastu americkej ekonomiky, nie je to jej pokles. "Uvidíme, čo prinesie vývoj, dnes nedá nikto komplexné vysvetlenie," dodal Prega.