Napriek pozitívnemu účtovnému hospodárskemu výsledku, dosiahnutému za posledné dva roky, vrásky na čele poľnohospodárskych podnikateľov nemiznú, pretože ekonomiku podnikania naďalej sužujú neuspokojivé nákupné ceny niektorých výrobkov, rast jednotkových nákladov, odbytové a iné problémy, ktoré súvisia s meniacimi sa trhovými podmienkami, ako aj s domácou rozpočtovou politikou. Tiež sú ovplyvnené vývojom vo svete. Napríklad rast cien pohonných látok, plynu a elektrickej energie je čoraz výraznejším činiteľom rastu výrobných nákladov.

Intervenčný systém
Mimoriadne bohatá úroda obilia v roku 2004 odhalila slabosť štruktúry našej rastlinnej výroby, ktorá sa doteraz značne spoliehala na produkciu obilia. Ani intervenčný systém nedokázal zabrániť cenovému poklesu v celom stredoeurópskom priestore, a to predovšetkým preto, že Slovensko, rovnako ako Maďarsko, Česká republika a Rakúsko, nemá prístup k moru, čo výrazne zvyšuje náklady na dopravu obilia k spotrebiteľom. Navyše domáci dopyt pre trvalé zmenšovanie živočíšnej výroby, ktorá je spotrebiteľom obilia v podobe krmív, klesá. Trvajú problémy s preplnenými intervenčnými skladmi a v odborných kruhoch EÚ sa hovorí o potrebe revízie trhového poriadku pre obilie. Spomína sa zníženie intervenčnej ceny (za ktorú EÚ povinne vykupuje ponúknuté obilie, a teraz je 101 eur za tonu), ale existujú aj radikálnejšie návrhy. Je možné, že sa v dohľadnom čase celý intervenčný systém zruší. Problémy s intervenciou nie sú iba pri obilí. Pre nevyhnutnosť zmien sa rozbieha reforma trhového poriadku zeleniny a vína. Obdobne sú problémy s doterajším trhovým podporným systémom v sektore mlieka. Jeden z očakávaných výsledkov súčasných rokovaní WTO o liberalizácii svetového obchodu (ktoré by sa mali uzavrieť už v tomto roku), je zrušenie exportných dotácií do roku 2013. Pre európsky mliečny trhový poriadok je to úplná pohroma, pretože "hory masla" z intervenčných zásob možno predať na svetových trhoch len s veľkou dotáciou, aby sa uhradila strata pri vývoze. Na dôvažok, v dauhskom kole WTO je v hre aj návrh na zníženie dovozných ciel o 60 %, čo by znamenalo, že európske mlieko bude mať zhoršenú pozíciu aj na vnútornom trhu únie.

Budúcnosť v efektívnosti
V súčasnosti je priemerná farmárska cena mlieka za kg 0,27 eurocentov. U nás a v okolitých nových členských krajinách, je to 0,23 -- 0,24 eurocenta. Podľa výpočtov medzinárodných organizácií sa svetová cena mliečneho ekvivalentu pohybuje medzi 0,16 a 0,20 eurocenta za kg. Podľa najnovšej štúdie FAO 0,15 eurocenta za kg je hranica, nad ktorou mliečne výrobky na svetových trhoch nie sú konkurencieschopné. Je zrejmé, že budúcnosť majú len výrobcovia, ktorí budú produkovať s maximálnou efektívnosťou a s nízkymi nákladmi. Samozrejme, konkurencieschopnosť mliečnych výrobkov nie je daná len cenou. Veľmi dôležité sú -- vysoká kvalita, geografický pôvod, značka výrobku. Toto je šanca pre európskych a našich producentov -- prichádzať na trh s výrobkami s vysokou pridanou hodnotou a so sofistikovaným marketingom. Aj pri obilí, o ktorého problémoch sme už hovorili, sa bude musieť v strednej Európe, vrátane Slovenska, premyslieť budúca stratégia. Pravdepodobne sa už nebudeme môcť spoliehať na výrobu obilia (ani iných hromadných produktov s nízkym stupňom spracovania), ako na bezpečný základ príjmov fariem, ako to bolo doteraz. Produkčné prognózy na najbližšie desaťročie, vypracované v OECD a EK, sú veľmi opatrné, pokiaľ ide o rast produkcie (1 -- 2 % ročne) a cenový vývoj, pri ktorom sa očakáva skôr stagnácia a pokles. Konkurencia na medzinárodných trhoch sa zostrí, predovšetkým rastúcej ponuky z rozvojových krajín. Tlak na konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárskych produktov bude čoraz vyšší a budúcnosť budú mať zrejme len tí najefektívnejší. Diverzifikácia bude nevyhnutnosťou. Ako jedna z alternatív sa často spomínajú produkty organického poľnohospodárstva a pestovanie energetických plodín.

Redukcia výdavkov europeňazí
Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky, prijatá v roku 2003 na summite v Luxemburgu a naštartovaná vlani, vykonala dôležitý krok -- umožnila úplné alebo čiastočné prerušenie väzby poskytovania priamych platieb na výrobu. Pokračovanie reformy v najbližších rokoch má za cieľ znížiť závislosť poľnohospodárskej výroby od všetkých druhov podpory vrátane priamych platieb. Už diskusia pri schvaľovaní rozpočtu únie na roky 2007 -- 2013 ukázala, že na programe bude redukcia výdavkov rozpočtu na poľnohospodárstvo, a to najmä tých, ktoré sú teraz zahrnuté do tzv. I. piliera (podpora trhu a priame platby). Základnou črtou pokračujúcej reformy, o ktorej sa má rozhodovať v rokoch 2007 -- 2008, bude ďalší presun podporných prostriedkov z I. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky do opatrení II. piliera, čo sú opatrenia na podporu vidieka, ochranu životného prostredia a zvýšenie konkurencieschopnosti európskych fariem. Tiet okrem iného spĺňajú požiadavku vyššej cielenosti podporných opatrení (podpora musí dosiahnuť konkrétny výsledok), ale aj decentralizácie, zvýšenia úlohy národných a regionálnych orgánov. Ich veľkou výhodou ďalej je, že vyhovuje kritériám tzv. Zelenej schránky (Green Box), čo je názov dotácií, na ktoré sa v liberalizačnom procese WTO nevzťahuje záväzok ich obmedzovania.

Európska politika
Obraz budúceho európskeho poľnohospodárstva, ako zdôraznil na pražskej konferencii o vízii dlhodobého vývoja poľnohospodárstva v máji 2006 bývalý eurokomisár Franz Fischler, bude určovaný širokou škálou spoločenských funkcií hospodárenia na pôde, ktorá zahrnie nielen výrobu potravín a surovín, energetických zdrojov, ale aj poskytovanie služieb vrátane udržiavania krajiny, komunálnych služieb a priamy predaj spotrebiteľovi. Príjmy farmárov budú pochádzať zo škály aktivít, nielen z tradičnej poľnohospodárskej výroby. Avšak samotná poľnohospodárska výrobná činnosť musí byť na vysokej technologickej úrovni -- na báze moderných vedeckých poznatkov. Cesty, ako previesť prostriedky priamych platieb do II. piliera, môžu byť rozličné. Jednou z nich je tzv. modulácia platná už teraz (5 % priamych platieb ide na rozvoj vidieka) alebo zníženie priamych platieb až na polovicu, čo môže prísť o pár rokov. V Bruseli Rada ministrov EÚ prijala návrh na dobrovoľnú moduláciu až do výšky 20 %. Súčasná eurokomisárka Marianne Fischer-Boelová by však radšej videla zvýšenie povinnej modulácie. Nových členských krajín, kým nedosiahnu úroveň priamych platieb EÚ15, sa, pravda, povinná modulácia netýka. Presun prostriedkov do II. piliera znamená automaticky aj zvýšenie účasti členských krajín na financovaní, pretože pri opatreniach II. piliera platí spolufinancovanie členských štátov, kým I. pilier sa platí v úplnosti zo spoločného európskeho fondu. Toto je tiež jedno hľadisko, ktoré zvažujú členské štáty pri posudzovaní presunu peňazí na rozvoj vidieka.
Môžeme teda očakávať, že témami budúcej diskusie o ďalších zmenách v priamych platbách bude zníženie celkového objemu priamych platieb, ako aj zavedenie individuálneho stropu podpory na farmu. Limitovanie výšky podpory spomenula nedávno komisárka Marianne Fischer-Boelová v rozhovore pre denník Financial Times a oživila tým návrh jej predchodcu v úrade, s ktorým prišiel v roku 2002 pri príprave terajšej reformy. Jeho návrh obmedziť výšku platieb sumou 300 000 eur vtedy neprešiel pre odpor viacerých krajín, okrem iného Nemecka a Spojeného kráľovstva. Jeho oprášenie si zasluhuje aj našu pozornosť, vzhľadom na štruktúru fariem, akú máme na Slovensku. Navrhovaná horná hranica zodpovedá približne platbe, na ktorú by mal v rokoch 2012 -- 2013 nárok 1 500-hektárový podnik. Približne toľko pôdy obhospodaroval na Slovensku priemerný podnik právnickej osoby v roku 2005.