Súmrak bohov za katedrou

Nejeden Slovák, ktorý mal možnosť študovať na niektorej z amerických škôl, potvrdí, že tamojšie nároky na študentov sú oveľa menšie ako u nás. Je síce pravda, že technologická vybavenosť západného školstva je takmer dokonalá, no "domáci" študenti sú väčšinou dosť leniví. Najlepšie výsledky dosahujú mladí z krajín východnej Ázie alebo z východnej a strednej Európy.
Slovenskí študenti disponujú naozaj rozsiahlymi, predovšetkým prírodovednými znalosťami. Zásluhu na tom má školský systém, ktorý zakonzervoval tradíciu odvíjajúcu sa ešte od čias Márie Terézie a Jozefa II. Slovenské školy však za svoju disciplínu a encyklopedizmus mohli vďačiť nielen nemecko-rakúskej výchovnej kultúre, ale socialistickej stratégii rozvoja "všestranne rozvinutej osobnosti".
Tam, kde leží Montevideo
Socialistické školstvo, hoci v spotvorenej podobe, bolo predsa len pokračovaním osvietenského, tereziánsko-jozefínskeho vzdelávania. V praxi to znamenalo, že žiak musel poslúchať a memorovať. Priestor na kreativitu a praktické zručnosti bol neveľký. Školy potom chrlili do života zástupy žiakov a študentov, ktorí napríklad vedeli, že Montevideo sa nachádza v Paraguaji, alebo to, že bitka pri Borodine bola v roku 1812, no samostatné, tvorivé myslenie rozhodne nepatrilo k ich silným stránkam. V článku Sú Slováci skutočne vzdelaní publicista Pavol Jánsky píše: "Náš systém kladie extrémny dôraz na prírodné vedy a na úrovni základných a stredných škôl prakticky ignoruje ekonómiu, sociológiu, filozofiu, politológiu, právo, psychológiu, štylistiku či manažment. V týchto oblastiach sme vždy zaostávali a socializmus ich zdeformoval do takmer nepoznateľnej podoby."
Čo (ne)bolo v škole?
Súčasnosť preveruje aj tradičné chápanie vzťahu žiak - učiteľ. Problém nášho školstva nesúvisí len so sociálnymi a s ekonomickými faktormi. Nejeden pedagóg potvrdí, že udržovanie disciplíny v triedach je čoraz zložitejšie. Všeobecná kríza autorít zasahuje aj učiteľské povolanie. O tom, že poriadok je pre sústredenú prácu nevyhnutný, nikto nepochybuje. Zdá sa však, že študenti nielenže nemajú záujem o systematickú prácu, ale už ani nie sú schopní koncentrácie. "Študenti majú väčšie problémy so sústredením ako ich predchodcovia," hovorí tridsaťročný učiteľ Dušan Suchý z jedného z bratislavských gymnázií. "Potvrdzujú to aj moji kolegovia, ktorí učia desiatky rokov." Podľa neho majú dnešní študenti iné priority a z mimoškolských zdrojov sa môžu dozvedieť podstatne viac. Dokonca v niektorých špecifických oblastiach sú na tom lepšie ako ich učitelia. Sú pružnejší, pohotovejšie reagujú. Sú šikovnejší v ovládaní najnovších technológií. Na druhej strane im chýba trpezlivosť a vytrvalosť. Ľahko podliehajú panike, pretože často nevedia rozlíšiť, čo je vôbec v prívale podnetov a informácií podstatné.
Memorujem, teda som
Na čo by sa mali študenti koncentrovať? Určite nie na memorovanie vedomostí. Fakty, čísla, údaje - to všetko si môžu vyhľadať nielen v knihách, ale už aj v kyberpriestore. Inak povedané, učiteľ postupne, ale isto stráca úlohu toho, kto odovzdáva informácie. "Napriek tomu, že žiaci majú k dispozícii viac informácií a viac podnetov na samostatnú prácu, radšej sa pridržiavajú osnov," vysvetľuje Suchý. "Ochota myslieť samostatne je ešte vždy veľmi malá, dominuje skôr mechanická pamäť." V Národnej správe medzinárodného výskumu výsledkov vzdelávania PISA (Programme for International Student Assessment) sa píše, že "naši žiaci nie sú pripravení na tvorivé získavanie a využívanie informácií. Treba zmenu v prístupe učiteľa..." Žiaci však stále chcú takého učiteľa, ktorý ich nebude nútiť tvorivo pristupovať k problému, ale len zabezpečí mechanický chod výučby. Systém výučby nezodpovedá súdobej mentalite žiakov.
Hľadá sa učiteľ. Zn: bez kriku
Profesia učiteľa v tradičnom chápaní sa postupne stáva neudržateľnou. Znamená to azda, že dôjde k zániku tohto povolania? Alebo vznikne nový typ učiteľa? Podľa britského futurológa Iana Pearsona by sa vzdelávací systém mal sústrediť na rozvíjanie medziľudskej komunikácie. "Dnes sa deti to, ako si nájsť priateľov, ako ovplyvňovať a riadiť iných ľudí, učia iba na školskom dvore pri futbale, pritom je to pre ich kariéru oveľa dôležitejšie ako všetko, čo sa naučia v triedach." Pearson hovorí o konci informačného veku a predpovedá, že informačnú ekonomiku nahradí tzv. care ekonomika. V tej už hodnotu nebude predstavovať informácia, ale ľudská emócia. "Väčšinu práce vyžadujúcej premýšľanie preberú počítače, nám zostane tá založená na vzťahoch a kontaktoch medzi ľuďmi." Podľa Suchého bude musieť učiteľ byť predovšetkým dobrý komunikátor, inšpirátor, vyjednávač. Autoritu si nebude môcť vymáhať trestmi a krikom. "Už dnes sa ukazuje, že študenti si učiteľa vážia skôr pre jeho vedomosti a prístupnosť k diskusii."
Maturita nášho systému
Akútnym nešťastím slovenského školstva je, že prepotrebná reforma napreduje pomaly a, navyše, akoby sa začala z opačného konca. Najprv totiž prešli reformou maturitné skúšky, kým osnovy zostali nemenné. Vznikol nesúlad, ktorý do života študentov vnáša ešte väčší zmätok. Odrazilo sa to aj na výsledkoch maturít. Percentuálne na nich uspelo oveľa menej študentov ako po iné roky. Študenti si totiž už uvedomujú, že ak sa sústredia na sledovanie osnov, nezaručí im to úspech na maturitách. Platí to aj naopak: ak sa zamerajú na prípravu na maturitu, môžu sa dostať do rozporu s osnovami. Toto všetko zostáva v tieni kľúčovej otázky: Na čo presne má škola mladého človeka pripravovať? "Neučíme sociálne zručnosti, neučíme, ako byť šťastný aj napriek nepriazni osudu, alebo, naopak, pri jeho mimoriadnej priazni, napríklad výhre v športke. Neučíme deti, ako sa vyrovnať s nekonečnými možnosťami, ktoré im dá technika okolo nich, "prízvukuje Pearson.
Stratení medzi predmetmi
"Mám skúsenosť, že študentom nenapadne využiť internet, ktorý majú k dispozícii v škole aj v internáte na uľahčenie svojho štúdia. Počítač stále vnímajú ako prostriedok hry alebo instantnej komunikácie," hovorí odborná asistentka Ivana Ivánová zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Ďalší problém? Podľa nej študenti neuvažujú interdisciplinárne, neprepájajú vedomosti získané na iných predmetoch. "Chýba im schopnosť syntézy, nevedia rozpoznať, že určitú metódu môžu použiť aj pri riešení inej úlohy."
Štúdia OECD za rok 2003 konštatuje, že slovenskí žiaci "zlyhávali aj vo veľmi triviálnych úlohách, kde stačilo použiť analógiu". Ako príčina sa uvádza podcenenie zadanej úlohy a nepozornosť pri čítaní. Inými slovami, nesústredenosť v súčinnosti s nedostatkom kreatívneho myslenia zrejme urobili svoje.
Môj svet je diplom
Viedenská konferencia EÚ určila pre národné vlády ako prioritu "dekádu vzdelávania". Tá sa má skončiť v decembri 2005. Odpovedí na otázku, čo spravilo Slovensko pre zvýšenie úrovne vzdelanosti v uplynulom období, bude zrejme viacero. Odborný asistent Katedry manažmentu Akadémie ozbrojených síl Jozef Ulian vo svojej úvahe Reforma v oblasti vzdelávania alebo národ "modrých golierov" píše: "Absolventi nevedia vzdelanie využiť, až na výnimky, učia sa len pre diplom, ktorý je kľúčom k pracovnej pozícii doma. Veľa škôl, málo vzdelania, málo poznatkov, ktoré sú s výnimkou niektorých študijných programov odtrhnuté od praxe."
Provokatívna francúzska psychoanalytička Corinne Maierová v knihe Lenivosť... buď pozdravená! s neskrývanou zlomyseľnosťou naznačuje, akú hodnotu majú podľa nej doklady o dosiahnutom vzdelaní pre prax. "Napriek tomu sa však ešte s vyhadzovaním svojich diplomov neponáhľajte. Nehovoria síce nič o vašej inteligencii alebo o schopnostiach, slúžia však ako dôkaz toho, že ako zamestnanec budete ochotný ohnúť chrbát. Jedine študent, ktorý dokázal zniesť hlúposť svojich učiteľov, stádový pud a opičenie svojich spolužiakov, bude schopný vydržať tridsať rokov života vo firme s jej táraninami a stereotypnými úlohami. V dobe, keď väčšina profesií nevyžaduje vysokú intelektuálnu alebo technickú kvalifikáciu, je to to jediné, čo sa od vás očakáva."