Prísne sledovanie úloh Európskej centrálnej banky vytvára podmienky pre ekonomický rast a zamestnanosť.
"Som presvedčený, že striktné plnenie mandátu tak ako bol určený pri založení banky, spĺňa tieto ciele," povedal pre švajčiarsky týždenník Cash weekly prezident ECB Jean-Claude Trichet. Ako dodal, garantovaním cenovej stability upevňuje dôveru medzi spotrebiteľmi, čo považuje za veľmi dôležité. Nízka inflácia podľa jeho slov posilnila kúpyschopnosť, a tým aj spotrebu. Týmito vyhláseniami sa prezident bráni návrhmi niektorých európskych vlád. Tie naznačili, že by mal znížiť už aj tak rekordne nízke úrokové sadzby. Tie by podporili slabý ekonomický rast v eurozóne. Banka takéto vyjadrenia však často chápe ako zasahovanie do jej nezávislosti. To by mohlo znížiť jej hodnovernosť v očiach finančného trhu.
Hlavnou úlohou centrálnej banky je sledovať infláciu. Hornou hranicou sú 2 percentá, čo by v tomto roku malo byť dodržané. Medziročná miera inflácie predstavovala v marci 2,1 percenta. Základná úroková sadzba je už takmer dva roky na historicky najnižšej úrovni 2 percent. Podľa viacerých ekonómov, centrálna banka je naladená skôr na zvyšovanie sadzieb. Efektívne úroky sú totiž po započítaní inflácie de facto nulové. Tento krok by síce pomohol pri strážení inflácie, ale na druhej strane by obmedzil hospodársky rast.
Kritika ide však aj opačným smerom. Hlavný ekonóm ECB Otmar Issing sa nechal počuť, že štáty nedodržujúce limit na rozpočtový deficit sa sami poškodzujú. Ako povedal, Nemecko, Francúzsko a Taliansko sa stali zlým príkladom pre nové členské krajiny Európskej únie. Podľa maastrichtských kritérií deficit verejných financií nesmie prekročiť 3 percentá z HDP. "Neexistuje krajina v eurozóne, ktorá by prekročením tejto hranice počas dlhšieho obdobia vyhrala. Práve naopak. Na konci je vyšší dlh, nezamestnanosť a nižšia produkcia," dodal.