Upravia sa verejno privátne projekty

Skúsenosti zo zahraničia nabádajú na opatrnosť. Hoci projekty PPP v princípe nezvyšujú náklady štátnej či verejnej správy, ak sa nepodaria, môžu dramaticky poznačiť ich rozpočet.
Za negatívnymi príkladmi netreba chodiť ďaleko. K zlyhaniu prvých projektov so značnými dosahmi na verejné financie došlo v Maďarsku pri výstavbe diaľnice M 1 i v Česku to bola diaľnica D 47. V snahe eliminovať riziká z hľadiska verejných financií pripravuje ministerstvo financií prísnejšiu reguláciu tejto problematiky.
Definícia PPP
Predtým, než sa pristúpi k regulácii, je podľa vedúceho pracovnej skupiny rezortu financií Ondreja Studenca dôležité problematiku zadefinovať. V praxi sa totiž PPP, čiže anglicky Public Private Partnership, vysvetľuje rôzne. Na tieto partnerstvá sa dá pozerať z hľadiska typu dlhodobých zmlúv, miery zdieľania rizík či podľa druhu projektového financovania.
Definícia rezortu financií vychádza z definície používanej Eurostatom. Ide o koncesiu, presnejšie povedané, projekty PPP sú podmnožinou koncesií, a teda jednou z foriem verejného obstarávania.
Studenec si myslí, že partnerstvá PPP nezastrešujú akúkoľvek spoluprácu verejného a privátneho sektora. Musí ísť súbežne o dodávku prác i dlhodobý záväzok na dodávku služieb. Musí ísť o výstavbu niečoho finančne veľmi náročného, nejakej infraštruktúry pre verejnosť, ktoré dovtedy zabezpečoval štát či región. Zaplatiť náklady výstavby má privátnemu partnerovi aj niekoľko desiatok rokov trvajúci príjem z predaja služieb.
O projekty PPP ide vtedy, keď existuje riziko výstavby, dostupnosti alebo dopytu a ich podstatnú časť nesie súkromný partner. Nepatria medzi ne podľa neho outsourcing, lízing, vydávanie záruk na financovanie nejakého diela, spoločné podniky, stavby na kľúč, ale i niektoré druhy koncesií.
Aj veľké riziká
Za nevýhody PPP považuje Studenec veľkú náročnosť prípravy dobrých zmlúv. Verejnému sektoru odporúča oprieť sa o know-how fundovaného poradcu. Zaplatiť ho však dokáže obvykle len veľký projekt.
PPP bývajú veľmi citlivé na klientelistický, protekčný či korupčný prístup. Nevyhnutná je preto transparentnosť celého procesu. Projekty majú podľa rezortu financií zmysel, keď sa pri ich príprave podmienky vyjednávajú, hľadá sa optimálne riešenie. Dohodnuté kritériá musia byť konkrétne a presne definované. Dôležité je okrem iného dohodnúť, aby platby za služby neboli fixné, ale odvíjali sa od kvality poskytovaných služieb.
"Asi najväčším rizikom je, že sa pre štát či komunálny sektor nevyjednajú dobré podmienky. PPP projekty môžu byť len veľmi dobré alebo veľmi zlé. Neexistujú priemerné. Môžu znamenať skutočnú katastrofu, lebo sa ťažko vypovedajú a sú dohodnuté na dlhé obdobie," prízvukuje Studenec. Mali by byť preto akceptovateľné pre všetky dôležité garnitúry, aby sa ich po čase niektorí politickí predstavitelia nesnažili zničiť.
Pripravuje sa návrh politiky
PPP sú novou témou aj v starých krajinách Európskej únie. Asi najďalej sú v tomto smere Veľká Británia, Írsko, Francúzsko. Spoločná legislatívna úprava problematiky ešte neexistuje. Do úvahy prichádza viacero prístupov k regulácii týchto projektov. Ako by mala vyzerať na Slovensku?
Rezort financií završuje prípravu návrhu politiky pre verejnoprivátne projekty. Po schválení vládou sa stane východiskom pre už pripravované legislatívne úpravy. Zákonom by mali byť jasne stanovené kritériá, kedy sa k takému partnerstvu bude môcť pristúpiť a kedy nie. Napríklad novela zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy by mohla stanoviť spôsob zdieľania rizík. Ich podstatná časť by sa mala prenášať na privátneho partnera.
Vláda už koncom septembra schválila návrh nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý detailnejšie definuje pojem koncesie (v Česku sa pripravuje samostatný koncesný zákon). Kontrolná funkcia pri projektoch PPP by nemala podľa Studenca prináležať ministerstvu financií, ale Najvyššiemu kontrolnému úradu a Úradu pre verejné obstarávanie. Rezort financií však chce v budúcnosti mať možnosť monitorovať všetky projekty.
Dôležitá osveta a vzdelávanie
Okrem regulácie je dôležitá aj osveta. Ide totiž o novú a veľmi náročnú problematiku, na ktorú na Slovensku nie je dostatok odborníkov. Na úrovni ústrednej štátnej správy by sa mali pripraviť odporúčania, zásady, návod, ako v týchto prípadoch správne postupovať. Pripraviť by sa malo vzdelávanie pre pracovníkov štátnej správy i samosprávy.
Studenec sa však neprikláňa k vytvoreniu Centra PPP ako vzniklo v susednom Česku. Jeho zriadenie by podľa neho zatiaľ nebolo efektívne. Jednak je ešte málo projektov PPP a nie je isté, či by služby takéhoto centra územná samospráva vôbec využívala, keď ani dnes nekonzultuje s ministerstvom financií túto problematiku. Navyše odborníci centra by museli mať podstatne vyššie platy ako je obvyklé v štátnej správe a nie je isté, či by nebolo lacnejšie najímať odborníkov ad hoc len ku konkrétnemu projektu.
PPP projekty by mohli pomôcť štátu pri výstavbe diaľnic, ale aj väzníc či sociálnych bytov. Samosprávy by ich mohli využiť pri zabezpečovaní vodného hospodárstva či výstavbe škôl. Ministerstvo nepozná aktuálnu situáciu na Slovensku. Komunálna sféra ho nemusí o svojich aktivitách informovať. Na komunálnej úrovni sa podľa odhadu môže pracovať na niekoľkých projektoch pripomínajúcich PPP.

Dva pilotné projekty
Na úrovni štátnej správy sa pripravujú dva pilotné projekty PPP. Oba zastrešuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Významnejší a z hľadiska prípravy i objemu financií náročnejší je projekt výstavby takmer 29-kilometrového diaľničného úseku Lietavská Lúčka -- Turany. Druhým je projekt dodávky služby systému elektronického výberu mýta.
"PPP dávajú možnosť preklenúť nedostatok finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu i obmedzené zdroje z fondov Európskej únie. Je to spôsob, ako do procesu výstavby diaľnic získať reálne peniaze v reálnom čase," uviedol pre HN riaditeľ úseku stratégie NDS Juraj Fürst.
V pokročilejšom štádiu je projekt výstavby diaľničného úseku. Preinvestovať by sa na ňom malo vyše 22 miliárd korún. Koncesia by sa mala vydať na 30 rokov, z toho päť rokov by mala trvať výstavba. Malý podiel v budúcej koncesnej spoločnosti by mal mať aj štát, ktorý už na tomto úseku určitý balík prostriedkov preinvestoval.
Momentálne sa podľa Fürsta v spolupráci so zahraničným poradcom pripravuje proces verejného obstarávania na výber koncesionára. Predpokladá, že koncesionár by sa mohol nájsť koncom budúceho roku, najneskôr začiatkom roku 2007.
Druhý projekt sa síce tiež pripravuje, no musí počkať na schválenie špeciálnej legislatívy. Návrh zákona o elektronickom mýte je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.