Príjem manželky nižší ako nezdaniteľná časť
Manželka daňovníka mala v roku 2004 príjem nižší ako 80 832 Sk. Zamestnávateľ manželky jej vykonal za rok 2004 ročné zúčtovanie, v ktorom uplatnil základnú nezdaniteľnú časť. Daňovník si pri podávaní daňového priznania uplatnil na manželku nezdaniteľnú časť základu dane ako rozdiel nezdaniteľnej časti a jej príjmu. Mohla si manželka uplatniť základnú nezdaniteľnú časť z daňového základu celých 80 832 Sk? Je správne, že si daňovník uplatnil tento rozdiel vo svojom daňovom priznaní?
-- Zákon o dani z príjmov určuje ako nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka 80 832 Sk ročne. Táto suma predstavuje 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Životné minimum je k 1. 1. 2004 a vo výške 4 210 Sk, teda nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je na rok 2004 suma vo výške 19,4 x 4 210. Základnú nezdaniteľnú časť si však možno uplatniť len do výšky príjmu. Nárok na zníženie základu dane o túto nezdaniteľnú časť má každý daňovník bez ohľadu na to, z akej činnosti dosiahol príjem a bez ohľadu na to, koľko mesiacov v príslušnom kalendárnom roku odpracoval. Nárok na túto sumu má aj nerezident Slovenskej republiky. V kalendárnom roku ju možno uplatniť iba raz a u daňovníkov s príjmami zo závislej činnosti mesačne 1/12 iba u jedného zamestnávateľa. Ak má daňovník základ dane za rok nižší ako je 80 832 Sk (v roku 2004), nezdaniteľnú časť možno odpočítať len do nulového základu dane.
Základ dane sa neznižuje o sumu 80 832 Sk ročne u daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom:
-- starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,
-- dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
-- výsluhového dôchodku alebo výsluhového príspevku,
-- výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov,
-- ak boli tieto dôchodky daňovníkovi priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ich úhrn je vyšší ako 80 832 Sk za rok (zdaňovacie obdobie).
Daňovník si v zmysle zákona o dani z príjmov môže v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie (nie v jeho priebehu) okrem základnej nezdaniteľnej časti uplatniť aj nezdaniteľnú časť vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia na manželku, ktorá nemá v zdaňovacom období vlastné príjmy. Okrem výšky príjmu manželky je nutnou podmienkou na uplatnenie si nezdaniteľnej časti, aby manželia žili v spoločnej domácnosti. Ak má manželka vlastný príjem v období, ktorý nepresahuje túto sumu ročne, manžel si môže uplatniť ako nezdaniteľnú časť rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky. Do príjmu manželky sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.
Príklad:
Manželia žijú v spoločnej domácnosti. Manželka má vlastný ročný príjem zo závislej činnosti 60 000 Sk. Manžel má príjem len z podnikania vo výške 250 000 Sk.
Daňové priznanie manželky (ročné zúčtovanie):
Príjem 60 000
Základná nezdaniteľná časť 60 000
(80 832 možno uplatniť len do výšky príjmu)
Základ dane 0
Daňové priznanie manžela:
Príjem 250 000 --
Základná nezdaniteľná časť 80 832
Nezdaniteľná časť na manželku 20 832
(80 832 -- 60 000 = 20832)
Základ dane 148 336
Rezident v SR a závislá činnosť v ČR
Daňovník s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky pracoval celý rok 2004 v Českej republike. Tam aj požiadal zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane. Potvrdenie o ročnom zúčtovaní mu český zamestnávateľ vystavil až po vykonaní ročného zúčtovania, t. j. po 31. 3. 2005. Je takýto daňovník povinný v SR podať daňové priznanie a v akej lehote? Vznikne mu daňová povinnosť aj na Slovensku?
-- Príjem dosiahnutý rezidentmi Slovenskej republiky zo závislej činnosti vykonávanej v zahraničí je v zahraničí zdaniteľný a je zdaňovaný podľa zahraničných daňových predpisov štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva. Daňovník, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má na Slovensku trvalý pobyt), podlieha daňovej povinnosti na území Slovenskej republiky z celosvetových príjmov, a teda aj z príjmov dosiahnutých v zahraničí.
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí a nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň. Daňové priznanie je povinný tento daňovník podať, ak úhrn jeho príjmov zo závislej činnosti presiahol za zdaňovacie obdobie výšku 50 % nezdaniteľnej časti základu dane. Za rok 2004 ide o sumu 40 416 Sk, ktorá zodpovedá polovici 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru roku 2004. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Za rok 2004 bol posledným dňom na podanie daňového priznania 31. marec 2005. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.
Správca dane na základe žiadosti daňovníka môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť najviac o 3 mesiace (do 30. júna). Ak daňovníkovi plynú príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú súčasťou príjmov uvedených v daňovom priznaní, môže správca dane predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania až do 30. septembra roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
Dvojitému zdaneniu sa v prípade, ak príjmy daňovníka sú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, zabráni započítaním dane zaplatenej v zahraničí, najviac však do výšky dane, ktorá by sa vybrala z tohto príjmu na Slovensku. S Českou republikou má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, takže daňovníkovi by podaním daňového priznania nevyplynula povinnosť doplatiť daň, ale len za predpokladu, že zamestnávateľ daň správne vypočítal.
Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej zákonom a nepožiadal o predĺženie lehoty, správca dane mu uloží pokutu vo výške:
* 0,2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní alebo z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, až do výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní alebo z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní; výška pokuty môže byť najmenej 2 000 Sk a najviac 1 000 000 Sk,
* 2 000 Sk, ak daňovému subjektu nevznikla za zdaňovacie obdobie daňová povinnosť.