V tejto lokalite, ktorú cez víkendy navštívia tisíce detí, je aj vyše polstoročia po 2. svetovej vojne nevybuchnutej munície viac ako húb po výdatnom daždi... Dobrovoľný mínohľadač Štefan Meszáros je zdravotník a v minulosti sa veľakrát stretol s tým, čo dokáže spraviť mína alebo delostrelecký granát pri neodbornej manipulácii. Ako 14-ročný na brannej výchove dokonca zakopol o funkčný mínometný granát. Od tých čias vie, že v lesoch pri Bratislave sú doslova sklady nevybuchnutej munície.
Krtkovia v košeliach
Štefan Meszáros doteraz našiel v lesoch pri Bratislave 710 tzv. krtkov v železných košeliach -- osemdesiatdvojok, mimoriadne nebezpečných stopäťdesiatdvojok i ručných granátov. Ruských, nemeckých, československých, maďarských... "Najskôr som manželke klamal, potom som postupne vychádzal s pravdou von," rozpráva mínohľadač. "Čo vám budem hovoriť, mala o mňa strach." Jeho parťák Rudolf Hornáček s úsmevom dodáva: "Mám vám povedať, čo hovorí žena mne? Ani to nechcite vedieť." Aj Rudo žene najskôr klamal. Aby bol v dome pokoj. Na svojom konte má už vyše sto zneškodnených výbušnín. Niekoľko bômb napríklad odstránil v lese pri Smoleniciach a okolí.
Bojové "prskavky"
Boli však aj prípady, keď pyrotechnici síce detonátory z bômb v karpatských lesoch odstránili, ale muníciu nechali ležať v lese. Dodnes zostala funkčná. Ich náplne čas ani voda nikdy nerozložia. Sú takmer večné. Deti ich občas rozoberali a hádzali do ohňa. A Rudo tiež videl svoje. Okrem toho sa prostredníctvom nájdenej munície snaží objasniť malé bitky vo veľkej vojne. Historici o lokálnych bitkách totiž mnohokrát nemajú ani šajnu... Aj preto sa pred rokom títo muži dali dohromady. Keď sa ich pýtam, či je to vo dvojici istejšie, mínohľadači sa pobavene usmejú. "Nebláznite," hovorí Štefan. "Ak munícia vybuchne, nezabije jedného, ale dvoch."
Falošná idylka
S mužmi som sa stretol pri Červenom moste. Za ním je už zákaz vjazdu autami. Pre mínohľadačov však podobné zákazy neplatia. Ibaže momentálne je cesta vo výstavbe. Na Železnú studničku ideme cez Krasňany. Aj tu sú zákazy. "Je to taká oddychová zóna, autá by rušili idylku Bratislavčanov," hovorí Štefan. Nevedno, či to myslí vážne alebo ironicky. Fakt je, že autá na asfaltových cestách bratislavskému magistrátu prekážajú, tony nebezpečnej munície, ktoré tikajú pod nohami tisícok návštevníkov, už menej. V lesoparku sú vybudované oddychové zóny s lavičkami, ohniskami, v lesnom tichu zurčí voda a v korunách stromov spievajú vtáky. Takmer idylický obrázok ruší len (ne)zanedbateľný fakt -- možno na každom kroku číha granát alebo bomba... Detektor takmer na každom kroku pípa. Obaja muži majú vlastné prístroje. Svoje peniaze by mohli investovať aj inak. Pýtam sa, prečo riskujú vlastné životy... iba sa usmejú.
Nevinná zábavka?
Nikto nevie, koľko nevybuchnutej munície sa nachádza v tomto lese, mnohí ani netušia nič zlé. Mínohľadač si spomína na prípad z detstva, keď ako chlapci vložili do ohňa delostrelecký granát, ktorý by ľahko rozmetal poschodový dom. Na poslednú chvíľu si granát v ohni všimol dospelý. Okamžite privolal políciu a hasičov. Tí z diaľky chladili granát prúdom vody. Našťastie sa nezohrial na teplotu tristo stupňov, pri ktorej by tritol v železnej košieľke explodoval. Aj Rudo má podobných skúseností habadej. Na Všivavci videl, ako chlapci chceli zneškodniť bombu. Niekoľkokrát ju zhodili do jamy, keď neexplodovala, chceli ju ohrievať v ohni. Boli zvedaví, čo sa s ňou stane... Bomby pred nami zapaľovače síce nemajú, ale sú schopné vybuchnúť...
Takmer ako chirurgovia
Medzitým mínohľadači pomaly kráčajú do mierneho svahu. Detektory v jednom kuse pípajú. Raz tenko, inokedy hrubo. Prešlo sotva dvadsať minút a už stihli nájsť niekoľko granátov, nevybuchnutých nábojníc, mínometných striel. Je zaujímavé sledovať, ako sa správajú. Skláňajú sa k nálezu, opatrne začierajú prstami do kyprej pôdy, oslobodzujú železných krtkov od nánosov hliny a opatrne ich vyberajú zo zeme. Ich pohyby sú takmer matematicky presné. Každý neopatrný zásah môže mať na svedomí tragédiu. "Chvalabohu," hlesne chvíľkami jeden alebo druhý, keď zo zeme vyberie črepinu z munície.
Niektoré sú aj tri centimetre hrubé. Celkom dobre si viem predstaviť, čo by urobili s ľudskými údmi. Aj preto muži neodporúčajú nikomu hrabať sa v zemi. "Preboha, na to nech ľudia zabudnú! Nikdy sa totiž nevie, čo máte pred sebou. Raz som takmer vybral poistku na ručnom granáte," hovorí Rudo. Myslel si, že je to nábojnica. Mínohľadač by však mal podľa tvaru nálezu okamžite vedieť, čo má pred sebou, mal by vedieť, kde je zápalka, a teda aj to, kam môže siahnuť.
Na pomoc
"Toto bude horšie," hovorí vzápätí Rudolf a rukami odhŕňa lístie a zem. Asi desať centimetrov v zemi je ukrytá stopäťdesiatdvojka -- náboj z húfnice. Rudo opatrne odhŕňa hlinu. Už vie, kde je otočená, kde by mohla byť rozbuška. "Ak by buchla, dokázal by zhodiť budovu ako domček z karát," dodáva a opatrne odhrabáva. Bomba je asi sedemdesiat centimetrov dlhá a váži dobrých päťdesiat kilogramov. V tomto prípade bude treba zavolať pyrotechnika. Ibaže v lese nie je signál. Muži na chvíľu prestávajú hľadať bomby, pokúšajú sa nájsť signál. Konečne. Na druhej strane je ich starý dobrý priateľ -- pyrotechník. O chvíľu bude tam, len čo ho staručký ruský tereniak dovezie do lesa. Stopäťdesiatdvojku zlikvidujú v lese.
Likvidácia
"Ste vo svojej redakcii poistený pre mimoriadne udalosti?" pýta sa krajský pyrotechnik. Je športovo oblečený a rezko kráča k hrebienku, kde bombový nález čaká na likvidáciu. On má za túto mimoriadne nebezpečnú robotu príplatky. Keď hovorí o ich výške, takmer sa mi chce plakať. Možno sa počíta s tým, že nesmie urobiť chybu. Iba jednu. Policajný pyrotechnik je preto možno jediný človek na svete, ktorý vie oceniť robotu týchto dvoch mužov. Vie, že to nie je o frajerine. Najskôr treba vykopať jamu, uložiť do nej bombu a navŕšiť na ňu vrstvu zeminy. Táto robota trvá asi pol hodiny. Medzitým rozpráva, ako odpaľoval inú bombu a zhasla zápalná šnúra. V úkryte čakal niekoľko minút. Keď sa bombe akosi nechcelo vybuchnúť, musel z úkrytu vyliezť a presvedčiť sa, prečo nevybuchla podľa plánu.
Utekajme, už buchne!
Vysvitlo, že zhasla zápalná šnúra, aj keď nemala. To sú okamihy, kedy sa pyrotechnikovi premietne za sekundu celý život. Ale inak sa rozprávane o hríboch, spôsobe ich konzervovania a divine na čučoriedkach... Konečne je všetko pripravené. Prístupové cesty zatarasili privolaní policajti. Už iba podpáliť šnúru a skryť sa. Keď zasyčala, začal som pomedzi stromy unikať. Pyrotechnik rozvážne meral kroky. Zápalná šnúra mala horieť 120 sekúnd. Po tomto čase horou zahučal tlmený výbuch. Hora hliny vyletela do vzduchu, pofŕkala stromy a postŕhala z nich lístie. V povetrí svišťali črepiny... "Pyrotechnik nikdy neuteká," hovorí mi, keď sme vyšli z úkrytu. "Ak by pri behu spadol, mohol by sa zraniť a viac nepohnúť." Svätá pravda.
Tak hlboko, a zároveň tak blízko
Pri Kramerovom lome bol kedysi muničný sklad. Teraz tu má stajne mestská jazdná polícia. Mladé policajtky vždy rady uvaria mínohľadačom kávu. Minulý rok, iba šesťdesiat metrov od stajní a kancelárií, našli títo muži 151 ručných granátov. Mnohé z nich boli odistené, všetky funkčné. Nálezisko bolo len približne šesťdesiat metrov od policajných miestností. Podobných nálezísk je mnoho. Odhaduje sa, že jeden štvorcový kilometer vyčistenia by stál asi dva milióny korún. Približne také ceny udávajú dve firmy, ktoré sa zaoberajú takouto činnosťou. Voľakedy sa angažoval v odmínovaní Železnej studničky dnešný poslanec NR SR Roman Vavrík. Stále si uvedomuje, že nebezpečenstvo nad nemocnicou je aktuálne. Keď pracoval ako námestník primátora hlavného mesta na magistráte pre bezpečnosť, podnikol kroky, aby sa s mínami nad mestom niečo robilo. Spoločne s ministerstvom vnútra, respektíve s Policajným zborom, chceli urobiť prieskum v tejto lokalite a formou verejnej súťaže zadať práce. Len monitoring územia si však vyžaduje niekoľko miliónov korún. Krajský policajný riaditeľ Ľudovít Mihál tvrdí, že nebezpečenstvo nie je akútne -- míny sú dostatočne hlboko v zemi. To bolo rok pred ostatnými parlamentnými voľbami. Odvtedy nikto s bombami nepohol. Nie je politická vôľa. Bratislava má problémy s drogami, dopravou, prostitútkami... Bezpečnosť je druhoradá. Nemajú pravdu. Nikto nemá istotu, že stúpi na bombu a ...