V praxi sa vyskytujú prípady, keď akcionár, akciová spoločnosť alebo i tretie osoby majú záujem o legálne ukončenie existencie listinnej akcie a bezodkladné vydanie jej náhrady.
Príklad:
Akcionár slovenskej akciovej spoločnosti, ktorá vydala listinné akcie, prijal ponuku, aby svoje akcie predal. Podmienkou obchodu je, že prevod sa musí uskutočniť do určenej doby. Akcionár by rád svoje akcie predal, ale v stanovenom termíne nebude mať svoje listinné akcie k dispozícii (napr. z dôvodu, že akcie sú v termínovanej úschove, nachádzajú sa na území vzdialeného štátu atď.).
V takýchto prípadoch vzniká otázka, či by nebolo možné rozhodnúť o zrušení takýchto "nedostupných" listinných akcií, ktoré by boli následne nahradené novými listinnými akciami, ktorými by bolo možné okamžite disponovať.
Otázkou je, či je takýto postup právom dovolený a kto a podľa akého právneho predpisu je kompetentný rozhodnúť o zrušení "nedostupných" listinných akcií. Platný právny poriadok obsahuje niekoľko právnych inštitútov, ktorých aplikácia by mohla prichádzať do úvahy v súvislosti s rozhodovaním o existencii listinných akcií. Ide o inštitúty umorenia listín podľa Občianskeho súdneho poriadku, vyhlásenia akcií za neplatné podľa Obchodného zákonníka a zániku cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch.
Tieto právne predpisy zverujú rozhodovaciu kompetenciu buď súdu, akciovej spoločnosti, ktorá listinné akcie vydala, alebo obom spomenutým. Skúsme si uvedené právne inštitúty stručne opísať a posúdiť ich aplikovateľnosť na daný príklad.
Umorenie listín podľa Občianskeho súdneho poriadku
(§ 185i a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v platnom znení)
Účelom konania o umorení listín je, že predmetné listiny budú rozhodnutím súdu zrušené (t. j. nebudú z nich plynúť žiadne práva a povinnosti) a budú nahradené uznesením súdu. S právoplatným uznesením o umorení listiny sú spojené všetky práva a povinnosti dovtedy spojené s listinou, až pokým emitent listiny nevydá oprávnenej osobe novú listinu).
Predmetom umorenia podľa Občianskeho súdneho poriadku môžu byť listiny, ktoré súčasne spĺňajú nasledujúce podmienky:
a) je ich potrebné predložiť na uplatnenie práva,
b) sú stratené alebo zničené,
c) nie je ich podľa zákona oprávnená umoriť iná osoba.
Listinné akcie by v prípade ich straty alebo zničenia podmienky uvedené po písmenami a) a c) bezpochyby spĺňali. Avšak keďže v našom modelovom prípade by listinné akcie neboli zničené ani stratené, nebola by splnená podmienka pod písmenom b), a teda inštitút umorenia listiny nie je pre tento prípad použiteľný.
Z hľadiska nami sledovaného účelu však má konanie o umorení listiny ešte ďalší nedostatok -- je časovo veľmi náročné. V zmysle zákonných lehôt by umorenie listinnej akcie trvalo najmenej jeden rok.
Zánik cenného papiera podľa zákona o cenných papieroch
Zákon o cenných papieroch obsahuje najvšeobecnejšiu právnu úpravu práv a povinností emitentov a majiteľov cenných papierov. Keďže v zmysle § 2 ods. 2 zákona o cenných papieroch je akcia cenným papierom, vzťahuje sa táto úprava aj na ňu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Zákon o cenných papieroch nepozná, resp. nepoužíva pojmy umorenie cenného papiera alebo vyhlásenie cenného papiera za neplatný. Tento zákon používa ešte všeobecnejší termín, t. j. zánik cenného papiera.
Zákon o cenných papieroch v § 14 ods. 1 stanovuje nasledujúce spôsoby zániku cenného papiera:
a) zánikom emitenta cenných papierov, ak emitent zaniká bez právneho nástupcu alebo ak záväzok spojený s cenným papierom neprejde na inú osobu,
b) rozhodnutím emitenta, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
c) právoplatným rozhodnutím súdu,
d) splnením iných právnych skutočností, ktoré pre zánik cenného papiera ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
V zmysle písm. b) je emitentovi evidentne zverená právomoc rozhodovať o zániku cenných papierov, ktoré vydal, pokiaľ mu to osobitný, t. j. špeciálny, zákon nezakáže. Obchodný zákonník takýto zákaz neobsahuje a domnievam sa, že v celom slovenskom právnom poriadku sa žiadne takéto ustanovenie vzťahujúce sa na listinné akcie nevyskytuje. Navyše, bez ohľadu na aplikovateľnosť ostatných alternatív uvedených v § 14, alternatíva pod písm. b) je počas existencie akciovej spoločnosti vždy možná a dovolená.
Na základe uvedeného sa ponúka záver, že v súlade s § 14 zákona o cenných papieroch je akciová spoločnosť oprávnená kedykoľvek (vrátane nami namodelovaného príkladu) rozhodnúť o zániku ňou vydanej listinnej akcie. Spôsob, resp. postup, akým by tak mohla urobiť, zatiaľ nie je právom upravený. Preto by jednou z možných alternatív mohol byť postup analogický s postupom pri vyhlásení listinných akcií za neplatné podľa Obchodného zákonníka.
Vyhlásenie listinných akcií za neplatné podľa Obchodného zákonníka
Podľa súčasného znenia Obchodného zákonníka je akciová spoločnosť povinná v zákonom ustanovených prípadoch (napr. § 177 ods. 7, § 209, § 214, § 220a ods. 2 Obchodný zákonník) a podľa zákonom stanoveného postupu vyhlásiť listinné dočasné listy alebo akcie (listinná akcia) za neplatné. Tento postup sa použije najmä vtedy, keď v súvislosti so zvýšením alebo znížením základného imania alebo pri zániku spoločnosti je akcionár povinný predložiť listinné akcie spoločnosti na účely premeny ich podoby, zmeny menovitej hodnoty, výmeny za nové listinné akcie alebo ich zničenia. Spoločným menovateľom týchto ustanovení je, že predstavujú sankciu pre akcionárov, ktorí v určenej lehote nepredložia listinné akcie spoločnosti.
Aj keď Obchodný zákonník ustanovuje postup pri vyhlasovaní listinných akcií za neplatné pre jednotlivé opísané prípady osobitne, s drobnými odchýlkami, vo všeobecnosti je tento postup nasledujúci.
Ak akcionár nepredloží listinnú akciu včas, predstavenstvo ho vyzve spôsobom určeným na zvolávanie valného zhromaždenia, aby tak urobil v dodatočnej lehote, s upozornením, že inak budú jeho listinné akcie vyhlásené za neplatné. Ak dodatočná lehota márne uplynie, predstavenstvo vyhlási listinné akcie za neplatné, o čom informuje akcionára spôsobom určeným na zvolávanie valného zhromaždenia a tretie osoby zverejnením tejto informácie v Obchodnom vestníku.
***
Ďalej je postavenie akcionára v omeškaní s predložením listinnej akcie závislé od toho, či majú byť za listinné akcie, ktoré boli vyhlásené za neplatné, vydané nové listinné akcie alebo nie. Ak áno (napr. v prípade vyznačenia nového obchodného mena akciovej spoločnosti na listinnej akcii), nevydajú sa nové listinné akcie akcionárovi v omeškaní, ale predstavenstvo ich bez zbytočného odkladu predá tretím osobám.
Výťažok z predaja znížený o náklady súvisiace s vyhlásením listinných akcií za neplatné a predajom nových listinných akcií vydá spoločnosť akcionárovi v omeškaní alebo ich uloží do úschovy. V prípade, že sa nové listinné akcie vydať nemajú (napr. v prípade sťahovania listinných akcii z obehu z dôvodu znižovania základného imania akciovej spoločnosti), vyhlásením listinných akcií za neplatné zanikajú práva a povinnosti z nich vyplývajúce.
***
Opakujeme, že účel ustanovení Obchodného zákonníka o vyhlásení listinných akcií za neplatné je sankčný, keďže v dôsledku ich aplikácie akcionár prestáva byť majiteľom dotknutých listinných akcií, a tým pádom i akcionárom danej akciovej spoločnosti. Z tohto hľadiska je právny inštitút vyhlásenia listinných akcií za neplatné upravený v Obchodnom zákonníku pre náš príklad nepoužiteľný.
Zákonná nejednoznačnosť
Avšak v zmysle ústavných zásad, že "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá" a "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon", je možná i nasledujúca úvaha.
Rozšírená aplikácia konania o umorení listín súdom nie je možná, avšak rozšírená aplikácia inštitútu vyhlásenia listinných akcií za neplatné akciovou spoločnosťou nie je zákonom vylúčená. Mohla by teda akciová spoločnosť vyhlásiť listinné akcie za neplatné opierajúc sa o uvedené ustanovenie zákona o cenných papieroch pri analogickom použití ustanovení o Obchodného zákonníka o vyhlásení listinných akcií za neplatné i v situáciách, keď akcionár nie je v omeškaní s dodaním listinnej akcie alebo dokonca na žiadosť akcionára?
***
V tejto súvislosti prichádza do úvahy i argumentácia založená na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa obchodno-právne vzťahy spravujú primárne ustanoveniami Obchodného zákonníka a ak Obchodný zákonník potrebnú právnu úpravu neobsahuje, postupne sa budú uplatňovať predpisy občianskeho práva, obchodné zvyklosti a na záver zásady, na ktorých spočíva Obchodný zákonník.
V posudzovanom prípade by sme sa zrejme dostali až k zásadám, na ktorých Obchodný zákonník spočíva. I keď tieto zásady nie sú v samotnom Obchodnom zákonníku explicitne vyjadrené, domnievam sa, že jednou z nich, pre oblasť práva obchodných spoločností, je zásada voľnosti úpravy vzájomných vzťahov spoločníkov, ak zákon neustanovuje inak.
***
Takáto vlastná úprava vzťahov spoločníkov musí byť v prípade akciovej spoločnosti ďalej v súlade so zásadami rovnakého prístupu ku všetkým akcionárom a primeranej ochrany menšinových akcionárov.
Preto dohoda akcionárov, vyjadrená v príslušnom korporátnom dokumente akciovej spoločnosti (t. j. stanovách), by mohla byť prostriedkom na rozšírenú aplikáciu inštitútu vyhlásenia listinných akcií za neplatné.
Možnosť zneužitia
Samozrejme, takáto úvaha vedie k množstvu ďalších otázok spojených hlavne s možným zneužitím takejto kompetencie akciovou spoločnosťou resp. členmi jej predstavenstva. Bez nároku na hlbšiu analýzu tejto otázky je možné konštatovať, že tak, ako v akomkoľvek inom prípade zneužitia alebo porušenia práva akciovou spoločnosťou, by jej zodpovednosť, ako i osobná zodpovednosť členov predstavenstva, ktorí by nevykonávali svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, bola daná. Rovnako to platí i pre prípadné podvodné konanie akcionárov.
Podmienkou možnosti rozšírenej aplikácie inštitútu vyhlásenia listinných akcií za neplatné aj na iné situácie, ako omeškanie akcionára s predložením listinnej akcie, by iste bolo zaradenie príslušných ustanovení do stanov akciovej spoločnosti vrátane stanovenia presného procesného postupu a príslušných právomocí predstavenstva alebo iného orgánu akciovej spoločnosti. Napriek tomu i takýto postup predstavuje veľké právne riziko, a to až dovtedy, kým zákonodarca jednoznačne túto otázku neupraví.